Reakcie
-
Príspevky
-
@Rudolf Zajac wrote:
M. H znova Vas nabadam, pozrite si svoje predch. prispevky. Niekedy logorrhore skodi.
Nebolo by jednoduchšie mi rovno napísať, kde si odporujem? Ja viem, čo chcem napísať, ale ak to druhý číta, z textu mu to nemusí vyplynúť. Keď vypichnete konkrétny problém, tak ho skonfrontujem a opravím, alebo budem sa hádať, že v tom problém nevidím 😆
Ale poteším Vás, v nasledujúcich dňoch budem absolútne mlčať (písomne) 😀@Rudolf Zajac wrote:
Nikde to neviazne, vsetky informacie su na nasom internete,
Vy ste idealista. 😆 Chceli sme poisťovni vykázať kontinuálnu venovenóznu hemodiafiltráciu, ale vznikli problémy. Kód je iba na arteriovenóznu hemofiltráciu a potom na arteriovenóznu hemodialýzu. Vo svete arteriovenózne eliminačné postupy sa používajú raritne a na Slovensku vôbec, kto by pichal dnes arteriu, keď to ide cez centrálnu žilu s mašinkou veľmi dobre.
Ďalším problémom je, že za deň si môžme vykázať jednu, alebo druhú, nie obe. Ale hemodiafiltrácia je jedna metóda, nedá sa rozdeliť. Takže som vypracovala pre poisťovňu vysvetlenie a budem čakať na odpoveď.
@Rudolf Zajac wrote:
Ale napriklad o akutnej staroslivosti spolurozhodne poistovna do 12 hodin / tak je to v novych zakonoch/ a nie ako teraz po 2 mesiaocchj ked vyskrtva vykony a neplati. To nie je manažment pacienta?
Čo to znamená ? Poisťovák bude vyšetrovať pacientov na urgentnom príjme? 😮
A čo ak pacient sa stane akútnym náhle v nemocnici?
Niekedy pri akútnom stave sú poriadne fofry. Poisťovák bude pomáhať, alebo prekážať? Na JIS nieto času ani na spolurozhodovanie prednostom. Ide o sekundy a minúty.@Rudolf Zajac wrote:
U etyluákov to n a prvy pojhlad nie je az tak zle, samozrejme, ze sa budeme snazit, aby si kryli naklady na svoje JIS, to chce ale novy Liecbny Poriadok , ktory dokoncujeme
Pán minister, vy ste sa stretol s poriadnym etylikom, ktorý by mal peniaze? 😮
Otázka:
Bude sa v najvližšej budúcnosti riešiť otázka „dočasnej úschovy alkoholikov s akútnou opicou“, ktorí t.č. musia byť prijatí na interné oddelenie, niekedy dokonca na JIS? A ráno im prinesú raňajky do postele? Nemohli by vinárske závody, pivovary a liehovary prevádzkovať záchytky s.r.o?@Anton Hanušín wrote:
O vydaní guidelinov som sa rozprával s jedným naším hlavným odborníkom. Záver bol naozaj ten, že na ich zavedení nie je záujem, lebo na guidelines lege artis nemá naše zdravotníctvo peniaze
Vyšli Štandardné terapeutické postupy vo vnútornom lekárstve a som presvedčená, že celú knižku prečítali iba lekári pripravujúci sa na atestáciu. I keby sme mali dosť peňazí, pochybujem o tom, že by sa uvedené postupy začali dodržiavať na všetkých interných oddeleniach. Medicína je i umenie a existujú rôzne medicínske školy.
Ale práve pre nedostatok finančných prostriedkov by mali byť guide lines vypracované pre určité výkony, resp. postupy, najmä pre tie drahé. A neznamená to odpísať časť učebnice, ale trvalú prácu na zdokonalení metodiky, postupu. A nemusí ísť o celoslovenské, ale môžu platiť napr. v podmienkach konkrétnej nemocnice.
Napr. predoperačná príprava . V nemocnici X operujú denne 10 hodín, čo znamená, že niektorí pacienti budú opúerovaní až v popoludňajších hodinách. Zvykom je, že pac. pred operáciou posledné jedlo dostane cca o 17. hod, potom event. dostane klysmy, ráno je na lačno. A vznikne otázka, kedy môže naposledy pred zákrokom pacient ešte jesť, či ten, čo pôjde na zákrok popoludní, môže dostať raňajky. Každé pracovisko na to má iný názor. Jedni nechajú pac. o hlade a smäde, druhí ho nechajú hladovať a dajú mu glukózu iv, alebo fyziológ, alebo pac. povolia dopoludnia piť tekutiny. Tak sa pozrie literatúra, urobia sa vyšetrenia residuálneho obsahu v žal. u jednotlivých postupov, zhodnotia sa výsledky a vypracujú sa odporúčania :
U pac. bez anamnest a klin údajov o poruche vyprázdňovania žaludka je možmné podávať polymérnu enterálnu výživu naposledy 4 hod. pred zákrokom. U diabetikov bez poruchy vyprázdňovania – 8 hod pred zákrokom, s poruchou 12 hod. pred zákrokom. Atd.@Anton Hanušín wrote:
Príkladom nech sú USA, ale i inde, kde nositeľom najvyššej kvality (a nielen v zdravotníctve) je práve súkromný sektor. Naopak, štát financuje skôr záchrannú sieť nižšej kvality tak, aby základné zdravotnú starostlivosť mal zabezpečený každý.
