Reakcie
-
Príspevky
-
Každé všeobecné represívne nariadenie potvrdzuje nefunkčnosť systému. Neplní zámer, ale nefunkčnosť systému prehlbuje. Vždy postihuje slušných, ale nedotkne sa tých, ktorí “ vedia v tom chodiť“. Opakovane sme hospitalizovali mladého kulturistu v kome navodenej ťažkou hypoglykémiou po aplikácii inzulínu. Ako sa k nemu dostal? Keďže máme povesť nemocnice, v ktorej lieky sú úzkym profilom, občas po smrti pacienta pozostalí v snahe pomôcť prinesú všetky lieky, ktoré mal doma (iste nie sú všetky, mnohé rodina si nechá pre každý prípad) a my zírame, čo všetko pacient mal doma v zásobe. Ja by som u každého dispenzarizovaného pacienta zaviedla knižku s identifikačným kódom, kde by sa zapisovali predpísané lieky, predpisujúci lekár by videl podľa dávkovania, či už pacient minul predtým predpísané balenia, poisťovňa podľa kódu by raz za rok vyhodila kontrolnú bilanciu.Ak by chcel lieky bez knižky, tak by musel zaplatiť poplatok 100 Sk-.
@Marián Švirloch wrote:
Ale kde by sa potom podela všetka tá byrokracia,ktorá tomu vládne dnes??
Kontrolovala by, či všetky doklady o zaplatení sú v poriadku.
napr. na doklade o ošetrení nie je správne vyjadrený čas: je napísané – príchod 8.20 a odchod 8. 45. V tom je i čas vyzlečenia a oblečenia, čiže vyšetrenie netrvalo čistých 25 min, to poisťovňa škrtne a nepreplatí. 😆 Na potvrdení v lekárni nie je vyznačený čas začiatku operácie a ukončenia, z toho vyplýva, že doklad je falošný, navyše na krabičkách s liekmi nie je vyznačené číslo účtu, takže je to jasný podvh. Myslím, že ide o pokus o vymáhanie finančných prostriedkov na falšované doklady, a to je pokuta 3000 sk. =D> 😆 😮 😮@Rudolf Zajac wrote:
a co tych 3.5 miliona poistencov, ktori neplatia? Za nich v podstate platia ekonomicki aktivni a tzch su iba dva miliony. Co tak solidarnost, ktoru zaviedol von Bismarcjk a slubil ludom statom garantovane blaho.
To, že ekonomicky aktívni nesú tiaž financovania zdravotníckej starostlivosti, čím potvrdzujú solidárnosť s tými, čo starostlivosť potrebujú a na jej financovanie neprispievajú, to nemôže byť ospravedlnením nekompetencie, naopak naliehavou nevyhnutnosťou zveriť profesionálne kompetencie profesionálom. Predpokladám, že v podstate tvrdíme to isté, iba každý v rámci diskusie chce niečo iné zdôrazniť. Ja zdorazňujem to, že primárne tu musí existovať jasná sieť pracovísk s akreditovanými pracoviskami, ktoré robia spoľahlivo isté spektrum výkonov. Dnes ani MZ ani poisťovňa nevedia, kde sa čo robí. U jednoduchých výkonov by nemali byť problémy (cholecystektomia, apendektomia atd), jedná sa najmä o špecializované alebo zložitejšie výkony. Takže je ťažké porovnávať pracoviská bez vytvoreného mechanizmu porovnávania výkonov.
V tejto fáze poisťovňa nemá dôvod s riadne existujúcim pracoviskom nepodpísať zmluvu. Ale pretože musí výkony platiť, bude usilovať o racionálnejší pohyb pacientov v sieti.
