[Mata Harri]

@Rudolf Zajac wrote:

Problem indexu vzacnosti je v tom, ze naozaj realne ukazuje stav financovania jednotlivych struktur z pohladu spotrebneho kosa a ekonomickej sily.

Index bude reálne ukazovať stav, keď bude správne vypočítaný.

Ak priemerná mzda (20 dní a 8 hod) je 10 000 a ja za 20 dní po 12 hod dosiahnem mzdu 15 000, tak index mojej vzácnosti nebude 1,5, ale 1!!!!

@Rudolf Zajac wrote:

nakoniec my sme index vzacnosti / potrebny pre pacienta/ urcili. A celkom jasne,. Takze skuste hadat kde a ako sme to spravili

K indexu vzácnosti pacienta
a) – Najvzácnejší pacient je zdravý pacient – takže 1. prevencia, 2. včasná diagnostika a liečba,
b) – Najvzácnejší pacient je pacient, ktorý nie je dlho chorý ( napr 50 rokov) – takže 1. deti a dorast, 2. gravidné,
c) – Najvzácnejší pacient je napriek civilizácii živý pacient – takže 1. kardiovaskulárne, 2. onkologické, 3. úrazy, 4. metabolické ochorenia
d) – Pre mňa najvzácnejší pacient je ten, ktorého mi poisťovňa preplatí 😀

@Rudolf Zajac wrote:

Takze skuste hadat kde a ako sme to spravili

To teda neviem. Lenin revolúciu pripravoval kdesi vo Fínsku. Dodnes sa zachovala Fínska vodka (lenivodka).
8) Že by na chate u Pažitného pri pálení horehronskej slivowhisky? 😀 😀

[Mata Harri]

@Rudolf Zajac wrote:

Kedze dnes MH mataju ISKy tak asi po tisicikrat zopakujme vzorec spravania:
Na JIS ide neodkladny pacient, teda nemozem ho poistovni odmietnut
Na JIS neplati regulacia, teda ak mi nevyhovuje cena, nieco muisi mrobit
3. Jedna z moznosti je morfondirovat tu na fore a cakat ze niekto zasiahne
Druha je ze podam zalobu, ak som si nedohodol rozhodcovsky sud. Vsetky statne nemocnice sa spravaju ako trpaci. Kto ma pravnika, ktory veci rozumie, tak uavrie zmluvu s poistovnou bud na rozhodcovsky sud, alebo prvu hospit. na JIS zalujem na obchodnom sude / ak nemam zmluvu/ . A uvidime
Takze pre MH: konajte a nelamentuje furt. #-o

Oceňujem slovo – lamentácie, už dávno som tento výraz v slovenčine nepočula. Morfondírovanie – je na stránkach bežné, tak čo.
Konať, konáme. Zdá sa, že naši právnici čítajú stránku, už pripravili podklady.
A ešte niečo:

Všetko najlepšie k meninám.
Veľa zdravia, šťastia a úspechov v osobnom živote
A veľa lásky (zdravotníkov)
Želá
MH

[Mata Harri]

@Rudolf Zajac wrote:

Uz MH pisala aj lucidnejsie veci. Na jej problem JIS jej odpovedam v teme strajk.

Bola to absolútne lucidná reakcia na článok Petra Pažitného, ktorý indexom vzácnosti sa usiloval dokázať, že platy zdravotníkov sú vlastne v porovnaní s EU OK. Zabudol uviesť, že ide o priemerné mzdy, ktoré u nás sú dosiahnuté za cenu 150 hodín nadčasov (mesačne). Validné by bolo porovnanie hodinovej ceny práce. Ale ocenila som nápad . Indexom vzácnosti pacienta budem argumentovať v poisťovniach. 😀

[Mata Harri]

@Rudolf Zajac wrote:

Na 1 odpoved neviem,
Na 2: co je to malo zdrojov. vysvtelite mi, preco sukromne sro a a,s, funguje a statne verejn opravne nemaju zdroje?

Extrémom bolo znárodnenie, rovnakým extrémom je antiznárodnenie, téza, že privatizáciou sa vyriešia problémy zdravotníctva.
Doplnková privatizácia, ktorú máme dnes , sa týka iba oblastí so zaručenými platbami, s možnosťou tvorby zisku. Privátne zariadenia ako doplnenie sú v poriadku, tak je to všade.