Jednou podmienkou kvality je budovanie systému, druhou dostatok finančných prostriedkov. V USA sa zdravotnícky systém budoval koncepčne viac ako 100 rokov. Dodnes u nich platí zásada – pánom je pacient. Hneď na začiatku boli etablované profesionálne inštitúcie, ktoré stanovovali potrebné materiálne a technické parametre zdravotníckych zariadení, organizácia medicínskych činností sa veľmi zavčasu musela podrobiť záväzným diagnostickým a terapeutickým pokynom,asi nikde inde nie sú tak spracované guide lines a štandardy pre akúkoľvek činnosť, ako v USA. Od začiatku existujú inštitúcie, ktoré kontrolujú kvalitu výkonov. Paralelne sa budoval poisťovací systém. A čo je najdôležitejšie, v USA sa cení know how, preto sa môžu presadiť schopní, ktorí vedia. Ja som v USA nevidela štátny zdravotnícky sektor. Tu skôr išlo o poskytovanie zdrav. starostlivosti nepoisteným, za tých platil štát, ale zdrav. starostlivosť poskytovali tie isté nemocnice, ktoré poskytovali zdrav. starostlivosť poisteným. A ešte tu učinkujú rôzne charitné a iné (snobské) nadácie, ktoré hodia finančné prostriedky na zdrav. starostlivosť asociálom, bezdomovcom atd. Súkromný sektor je charakteristický iba tým, že sú známi majitelia. Sám o sebe záruky kvality neposkytuje. Súkromný zdrav. sektor je i v Latinskej Amerike a jeho výkonnosť a kvalita sa od sektroru v USA výrazne odlišuje. Sila súkromného sektoru spočíva v dokonalejšom a spoľahlivejšom využití systémového projektu.
U nás chýba organizácia medicínskych činností, ktorej základom sú definované štandardné postupy. U nás nie je vôľa ich vypracovať. Pretože by znamenali začiatok bolestivých zmien. Čítala som v novinách, ako pán minister reagoval na nespokojnosť FNsP na Mickievičke, že sa zastavila stavba novej nemocnice. Pán minister zrejme trocha študoval ročenky, lebo celkom presne vykalkuloval, koľko sa v Bratislave denne prevádzkuje prázdnych postelí. A držím mu palce, aby nadobudol odvahu povedať – B – redukcia postelí je neekonomická. Treba redukovať počet nemocníc. A tie nezredukuje poisťovňa.
Rudolf Zajac wrote:pozrite na ceny kategorizacie na www. MZ SR, je to zaujimave.Áno, konečne. Denne dostávam dvojmo nejakú firemnú reklamu. Raz domov, druhý raz do roboty. Na krásnom lesklom papieri. Na JIS nemáme papier na administratívne práce, tak firemné reklamy používame na zakladanie laboratórnych výsledkov.
Keď lekár chce vydať knižku, alebo publikovať v zahraničí, musí si hľadať sponzorov. Jednak je to ponižujúce, jednak vznikajú záväzky. To isté je i pri účasti na európskych kongresoch, pán minister to nazval “ kongresovou turistikou“. Ale ak nebudú vychádzať kvalitné odborné publikácie, tak jedinou odbornou literatúrou budú publikácie firemné, a na európskych kongresoch by sme tiež nemali chýbať.
Neviem, aké sú zákonné, resp. legislatívne možnosti, ale viem si predstaviť centrálny fond napr. na MZ, do ktorého budú firmy prispievať na zaistenie vydávania odbornej literatúry a ja keď napíšem knihu, tak sa obrátim na správu fondu so žiadosťou o finančné zabezpečenie jej vydania. O použití prostriedkov fondu by rozhodovali predstavitelia odborných spoločností (SLS), hlavní odborníci a MZ.Ešte by mala prebehnúť podobná akcia i s prípravkami určenými pre nemocničnú liečba (H).
Rudolf Zajac wrote:Ceny. Toto je silna tema. Ale pozor na pojmy ako je slobodne povolanie a ceny.Ceny sú v zdravotníctve veľkou dilemou.
Najliberálnejšiu formu cien si môže dovoliť výroba spotrebných výrobkov, tam to závisí od dopytu, resp. predajnosti. Vysoké ceny môžu niekedy odrážať snobstvo, nie sú vždy vyjadrením kvality. Vo výrobe produktivita, náklady a predajnosť determinujú veľkosť zisku.