Vymyslím si príklad:
V zariadení A prijímajú pacientov s nestabilizovanou cukrovkou. Po 5 dňoch každého pacienta preložia pre zhoršenie stavu na pracovisko B. Pre poisťovňu bude výhodnejšie, ak pacienti, u ktorých do 24 hod nedôjde k zlepšeniu stavu, budú preložení na pracovisko B hneď. Oznámi to kompetentným inštitúciam, ktoré urobia odborný audit, objektivizujú príčiny, rozhodnú o ďalšom osude pracoviska. Ten odborný audit je tam potrebný, lebo sa nakoniec môže zistiť, že pracovisko B je spoľahlivé, iba nemá podmienky pre liečbu nestabilných diabetikov, a že ich chcelo preložiť už na začiatku hospitalizácie, ale pracovisko B ich nechcelo prijať, pretože má dosť svojich. A konečným riešením bude kompletizácia pracoviska A.Chcem tým zdôrazniť, že prvoradou úlohou poisťovne je strážiť racionálnosť využittia jej zverených finančných prostriedkov, kým odborné menežovanie pacientov je úlohou odborných inštitúcií.
Dobré zdravotníctvo je ako symfonický orchester, v ktorom každý má svoje miesto a hrá na nástroji, ktorý ovláda.
@Rudolf Zajac wrote:
Tie posledne vety su tak trosku uz z oblasti anarchie a nie serioznej diskusie o problemoch solidarnosti,prerozdelovania a efektivity.
Anarchista ani trošku nie som, priznávam, že som rypák, ale rýpem vždy iba seriózne…
:^o
@Rudolf Zajac wrote:
Viete sui predstavit, ze poistovbne sa stavaju sucastou poskytovania zdravotnej staroslivosti?
Áno, ale nechcú ma zastúpiť počas dovolenky.
Pred chvíľou som dočítala správu o zdravotníckych systémoch v štátoch EU. V žiadnom štáte poisťovňa nevyberá svojim klientom poskytovateľov. Poisťovňa uzatvára zmluvy napr. sa praktickými lekármi, pokiaľ majú licenciu vydanú lekárskou komorou. Ale o pacientúru sa lekár musí postarať sám. Špecialisti sú zamestnancami polikliník nemocnice alebo medicínskych centier. Vo väčšine štátov EU počet privátnych nezávislých špecialistov je malý. Spôsob financovania medicínskych centier je najčastejšie výsledkom dohody medzi regionálnou poisťovňou a lekárskou komorou. Nemocnice v regióne spravujú osobnosti regiónu, budget nemocnica dostáva od poisťovní a regiónu, veľké a univerzitné nemocnice spravuje štát alebo religiózna charita, najčastejšie katolícka, alebo tvoria autonómne trusty (veľmi bohaté). V štátoch EU je jasné kompetenčné členenie – lekárska komora, odborné spoločnosti , akreditačné, licenčné a certifikačné inštitúcie dbajú o kvalitu a organizáciu, poisťovne kontrolujú ekonomiku.@Rudolf Zajac wrote:
Mimochodm, kedze doma nie je nikto prorok, co sa momentalne deje v Nemecku alebo Cesku. Vari sa aj oni zosasdleli, alebo len trosku pozeraju na nas a a kopiruju. Nuz hadajte
Tu musím dôrazne poprieť všetky sebauspokojujúce predstavy. Nemci majú tak detailne prepracovaný a organizovaný zdravotnícky systém, o akom sa nám nesníva. A na n ás sa pozerajú ako na chudákov s jánošíkovskými mierami – od buka do buka. Česi a Slovinci majú dobre organizovaný medicínsky systém, čím poskytujú pri medzinárodných sledovaniach garanciu reálnych výstupov. Česi nekopírujú nás, ale Nemcov. Zásadným omylom našej reformy je skutočnosť, že sa z nej vynechala medicína. Ale o tom som už tu písala.
@Rudolf Zajac wrote:
Moj nazor zatial nemenim, treba manazovat pacienta v ramci verejneho positenia.
Ja keď som zverila výuku mojich detí škole, tak som mala istotu, že v škole učia profesionálni učitelia. Ak si chcem sanovať chrup, tak idem k profesionálovi stomatológovi. Ak potrebujem právne poradenstvo, tak navštívim profesionála právnika.