Žiaden privátny by nedokázal prevádzkovať dnes JIS pri úhrade 7 tisíc za pacienta, ani prevádzkovať 180 onkopostelí s chemo, imuno, rádio a chirurgickou terapiou, intervenčnou rádioterapiou, s obratom 430 pacientov mesačne, pri mesačnom príjme 7 mil Sk.

Regulácia – neregulácia, poisťovne zmluvne zaisťujú úhradu za JIS a následnú hospitalizáciu na oddelení 7 + 12,5, spolu 19,5 tisíc Sk.

Ako podmienku uvádzajú minimálne normatívy personálu, a to 2,5 SZP na lôžko, 1 lek/5 postelí, 1 sanit / 5 postelí.

Ak sestra pri 3 smennej prevádzke má plat 16 tisíc, lekár so službami 32, sanitárka 10, pri obrate 2,7 pacientov / posteľ / mesiac, tak len na platy personálu na JIS by bola potrebná úhrada 24 tisíc a to nehovorím o platoch na oddelení po preklade .
Ešte že pán minister nedávno vysvetlil, že ako politik je tu na zavádzanie [-X .

[Mata Harri]

Autori reformy sa zaoberali ekonomikou zdravotníctva (kľúčové slová) veľmi dôsledne. Od základu zmenili ekonomický system, vypracovali nový. Ale aby bola reforma účinná, musí sa determinovať zdravotníctvo – výkony a sieť. Tu vôbec nejde o počet postelí na počet obyvateľov, ale o incidenciu a prevalenciu ochorení a potrebnej ZS. Od jednoduchej, početnej, ktorá sa môže robiť všade, po náročné, multidisciplinárne reťazce, ktoré si vyžadujú koncentráciu pacientov, techniky a špecialistov. Vtedy by bolo jasné, čo musí mať a produkovať akútna posteľ a koľko máme hotelových lôžok. Tie si môžu prevádzkovať lokálpatrioti.
Definovaná typizácia postelí by odstránila archaický pozostatok minulého režimu, teda spôsob financovania zariadení pridelením objemu Sk bez špecifikácie, čo sa má poskytovať. Poskytovateľ ťahá za kratší koniec, pretože na všetko mu pridelený objem nevydá a keď začne triediť pacientov a urobí kiks, ZP prehlási, že balík Sk predsa špecifikovaný nebol, mal ho použiť ináč.

Ďalším problémom je skutočnosť, že z objemu verejných financií na zdravotníctvo sa vyfinancujú všetky sekundárne činnosti tak, že v cenách ich služieb a tovaru je premietnutý i zisk ( lieky, ŠZM, distribučná sieť, lekárne, samotné poisťovne ), kým hlavná výrobná sféra – zdravotníci v cenách výkonov nemajú premietnuté ani náklady a vôbec nie zisk. Som zvedavá ako sa uplatňuje findex vzácnosti v cene fyziologického roztoku, alebo 5 % glukózy, kedy gram kuchynskej soli alebo gram cukru stojí od 80 hal po 9 Sk, na takýchto roztokoch si u nás živnosť založilo azda 10 farmaceutických firiem. Urobil sa poriadok v cenách liekov , ktoré musí v ambulantnej preskribcii poisťovňa uhradiť. Ale stovky liekov – H – sú predražené, to poisťovne netrápi, pretože ich uhradí poskytovateľ svojim výkonom.
A nakoniec k poznámke pána ministra o počtoch urológov na klinike v Ba – my máme 7 urológov na 700 000 obyvateľov a monopolné postavenie v kraji v 8 klinických odboroch a index vzácnosti sa nepremietol.

[Mata Harri]

@Bohumil M. wrote:

Bohumil M. odpovedá R. Zajacovi

Kvitujem Vaše vyjadrenie uverejnené v Hospodárskych novinách zo dňa 4.4.2006:

– nemocnice by mali začať s tzv. divíznym hospodárením, kedy by vedúci oddelení, teda primári a vrchné sestry, sami prideľovali prostriedky určené na odmeňovanie zamestnancov. =D>

Ak sa uvedené „divízne hospodárenie“ dovedie do dôsledkov tak, akoby išlo skoro o samostatné súkromné kliniky, tak veľa z dnešných problémov by zaniklo.

Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sú fakticky jednotlivé oddelenia nemocníc. Tam sa rozhoduje o „technológií“ liečenia pacienta a tým aj o jej hospodárnosti. Preto až tam má byť posunutá zodpovednosť a právomoci súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

Tam sa rozhoduje o efektívnosti oddelenia, o zárobkoch pracovníkov, tiež o tom, či dané oddelenie vo svojej oblasti znesie konkurenciu ( v kvalite i v nákladoch) s podobnými oddeleniami v iných NsP.
Vedenie nemocníc má hlavne koordinovať súčinnosť týchto hierarchických „divíznych útvarov“ a pomáhať im v ich prežití a rozvoji. Doterajší centralistický direktívny prístup k riadeniu nemocníc, ako vidieť vedie často k takmer neprekonateľným problémom.

Divízny systém ekonomického vyhodnocovania nemocnice nespočíva v tom, že primári a vrchné sestry budú sami prideľovať finančné prostriedky určené na odmeňovanie.
Chybové slovo je – určené na odmeňovanie. Určené sú iba pravidlá , povinnosti a zodpovednosť, štandardy a priority. Funkčný divízny systém ekonomického vyhodnocovania je efektívny vo veľkých nemocniciach, kde funkčnou ekonomickou jednotkou je oddelenie, ktorému sa žiadne peniaze neprideľujú, ale musí si ich zarobiť, a z nich uhradiť svoje výdavky. O prosperite rozhoduje celý tím – či bude žiť iba z úhrady za pacienta, alebo i z klinických štúdií, vzdelávacích aktivít, zo samoplatcov, z participácie na multidisciplinárnych projektoch napr. onkocentra, transplantačného centra atd, ktoré majú tiež ekonomický a organizačný charakter divízií. V reťazci, kde nepretržitú a komplexnú starostlivosť o pacienta zabezpečuje tím, rozdielna kvalita a výkonnosť jednotlivcov nie je žiadúca – jeden slabý článok v reťazci zmarí prácu všetkých. Guidelines a protokoly slúžia na odstránenie individuálnych rozdielov. Slabší musí odísť, vybrať si prácu, na ktorú má dispozície.

Rovnako iba konsenzus tímu vedie k skutočnému zníženiu nákladov /každý musí začať u seba).

Stále hovorím o štandardnom základe, ktorý sa premieta do základnej mzdy. Pohyblivá zložka tiež vychádza z pravidiel – osobného podielu na tvorbe zisku. Osobnosť – priťahujúca klientelu. Pažitného „vzácnosť“ (keď sä problémy s molekulami, volajú iba mňa 😀 😀 😀 ) atd. Pohyblivá zložka nemôže byť rozdeľovaná na základe subj. hodnotenia primára a vrchnej, ale musí mať transparentné pravidlá.

[Mata Harri]

@Rudolf Zajac wrote:

Pacient nevie o reforme nic, ale vie nieco o odbornosti, slusnosti, ucte. Samozrejme ze zo svojho pohladu. Reformu komuniku chtiac nechtiuac lekari, sestry, zdravotnici.
Pravdive su clnaky o poslednom vzopeti spiatocnikov, vsade na svete nas / lekarsky / stav nechce ani za boha zmenu.

Musím nesúhlasiť. Po revolúcii v zdravotníctve bol chaos, všetko išlo samospádom, všetci volali po reforme. Striedali sa rôzne vízie, zaručene úspešné postupy, ktoré neboli viac, ako kozmetické úpravy.

Po dlhom tápaní transformačné zákony na veľmi slušnej odbornej a koncepčnej úrovni vytvorili legislatívne prostredie pre vybudovanie nového systému zdravotníctva. Tým sa však reforma nezačala. Zákony sú v platnosti a čo ďalej ?

Poisťovne používajú starú šablónu, ťažký centralizmus bez kreativity, kvitne lobizmus, protekcionárstvo, živia sa čierne diery, ktoré dnes vieme presne identifikovať. Keď sa zo zariadenia mesačne odklíruje niekoľko miliónov na predražených službách, tak nemôže byť na platy. Dnes sa to robí pred očami zamestnancov.