Ceny služieb závisia od bohatstva jedincov, nákladov a spoločenskej potreby. Bohatstvo jedincov zvyšuje liberálnosť cien i zisk, Náklady a spoločenská potreba účinkujú represívne. Produktivita zvyšuje zisk iba u liberalizovaných cien. U regulovaných cien spôsobuje devalváciu ceny.
Zdravotníctvo síce zaraďujeme medzi služby, ale ekonomickými vzťahmi sa od služieb výrazne odlišuje. Cena života sa ekonomicky nedá určiť, ide o absolútnu hodnotu, spoločenská potreba je stopercentná. Ekonomická cena a zisk u výkonov sú limitované bohatstvom spoločnosti a determinované nákladmi.
Teoreticky pri neveľkom bohatstve spoločnosti môže zisk klesnúť na 0 a cena sa bude rovnať nákladom.Vznikol by paradox, že život je síce najcennejší zo všetkého, čo máme, ale jeho záchrana nemá cenu. Zdanlivo tu vypisujem nezmysly. V reáli ceny niektorých výkonov nekryjú ani náklady.
Na stredisku, kde pracujete, sadnite si s chirurgami a prepočítajte si, koľko by ste objektívne potrebovali fin. prostriedkov na rúzny typ oper. výkonov, vynásobte to počtom pacientov, koľko by ste chceli a reálne mohli urobiť za rok, urobte priemer paušálu a zistíte, že sa rovná paušálu za hospit. pacientov na príslušnom posteľovom oddelení. Kým nebude hospitalizácia pre poisťovňu drahšia, dovtedy nebude mať záujem o 1 dňovú chirurgiu. Preto poisťovňa tlačí do nemocnice výkony, ktoré sa dajú robiť ambulantne, najmä ak sú spojené s nákladnejšou liečbou. Nemocnici dá paušál, konkrétnu liečbu nemusí preplatiť. 😕
Zaveste privát na kliniec a príďte k nám, budete milo prekvapení 8-[ . Ja by som navrhla ako podmienku konkurzu na revízneho lekára a na funkciu v útvare zdrav. starostlivosti MZ 3 – mesačnú prax v našej nemocnici, pre útvar farmácie v našej ústavnej lekárni ](*,) . Aby získal ucelený pohľad na zdravotníctvo 😯
Vďaka za dobré informácie. Samozrejme, že uvedené akútne dialýzy a eliminačné kontinuálne metódy sme doteraz preplatené nemali, ale budem pátrať po tom, kde to viazne, musí sa to dať do poriadku
😀 :D/ 😀 😀 😀 😀 😀Praktický lekár pri preskripcii každého lieku, ktorý odporučí špecialista, musí napísať kód a meno ambulantného špecialistu, ktorý liek odporučil. Keď pacient je prepustený z nemocnice, má odporučenú liečbu, ku ktorej ošetrujúci lekár z oddelenia pripojí ambulantný kód primára. Problém je v tom, že primár má kód subšpecializácie, napr. reumatológie, alebo nefrológie a takýmto kódom nemôže sa kryť napr. predpis kardiologickej liečby, alebo endokrinologickej, atd. Nakoniec asi by malo byť jasné, že odporučená liečba pri hospitalizácii nie je odporučená na odbornej ambulancii, takže nemôže byť opatrená ambulantným kódom. V praxi sa ale vždy nejakej ambulancii priradí, čo je non lege artis , ambulantný lekár namá doklad o vyšetrení pac. po ktorom by nejakú liečbu odporučil. Otázka : Prečo oddelenia nemajú preskripčný kód pre odporučenú liečbu počas hospitalizácie?
Keby išlo o predpis lieku mimo zápisu do knižky, tak s príplatkom 100 Sk. Do knižky by musel lieky zapísať každý lekár , špecialista i praktický. Tú stratu knižky nevidím tak zle, diabetici si nosia knižky už dávno. A dnes už je samozrejmosťou, že bez karty poistenca pacient sa nepohne.
Upresnila som si platby nášho nového Ústavu kardiovaskulárnych chorôb na JIS – je to 160 000 Sk za pacienta.
Začala som rátať 700 pac. ročne znamená 112 mil Sk. V nemocnici urobené výkony znamenali 7 mil. Sk. Ten istý tím v rámci kardiocentra každý rok pre nemocnicu priniesol deficit 105 mil Sk. Pacient s postkontrastným zlyhaním obličiek, dekompenzovaným diabetom, ischemickým poškodením pečene je preložený na našu JIS, aj u nás sú pacienti s akútnou pľúcnou emboliou, aj my používame invazívne diagnostické a ešte viac terapeutické postupy,ale u nás je paušál za pac. 10 000 sk, takže sme trvale v deficite. Kto určuje paušály na JIS a aké kritéria používa pri výpočtoch?
Dokáže niekto na Slovensku zvládnuť viacorgánové zlyhanie z 10000 Sk paušálu?
Kto dnes kontroluje poisťovňu? 😡