Akým vysvedčením, potvrdením, dokladom poisťovne môžu preukázať profesionálnu schopnosť kompetentne menežovať pacienta? Ekonomické, právne alebo PC programátorstvo nepokladám za potvrdenie takejto profesionálnej schopnosti.
Poisťovne nie sú spôsobilé posudzovať spoľahlivosť a kvalitu zdravotníckych výkonov, mnohé výkony si ani nevedia predstaviť, alebo im nerozumejú. Poisťovne sú možno spôsobilé posudzovať ekonomickú, ale isto nie biomedicínsku výhodnosť výkonov.Ešte raz zopakujem – poistenec platí, ja robím. A niekto tretí, kto ani neplatí, ani nerobí, usurpuje si právo zasahovať a diktovať.
To ale nie je nič nové, v minulosti to bola KSS, ktorá takto určovala, čo má robiť pacient a čo buržoázny oportunista – lekár.Problém vidím v tom, že nie je jasne vysvetlené, čo je determinované slovom – poisťovňa a čo slovom – poskytovateľ.
Poisťovňa má zmluvy s poskytovateľmi – myslí sa tým napr. VšZP ako celok – má napr. zmluvu s FNsP SNP 1 Košice, a služby uvedenej nemocnice môže využiť občan z Bardejoca, Nitry, Dolného Kubína?
Alebo ide o zmluvy pobočiek s poskytovateľmi, ktoré sú urobené pre poistencov konkrétnej pobočky, ale neplatia pre poistencov inej pobočky tej istej poisťovne?
A ako to bude s nemocničnou starostlivosťou? Veď dnes nikto nevie, aké druhy výkonov nemocnice poskytujú a pacient zvyčajne pri prijatí do nemocnice má stanovenú iba pracovnú diagnózu a pri hospitalizácii sa odkryje niečo úplne iné, čo sa v danej nemocnici nerieši.
Ja napr. poskytujem istý druh starostlivosti, ktorý sa inde neposkytuje, dostanú sa cez poisťovne indikovaní pacienti ku mne?A ak pacient sa podrobí liečbe u zmluvného poskytovateľa a tam sa stav skomplikuje, dostane od poisťovne odškodné za zlý výber poskytovateľa?A nakoniec poznámka – Na jednej strane je poistenec, ktorý je poistený preto, aby si chránil život, tu omyl nie je prípustný, na druhej strane je lekár, alebo tím, ktorý robí výkony potrebné na odstránenie choroby, ktorý pacienta lieči. A potom je tu ekonomnická zložka, ktorá spravuje nie vlastné, ale cudzie finančné prostriedky, ani nerobí zdrav. výkony a tá si priradí kompetenciu rozhodovať o živote poistenca i o pracovnej existencii poskytovateľov. Chápala by som to v prípade, že poskytovateľ by určoval cenu výkonu, vtedy by poisťovňa mohla povedať, s tým zmluvu neurobím, je pre nás drahý.
Dnes som mala zlý deň. Minulý týždeň nám poslali z jednej nemocnice na južnom Slovensku pacienta s cirhózou, ktorý bol v ťažkej anasarke, odhadom 40 l tekutín Na diuretiká nereagoval, hemodialýza sa nedala urobiť pre ťažkú hypotenziu, tak sme sa museli uchýliť k pomalej kontinuálnej hemofiltrácii (SCUF) Dialyzačný dvojcestný femorálny katéter nás stál 1400 Sk,arteriálny, venózny a filtračný set vrátane kapiláry 3800 Sk (životnosť 1 – 1,5 dňa), po 3 výmenách mi sestra hlási, že už máme iba po jednom sete. Stiahli sme 14 l tekutín, ešte je potrebné pokračovať, to ale znamená objednať a urgentne doviesť ďalšie sety. Bez súhlasu námestníka LPS to nepôjde, opäť si vypočujem ako zhoršujem ekonomickú situáciu nemocnice, keď za pacienta dostaneme paušál 10 000 Sk a ja už doteraz som na pacientovu liečbu minula viac ako 18 000.