Reforma je drina, uvoľnenie tvorivej aktivity a nie zúfalý boj s rigídnymi mocenskými štruktúrami, tváriacimi sa proreformne. Výkonní zdravotníci potrebujú a chcú reformu. Nechcú ju tí, ktorí zo súčasného stavu profitujú.

[Mata Harri]

Opakujem, dajte podnet priamo na kategorizačnú komisiu, respektíve na subkomisiu pre ATC, kde sa endoxan nachádza, tam žiaden pneumológ nesedí. Pri racionálnom zdôvodnení nie je problém indikačné obmedzenia rozšíriť o pneumológa. My tak sme vyriešili mnohé dobré podnety.

[Mata Harri]

@radovan wrote:

Oni tvrdia, že to tam nevedia dostať … Tak neviem.

Chodím na kategorizáciu pre ATC V06, neviem ako to funguje v iných skupinách, ale dajte podnet priamo na komisiu so zdôvodnením a návrhom doplniť do ind. pneumológa. nemalo by to robiť problémy.

[Mata Harri]

@Rudolf Zajac wrote:

@Mata Harri wrote:

Už dávno som nepočula toľko demagógie, ako v neďeľných diskusiách o zdravotníctve. LOZ nemocníc z Ba a ďalších miest organizujú ostrý štrajk, počas ktorého sa bude poskytovať iba neodkladná ZS.
Neviem, prečo sa štrajku venuje toľká pozornosť. ZP nás nútia robiť iba neodkladnú ZS už 2 roky, tu pôjde iba o jeden deň. Keď nemocnice prestanú robiť nadlimitné výkony, tak to bude horšie.

Casovo neobmedzeny je jeden den. Hm, hm. Inak v pamatiach tomuto strajku venujem kapitolku “ perlicky“ a budu to zaujimave citanie. Casovo obmedzene samozrejme.

No, keď už dopredu viete, že štrajk bude hoden kapitoly, tak začínam mať podozrenie z organizačnej spoluúčasti. Guisseppe Verdi si na každú premiéru svojej opery kupoval koše s kvetmi 😀 😀 😀

[Mata Harri]

@Bohumil M. wrote:

@PelikanR wrote:

Odpoveď Bohumil M. pre PelikanR

Dobré divizionálne riadenie nie je zamerané len na úroveň divízie, alebo stredísk, ale vyhodnocuje a pomáha riadiť aj menšie časti, ako sú skupiny pracovníkov ( skupina sestier), …) ba až na jednotlivcov (jednotliví lekári a iné významné individuality).
Máte pravdu, skutočné hodnoty a aj hodnoty v dosahovaní hospodárnosti NsP sú výsledkom pracovníkov tejto NsP. Pri ich výchove však treba im vysvetliť najprv kritérium podľa ktorého budú vyhodnocovaní. A potom im pomôcť v hľadaní metód a spôsobov (aspoň námetmi) ako dosahovať toto zlepšenie.

Zdravotnou starostlivosťou ovplyvňujeme životy ľudí, preto nie je cieľom diferencované hodnotenie výkonnosti (myslím tým kvantitu výkonov), cieľom je systemizácia pracovných miest, aby práca bola rovnomerne rozložená. Personál, ktorý nemá čo robiť, stráca na odbornej rutine (treba ho prepustiť), výkony upachteného “pseudo hypervýkonného” personálu sú menej kvalitné, so zvýšeným rizikom chybovosti.

U nás pol roka primari vedú jednoduchý pracovný výkaz oddelenia, ktorým dokumentujú úroveň organizácie práce na oddelení. Denne zaznamenávajú, kde majú doktorov – na ambulancii, na izbách, na operačkách, na urgente, na konzíliách. Mesačne sa vyhodnocuje počet odrobených izieb, ambulantných dní, operačných a anesteziologických výkonov, inštrumentálnych výkonov. Na porade s aim premietnu výsledky všetkých oddelení, tak sa môžu vzájomne porovnať. Ak na chirurgickom oddelení 1 lekár urobí 56 operačných výkonov a druhý 9, tak je otázkou, či toho druhého oddelenie potrebuje a tiež, ako primár organizuje prácu oddelenia. Zatiaľ sme vo faze štandardizácie algoritmov, tvorby nemocničných manuálov
@Bohumil M. wrote:

@PelikanR wrote:

Odpoveď Bohumil M. pre PelikanR

Na záver je len vážna otázka:
Musí sa manažment a pracovníci poučiť na svojich chybách?
Alebo: Komu nie je rady, tomu nie je pomoci.