Pacienta s bakteriálnou endokarditídou , sepsou s renálnym zlyhaním, diabetika, po amputácii nohy pre osteomyelitídu sme prebrali z kardiológie pred 3 týždňami pretože kardiológia je úzko špecializovaný odbor, kým my sme zameraní na multiorgánové poruchy až zlyhania.. Pacient potrebuje lege artis 6 – týždňov intenzívnu ATB liečbu a my sme už teraz na kanylách, hemodialýze, inzulíne, výžive a na ATB minuli
20 000 Sk , opäť som musela vysvetľovať, čo to na tej JIS stvárame, že sa nevieme zmestiť do paušálu.Popoludní som na chodbe stretla kolegu z nedávnovzniknutého ústavu kardiovaskulárnych chorôb. S úsmevom som sa ho opýtala, ako sa im darí – v novom rúchu. Bol veľmi spokojný. Za pacienta na oddelení dostanú 30 000 Sk, za pac. na JIS 100 000 Sk. Zobrali, čo sa im hodilo, dlhy zanechali Rooseveltke.
Pochopila som, že máme neschopný management nemocnice. Nedokázali mi zabezpečiť za pacienta na JIS paušál 100 000. Pritom na kardiológii ide o reparáciu funkcií jedného vitálneho orgánu, kým ja reparujem funkcie ďalších 4 vitálnych orgánov.
Aj v chudobnej domácnosti môže byť poriadok a čisto. Transformácia zdravotníctva neznamená nič iné, ako odstránenie živelnosti a subjektivizmu, ktoré produkujú chaos a deštrukciu systému.Transformačný proces začína analýzou stavu a uskutočňuje sa postupnou formáciou organizačných štruktúr a vzťahov s jasne postavenými medicínskymi zásadami a pravidlami.
Zlým hospodárom je ten, kto stráži koruny a pritom stráca milióny .Ekonomicky významnou položkou rozpočtu nemocníc je mimoriadne nákladná liečba (nad 100 000 Sk) pomerne malého počtu pacientov. Môže predstavovať život zachraňujúcu pomoc, ale i zbytočne nákladný neefektívny pokus zvrátiť už irreverzibilný stav.
Majú riaditelia nemocníc predstavu o tom, koľko nákladných pacientov sa mesačne v ich nemocnici odlieči a s akým výsledkom? Má o počte nákladných pacientov v nemocniciach predstavu MZ alebo poisťovňa? Na ktorých oddeleniach sú hospitalizovaní ? Čo spôsobilo tak vysoké náklady? Kto rozhoduje o liečbe? Aký je liečebný výsledok? Aká kontrola kompetentnosti výkonov?
Nebudem zdržiavat.
Intenzívna starostlivosť je mimoriadne nákladným medicínskym postupom a predstavuje terén, na ktorý noha reformátorská nevkročila, terapiu, o ktorej poisťovňa nechce počuť.
Žijeme v civilizovanom prostredí, v 21. storočí, sme vzdelaní, ale náš transformačný proces nás organizačne vzďaluje od vyspelých zdravotníckych systémov.
Pritom cesta nápravy je jasná:
1. V zázname o hospitalizácii pridať rubriku – náklady na lieky a ŠZM a pomocou nej identifikovať počty a zoskupenia nákladných pacientov. Tieto údaje v konfrontácii s diagnózou pomôžu odlíšiť „ akože“ intenzívnu starostlivosť, tiež posúdiť adekvátnosť a opodstatnenosť liečby a nakoniec zhodnotiť “cost – containement” v nemocniciach.
2. Pomocou údajov o prekladoch objektivizovať pohyb pacientov medzi nemocnicami, čím sa odhalí, prečo jedna nemocnica má a druhá nemá dlhy. (V istý deň riaditeľ istej okresnej nemocnice sa chválil, že racionalizáciou liečby odstránil dlhy jeho nemocnice. V ten deň na našej 8 posteľovej JIS 5 pac. pochádzalo z inkriminovanej nemocnice bez dlhov).
Akú validitu majú štatistické údaje o posteľovom fonde prepočítanom na 10 000 obyvateľov v danom okrese, keď polovicu postelí trvale obsadzujú pacienti z iných okresov? Akú cenu má pochvala nemocnice s nízkymi nákladmi, keď ako kukučka nastrká nákladných pacientov do nemocnice druhej?
3. Hlavní odborníci, odborné spoločnosti, pracovníci JIS musia začať pracovať na projektoch JIS, na algoritmoch intenzívnej starostlivosti, na zásadách prijatia a prepustenia pac. a spolu s poisťovňou vypracovať zásady finančnej úhrady nákladov na intenzívnu starostlivosť.Predpokladom úspešnej intenzívnej starostlivosti je dobrý organizačný systém a včasné zahájenie liečby. Výhliadky na dobrý výsledok sú najvyššie v prvých hodinách, oneskorenie zvyšuje výskyt komplikácií a tým nákladov na liečbu, ktorá pri oneskorenom zahájení stáva sa inefektívnou.Každý professional musí vedieť, že najlacnejšou formou intenzívnej starostlivosti je prevencia komplikácií. Pacient musí byť odoslaný na JIS včas! A nie až s pokročilými komplikáciami.Vo svete sa to tvrdo kontroluje. I z ekonomických dôvodov. U nás je ticho. V rámci tvorby guide lines netreba otrocky opisovať algoritmy v učebniciach, ale treba vypracovať algoritmy pre činnosti, v ktorých učinkuje reťazec rôznorodých pracovníkov. A pre činnosti, ktoré sú nákladné. Nie je predsa možné, že ja vybavím pacienta tunelizovaným venoznym permkatom, ktorý je drahý a má slúžiť niekoľko rokov a iné pracovisko ho znehodnotí za pár dní neodborným prístupom.
A nakoniec otázka financovania intenzívnej starostlivosti. Aký kľúč, či kritéria sa použili pri výbere, ktoré výkony sa budú preplácať a ktoré nie?
Prečo poisťovňa plne hradí dialýzu u chron. renálnej insuficiencie a nehradí u akútnej? To máme počkať, kým pacientovi obličky nezlyhajú definitívne?
Prečo poisťovňa hradí OAIM kontinuálne eliminačné postupy – CVVH, SCUF, CVVHDF a nehradí ich metabolickej JIS, kde sú indikované u hepatálneho zlyhania, sepsy, renálneho zlyhania, , u intoxikácií?
A čo si mám myslieť o profesionálnej spôsobilosti poisťovne vyberať pacientovi poskytovateľov, keď dnes plne hradí výkon, ktorý pacienta poškodil a vôbec nehradí výkon, ktorý poškodenie dal do poriadku? 🙁Nikdy som nebola zástancom poskytovania zdrav. starostlivosti bezplatne a bez obmedzenia. Vždy som tvrdila, že občan by mal zvážiť, či sa chce v rámci zdravot. poistenia voziť, alebo liečiť. Poplatok za recept tu už bol za socializmu, potom sa neuvážene zrušil.
______________________________________________________Úloha je jasná – máme 60 miliard na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a chceme ich racionálne a efektívne využiť.
Ale k tomu potrebujeme o existujúcom zdravotníckom systéme informácie typu – kto – čo – komu – ako – koľko – za čo poskytuje. Keďže najdrahšiu kapitolu zdravotníctva tvoria nemocničné zariadenia, zameriame sa prednostne na ukazovatele nemocničnej starostlivosti.
1. Ukazovatele nemocničnej starostlivosti
Neviem, či MZ má iný zdroj informácií, štatistické ročenky z UZIŠ vychádzajú neskoro, sú neadresné, postrádajú veľa dôležitých údajov. Ukazovatele nemocničnej starostlivosti sa uvádzajú sumárne za kraje a sú nekompletné, čo môže viesť k zavádzajúcim záverom.
Napr. z ročenky 2001 v prepočte na 10 000 obyvateľov:
Kraj A ma 118 postelí, 37 lekárov, náklady na obyvateľa a rok 11 tisíc.