Tento problém je najväčší problém zvýšenia hospodárnosti NsP na Slovensku. Máte pravdu, je to myslenie ľudí.
Tu by bolo treba práve poradiť ako „zobudiť“ manažment NsP, aby začali s účinnými zmenami skôr, ako keď je neskoro a kolaps ich NsP je už potom neodvrátiteľný.

V medicine nie je prípustné, aby oddelenie viedol človek bez potrebných odborných kvalít a skúseností, top management stale u nás je obsadzovaný politickou líniou amatérmi. Amatér sa nemôže poučiť z chýb, pretože ich nevie identifikovať. Administratívne nariadenia majú iba krátkodobý kozmetický efekt, systémové zmeny predstavujú koncepčnú prácu, ktorá je náročná na čas, trpezlivosť, dôslednosť.

[Mata Harri]

@PelikanR wrote:

Všetci v podstate píšete podobným jazykom a podobne zmýšľate. Mám pocit, že nepremyslene preferujete trhový prvok v riadení podniku. Som jednoznačne presvedčený, že najdôležitejším prvkom sú zamestnanci- ako cesta rozvoja. Ak hodíte neplavca do vody, možno sa naučí plávať, asi to bude málo efektívne a môže to trvať veľmi dlho. Ukážte mu ako má plávať. Veľmi, veľmi dôležitým je práca z ľuďmi , personálny menežment. Naše zdravotníctvo je ohrozené personálnym nedostatkom ľudí z väčšej či menšej miery. Preto je potrebné zauvažovať nad tým , či vsadiť v nejakom projekte len na jedného človeka( princíp nahraditeľnosti), ďalej či by nemal sám zamestnávateľ vyvinúť enormné úsilie v ekonomickom vzdelávaní svojich zamestnancov . A to nie priamym či nepriamym tlakom cez efektivitu jednotl. odd. , ale rovno jednoduchým drilom, tréningami, školeniami . Manažér nesmie čakať na to , čo urobí zamestnanec , keď mu dá všetky podmienky,… len riskuje výsledok a stráca čas.. Ak chce výsledky, musí ho „dokopať“ do nich.

Veľmi správne postrehy. Celý divízny systém sa začal realizovať preto, aby sa zastavil deštruktívny proces parcelovania nemocnice a aby sa zmenili diametrálne odlišné kvality zdravotníckej a HTS zložky. Aby sa stabilizoval a podporil excelentný tím klinikov a paraklinikov, schopný dnes riešiť inde neriešiteľné stavy, aby dominantnou hodnotou v nemocnici nebol biznis, ale medicína.

V divíznom systéme je každá jednotka autonómna, čo je determinované funkčnou a profesionálnou jedinečnosťou, rovnocenným postavením. Neexistuje dominantnosť kategórií pracovísk, či pracovníkov, ale existujú dominantné programy celku. A tak ako je samozrejmé v medicíne, že každú novú diagnostickú, či liečebnú metódu musí personál si osvojiť a natrénovať, tak isto divízny systém prináša nové pravidlá. Pravideľne (v týždňových cykloch) točíme pracovné schôdze s primármi, vrchnými sestrami, case managerkami, atd, kde sa prakticky zaoberáme stanovenými okruhmi zmien. Zúčastňujú sa procesu, vychytávajú zvláštnosti, dolaďujú zámer do realizovateľnej podoby. Musia vedieť čo sa má danou zmenou dosiahnuť, nesmú sa báť neistoty, ináč to vyblokujú.

Najťažšou kapitolou je profesionalizácia HTS zložky. Nemožno očakávať profesionálnu aktivitu od zložiek, ktoré evidujú, faktúrujú, kalkulujú, zaobstarávajú niečo pre pracoviská LPS, na ktorých nikdy neboli a vlastne ani nevedia, o čo ide. Každá HTS zložka musí poznať „pracovisko i technológiu procesu LPS“, ktorý administratívne zabezpečuje a musí opustiť unudenú pasitivitu, začať používať ratio a samostatne tvoriť. To nie je problém neschopnosti ale výsledok dlhodobého ignoranstva dôležitosti profesionálnej zdatnosti ne zdravotníckych zložiek. Zo stravovacej prevádzky hlásili, že za 2 týždne zmizlo 300 nových tanierov. Fajn, a teraz skúste vymyslieť, ako sa dá tomu zabrániť. Takáto možnosť ich nenapadla.