Kraj B má 73 postelí, 16 lekárov , náklady 5, 7 tisíc
Kraj C má 86 postelí, 16 lekárov , náklady 5,2 tisíc.
Kraj D má 56 postelí, 12 lekárov , náklady 3,5.Ale využiteľnosť posteľového fondu / priemerný hospitalizačný čas boli
v kraji A 234 / 10 dní,
v kraji B 268/ 9,8 dní,
v kraji C 255/ 9,7 dní a
v kraji D 240/ 9,4 dní.O týchto údajoch môžeme povedať iba toľko, že je medzi krajmi nevyváženosť.
V štatistickej ročenke mi chýbajú tie isté údaje za jednotlivé nemocnice, k tomu spracované údaje zo záznamov o hospitalizácii – odkial a ako sú do jednotlivých nemocníc prijímaní pacienti, tiež v ktoré dni (pracovné – víkendy).
A nakoniec by som z uvedených záznamov o hospitalizácii navrhla zrušiť údaj – čo najviac ohrozuje pac. na životea pridať rubriky
– stav komplikovaný nosokomiálnou nákazou (ano, nie),
– náklady na lieky a ŠZM presahujúce dvojnásobok paušálu a presahujúce 100 000 Sk.Zariadeniam, ktoré by boli schopné uviesť presnú sumu, by som každý záznam odmenila 1 Sk. 😀
Uvedené údaje poskytnú slušný obraz o každej nemocnici, jej význame a najmä odhalia slabé stránky systému, na ktorých bude treba pracovať. Bude pokračovanie.
Na Slovensku každá špecializácia je zastrešená odborom. Aj biochémia, aj rehabilitácia, aj anesteziológia a intenzívna medicína, aj vnútorné lekárstvo.V nemocniciach sú výkony organizačne roztriedené na lôžkové (sú v paušáli), ambulantne a SVALZ. U nás hematológia má zložku posteľovú, vrátane JIS a transplantačnej jednotky, zložku ambulantnú a zložku SVALZ (laboratórnu) a výkony súvisiace s chodom centrálnych operačných sálov vrátane sterilizácie sú vykazované ako výkony SVALZ. Pri každom operačnom výkone je vykázaný i typ anestézy.
Ak by ste sedeli v poisťovni tak by ste preplácali iba anestézy s dokumentovaným operačným výkonom. Ak by anesteziológ si vykázal anestézy samostatne, kto by sa unúval pátrať po tom, kde, kedy a kto výkon urobil a čo ak chirurg výkon jednoducho nevykázal?
😆Na Slovensku je všeobecná nechuť k tímovej práci, každý chce byť sólistom.
[-X
Chcel som povedať len to, že ak sme pri diagnostike renálnej insuficiencie odkázaní na to, či sa odhalí v rámci predoperačného vyšetrenia, to nie je dobrá medicína.V medicíne by človek mal byť ostražitý vždy. Na našu JIS prichádzajú pacienti s kreatinínom 2000 z ulice a divia sa, keď im hovoríme, že musia byť dialyzovaní. Veď oni predsa močia, ich problém je dyspnoe, alebo dávenie. Dokonca tak prišiel i náš kolega. CHRI môže byť dlho klinicky nemá a nie každý človek má záľubu navštevovať zdravotnícke zariadenia.Prečo majú poskytovať lôžkové zariadenia jednodňovú chirurgiu? Aby sa budúci súkromníci to mali kde naučiť. 😆
Čo máte proti konštatovaniu , že podávanie anestézy je typický výkon SVALZ? SVALZ – spoločné vyšetrovacie a LIEČEBNÉ zložky – nepodávate anestézu pri výkonoch všetkých chirurgických i nechirurgických výkonoch? Samozrejme, že ide o špecializovaný výkon.
K propedeutike a „múdrejším doktorom“ – vy poznáte nejakého doktora, ktorý by si nemyslel, že je dostatočne mudry? 😮
Ja sa roky stretávam s paradoxom, že najistejší sú tí, čo toho veľa nevedia. (ja by som to slovo múdrejší nahradila slovom skúsenejší 😀 )A keď pripravujete pacienta na anestézu, spoľahnete sa na konštatovanie napr. krčiara, že všetko je OK, nestane sa vám, že keď vy vyšetríte pacienta, že zistíte, že všetko OK nie je?
Aký máte názor na rutinné interné predoperačné vyšetrenie. Myslíte si, že má byť rutinné, alebo skôr iba na požiadanie operatére, alebo anesteziológa? Zaujíma ma to, u nás sa požaduje interné predoperačné vyšetrenie rutinne, dokonca u zjavne zdravých sa opakuje, ak je staršie ako 3 – 4 dni a nič sa u pac. nezmenilo. 🙄@stanko wrote:
Čím „múdrejší doktor“ potrebuje ich menej aby sa správne rozhodol.
Nepreceňujme sa. Zažila som mnohorazy, že pred banálnym výkonom urobeným vyšetrením sa odhalila leukémia, alebo renálna insuficiencia….
Niekoľko poznámok.: Anesteziologický výkon je typický výkon SVALZ. Asi problém nie je v tom, či je učtovaný v cene výkonu, alebo osobitne, problém je v cene. Administratívne direktívne zavádzame niečo, čo vo svete vzniklo prirodzeným spôsobom v čase, keď nemocničné postele začali byť drahé. U nás paušály na hospitalizovaných sú na úrovni jednodňových chirurgických výkonov, takže ak chceme jednodňovú chirurgiu odlíšiť, musíme ju cenovo podhodnotiť. Vo svete jednodňová chirurgia je cenovo výhodná pre poisťovne i pre personál, u nás ekonomický efekt nikto nezbadá.Za 12 rokov deklarovaného transformačného procesu sme stále na poeriférii problémopv. Chýba roztriedenie výkonov – reforma sa zaoberá jednoduchými výkonmi – pacient – diagnóza – výkon, ale vôbec sa nedotkla výkonov, ktoré tvoria drahé, multidisciplinárne komplexy, tam nekompetentnosť nás stojí veľmi veľa . Intenzívna starostlivosť, transplantačný program, nosokomiálne infekcie, heroické chirurgické výkony. 2 – 3 omyly nás stoja 1 milión, u nás ten milión sa chce ušetriť na 1 dňovej chirurgii. Nakoniec u nás vysunutím jednodňovej chirurgie mimo nemocnicu nemá žiadnu logiku, pretože ani redukciou postelí prevádzkové náklady sa neznížia. V nemenovanom meste sa prevádzkujú 3 – 4 trojkové nemocnice s 50 – 60 % obložnosťou a nikoho to netrápi.
@Rudolf Zajac wrote:
Už som to vzdal a zda sa že neide o diskusiu, ale o dialog. Takže ak chcete nazory inych musite ich vyprovokovat k diskusii. Adresy ucastnikov su zvacsa k dispozicii.
Diskusia, či dialóg? Rekapitulácia
MH – študujem dokument
Anton Hanušin – balík 60 miliard
MH – prvé pokračovanie
Minister – diskusia ide svojim smerom
MH – Kvalita
Minister – kniha má narodeniny
Anton Hanušin – prihrejem si polievočku…
(moja poznámka – máte pravdu, každá stratená hodina u polytraumy zhoršuje prognózu. A to isté je i u iných akútnych závažných stavoch. Na JIS sa dostávajú až v štádiu MOF. Pritom včasnou intenzívnou starostlivosťou by sa MOF dalo zabrániť.
MH – pokračovanie
MH záver
Minister – rozpory v príspevkoch
MH – nenašla som
Minister to vzdal
MH- tým, že dialóg nie je prípustný, nemôžem reagovať na príspevok o workshopu v BB . Rozčarovanie prikryjem kyticou k jubilejnému stému príspevku pána ministra a vzdávam sa nároku na odpoveď.