A nakoniec alfou a omegou je kultúra medziľudských vzťahov, ktorej kvality nastavujú vedúci pracovníci. Je rozdiel, či do vedúcej funkcie je nominovaný človek s vybudovanou autoritou, alebo nominovaný človek, ktorý funkciou chce získať autoritu. Rešpekt sa získava postojmi a výkonmi, nie nariadeniami a príkazmi.

[Mata Harri]

@Rudolf Zajac wrote:

Existuje pohlad zaby a pohlad orla. Ked je vela eskymakov a malo tulenov, tak tym nemyslim iba BB /ako klasicka bystrickeho nacionalizmu 😀 / Myslim tym celu siet poskytovatelov, aj takych, ktori dnes naozaj nevedia o kvalite nic. Zeliezovce, Svodnik /a pomalôy to pojde dalej/ Mzdy: pochadzam z klinickeho pracoviska, ktore samo o sebe nebolo klinikou. Ked som tam zacinal tak nas bolo 8 a 66 plno obsadenych posteli / nebola Uro v SI, TT, GA, BA 2 a BA 3 a este neviem kde/ mali sme v podstate pol kraja. Niekde som tu o tom uz pisal. Ked som tam koncil / 1990/ bolo 14 lekarov a 66 poloprazdnych posteli. Ked sme to odd rusili v roku 2004 bolo 16 lekarov a 40 prazdnych posteli. Moja matka je prvou slovenskou docentkou gynekologie. V roku 1962, ked prestali davat samotni gynekologovioa narkozu / eter/ ich tam bolo vsetkych, teda vcitane skolskych 11 na 111 posteli, pred likvidaciou budovy 52 na 106 posteli. Tieto cisla iba konstatujem. Ku mzdam. Pozrite si clanok v .tyzdni, o vzacnosti lekara od Petra Pazitneho. Myslim ze je aj na: http://www.hpi.sk.

Súhlasím, systém bol a ešte je personálne i lôžkami predimenzovaný. U nás pred 10 rokmi bolo 1560 postelí, 4000 zamestnancov. Dnes 136 lekárov a 600 sestier obhospodári 950 postelí, z toho 180 onko (200 zamestnancov) a 70 JIS(166 zamestnancov). To zákonite znamená prísnejšie indikácie hospitalizácií, s menšou priepustnosťou ľahkých a lacných pacientov a tým sú zvýšené finančné nároky pre hospitalizovaných. Robí to problémy so zmluvami, pretože ZP majú paušálny muster cien, vychádzajúci z priemerov Slovenska, ktorý znevýhodňuje tých, ktorí podstúpili racionálne zmeny.

Systém je nastavený antireformne, nepodporuje koncepčné zmeny, iba plošnú supresiu, ktorá učinkuje devastujúco. Nikdy nebol ovplyvňovaný lobizmom tak, ako je teraz. Štrajky nie sú riešením, signalizujú iba nefunkčnosť systému. MZ sa zbavilo povinností, ktoré nikto neprebral. ZP sú si vzájomne konkurenčné podniky, ktorá z nich je zodpovedná za usporiadanie siete? Každá z nich má iné rozvrstvenie poistencov, poisťovne iba „nakupujú“ v existujúcom systéme. Ako má vyzerať nemocnica, v ktorej každá poisťovňa má iné predstavy o jej usporiadaní a chce niečo iné?

Ponúkli sme non stop služby toxikológie pre 3 kraje, so zariadeniami sme sa dohodli, ale ZP to nezaujíma. A bez zaplatenia non stop služba sa nedá zabezpečiť, tak nebude.

Prevádzka JIS je ekonomicky a personálne veľmi náročná, v mnohých štátoch má osobitný rozpočet. Aby som ju mohla prevádzkovať, musím si sadnúť so všetkými poisťovňami a dohodnúť sa na bazálnom príjme, aby prevádzka prežila. Predložím im spektrum výkonov, kalkulácie nákladov a počty pacientov. Nech sa dohodnú, v akom objeme kto bude JIS financovať. Nemožme robiť JIS systémom – raz áno, raz nie a podľa toho budem personál a techniku raz mať a raz nie. Pokúsim sa o takéto stretnutie, som zvedavá, či sa uskutoční a aký bude výsledok. Paušálne ceny nechcú, individuálne faktúry vracajú, ale neodkladnú musíme robiť.

Najhoršie je, že všetky administratívne rozhodnutia sa bez bariér preberú zhora dole, zastavia sa u zdravotníkov – ktorí sú v priamom kontakte s pacientom, nesú zodpovednosť za riešenie. Zdravotník nemôže poslať preč nadlimitného, ani seknúť liečbu, pokial prevyšuje úhradu. Formulácia v cenovom opatrení – mimoriadne náročná, mimoriadne okolnosti, jediná alternatíva, tvorí z rutinnej ekonomicky náročnej ZS jedinečnú, neopakovateľnú, raritnú príhodu.

Ps – kto je tu žaba a kto orol? 👿 👿 👿

[Mata Harri]

Eskimáci versus tulene – možno v BA, u nás musíme tlmiť dopyt. Mesačne cca 200 pacientov z iných krajov písomne žiada o hospitalizáciu u nás a 1100 pacientov mesačne prichádza z iných okresov.
Nemožno hovoriť o rovnostárstve v situácii, kedy tarifné platy zdravotníkov sú hlboko pod celoštátnym priemerom. Divízny systém hospodárenia znamená rozpletenie neprehľadného konvolutu živelných ekonomických transakcií. Vytvára podmienky pre zvýšenie efektivity i zníženie fixných nákladov. Ale iba v normálnom právnom a ekonomickom prostredí. Ak sa v rezorte podporujú tunely, tak zvyšovaním efektivity výrobnej zložky zvyšuje sa iba krmenie tunelov. A systém odmietajú tí, ktorým vyhovuje neprehľadnosť a tunely.
Podmienkou diferenciácie je fungujúci systém.

[Mata Harri]

Kde sú stanovené, používame trhové ceny, ale 75 % služieb – zdravotníckych ceny nemá, preto ich musíme stanoviť. Existujeme s istými reálnymi nákladmi, tie sme všetky museli premietnúť do cien služieb (výkonov), sú deformované, ale to sa postupne vyčistí. Je to ako keď postsocialistická ekonomika sa chce vstúpiť do ekonomického prostredia EU. Existuje vnútorný kolobeh služieb a export, vývoj cien musí podporovať export.
Vnútorným problémom je, že v zdravotníctve sa nikdy nerobili ekonomické kalkulácie oddelení, tam sú iba doktori a sestry, dnes máme sestry case manager – ky, ktoré musíme priebežne školiť, aby dokázali preklopiť medicínu do ekonomických čísel, ročný obrat jedného oddelenia je cca 40 mil sk, už to je ako obrat s.r.o. vyjadrenie medicíny v ekonomických číslach, to je kombinácia kalkulácií manufaktúrnej výroby a umenia (ceny diela) a „výrobný materiál“ je chorý človek. Výslednou cenou je cena umenia za pomoci manufaktúrnej výroby.
Externým problémom je trh služieb, kde neplatia zákony, pravidlá, tržné ceny služieb. V rigídnom vonkajšom prostredí zdravotníctva so všetkými socialistickými neduhmi (korupcia, nomenklaturalizmus, politický lobbizmus, neprofesionalizmus, rovnostárstvo) je to ako pokus „Slušovice“.

Ekonomická autonómia bude determinovaná právomocami, povinnosťami a adresnou zodpovednosťou. Ekonomické a medicínske hranice oddelení v ďalšej fáze budú odstraňované multidisciplinárnymi projektami, ktoré si vyžadujú medicínsku i ekonomickú priepustnosť a vyššie pravidlá (únia).

No a nakoniec, keď sa pokročí tak, že systém začína fungovať, externým zásahom sa odstránia projektanti a nastúpi obdobie normalizácie 😀 😀 😀

[Autor]

Príspevky