Reakcie
-
Príspevky
-
Je pripravenz novz vcenovz vzmer. ORL patri do kategorie, kde možno na urovni Slovenska by stačila jedna max. dve špičkove kliniky. Navyše potrebujeme onko ORL. Ostatnbe vykony, tak ako v očnom by mali byť ambulatne a teda jendodňove. Pan profesor nesuhlasi ani s cenovzm vymerom, ale tomu rozumie, jeho klinika musi živiť veľa hladnych krkov z radov lekarov navyše ako je pre nich naozaj potrebnych. To je klasicky problem. Neraz hovorium: jednym, z kľučov reformy je aj rišenie Bratislavy.
Tých vyrazených dychov bude viace, mne opakovane vzraža dych len sustavna deštrukcia. Harmanček by mohol konečne napisať raz svoj nazor na riešenie. Hoci sem tam komunikueme aj inde, stale som ešte nevidel jednu vetu v tvare: „Nie tak, ale tak“. 😛 😉 😆
Čakanie na peniaze za Perspektivou ma veľmi trápi, najmňa preto, že ak aj nejake idú tak spravidla iba na rôzne kšefty.
Vás netrápi, že doteraz majitelia Perspektívy chodia pokojne a bez obav.
Vás netrápi, že „ochocd s Perspektivou je najma obchod s príslušenstvom.
Jedna vec je tzrápiť a druhá riešiť, dúfam, že napriek všetkemu to vyriešime.1.Zdravotnici chcu reformu, ale len taku, ktora sa ich nedotkne.
2. Ak sa ich dotkne, tak nechcu reformu
3. Ak nechu reformu, chcu voiacej peňazi
4. Ak nedostanu viacej peňazi chcu reformu ale inuNapriek tomu, nakoniec ta rforma bude.
Jendnodnova chirurgia nie je t.c. pojem, ktory by bol legalny. Hovorime o jedndnovej medicine = patria sem aj vykony stacionara atd. Ale jej efekt zavisi od toho, ci dokaze povedat poistovna, vazene ORL odd. neobjednavam si TE u Vas lebo ide v jednoidnovej chirugi. Pomaly sa to aj tie poistovne naucia.
Myslim, ze je dobre tejto diskusii poukazat na nasu / s Petrom Pazitnym/ verejnu odpoved na otazky, ktore sa objavili. Clanok bol publikovanz v SME 21.12. a mal nazov:
Kde je vlastne začiatok kruhu?
V poslednom čase sa viacerí oponenti našej reformy zdravotníctva vyjadrili v tom zmysle, že sme ju začali zo zlého konca. Pýtame sa, či môže mať kruh začiatok, alebo inak povedané, či existuje dobrý alebo zlý koniec reformy zdravotníctva.
Mýty
Najviac „reformátorov“ nám odporúča, aby štát začal viac platiť za svojich poistencov. Pri súčasnom deficitnom hospodárení vlády táto požiadavka znamená zváženie troch možností:
1. Zvýšenie deficitu verejných financií, čo je vzhľadom na záväzok vlády udržať schodok verejných financií pod úrovňou 5 percent HDP požiadavka reálne nesplniteľná.
2. Pri zachovaní plánovaného deficitu vyčleniť z rozpočtu viac zdrojov pre zdravotníctvo na úkor ostatných rezortov ako je školstvo, sociálna sféra či obrana. Ale tieto rezorty sú taktiež chronicky „podvyživené“.
3. Zvýšenie daňového a odvodového zaťaženia, aby zdravotníctvo dostalo dodatočné zdroje. To však neznamená nič iné ako zvyšovať cenu práce, tým aj cenu finálnych produktov, čo nakoniec ešte zhorší aj tak slabú konkurencieschopnosť slovenských výrobkov.
Je zrejmé, že takíto reformátori sú zástancami tézy, že súčasný systém je vcelku dobrý, len keby mal viac zdrojov. S týmto názorom ostro nesúhlasíme, pretože sme opakovane preukázali, že súčasný systém je finančne neudržateľný a akékoľvek dodatočné zdroje zmiznú bez efektu, o čom svedčia miliardové straty z oddlžovania. V site sa voda naozaj nedá nosiť, akokoľvek by sme množstvo vody zvyšovali.
Skutočná reforma s reálnym cieľom spustenia v januári 2004 si vyžaduje tri fázy s rôznym typom opatrení:
1. stabilizačné opatrenia
2. systémové opatrenia
3. sieťové opatrenia
Prioritou je stabilizácia
Ministerstvo zdravotníctva sa v priebehu prvých dvoch mesiacov razantne prihlásilo k záväzku z programového vyhlásenia vlády o stabilizácii dlhu. Cieľom stabilizačných opatrení je zmierniť až zastaviť narastanie dlhu, ktorý dnes rastie o približne 760 miliónov korún mesačne. V roku 2003 po započítaní zvýšenia DPH a deregulácie cien dokonca dlh môže narásť až o 9 – 10 miliárd korún. Základnými stabilizačným krokmi sú:
1. Nová definícia zdravotnej starostlivosti
2. Zavedenie platieb za služby, ktoré súvisia so zdravotnou starostlivosťou, ale samy o sebe ňou nie sú
3. Nové iniciatívy v liekovej politike
Z makroekonomického hľadiska odhadujeme, že účinné zavedenie bude znamenať úspory vo výške 2,5 až 3,8 mld. Sk. Predpokladáme, že o túto sumu sa nám podarí znížiť narastanie dlhu. Pritom celkové dosahy na poistenca odhadujeme len na 53 Sk mesačne.
Systémové a sieťové opatrenia
Cieľom systémových opatrení je tlmenie nadmerných očakávaní občanov, zvýšenie efektívnosti systému a mobilizácia súkromných zdrojov. Medzi základné kroky v tejto oblasti patria:
1. Nový zákon o liečebnom poriadku
2. Nový zákon o zdravotnom poistení
3. Zriadenie nového Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
Cieľom sieťových opatrení je zvýšenie kvality zdravotnej starostlivosti, zlepšenie efektívnej dostupnosti, zvýšenie konkurencie a vyrovnanie šancí poskytovateľov. Kľúčovým krokom bude:
1. Definícia jednotlivých subjektov, vymedzenie pojmu zdravotnícky poskytovateľ, zdravotnícke povolanie, komory, a pod.
2. Presunutie kompetencií na manažmenty nemocníc. Jedným z najdôležitejších je presadenie diferencovaných miezd
Nerušte naše kruhy!
Kričí ďalšia skupina „reformátorov“, ktorá je síce za reformu, ale len vtedy, keď sa nedotýka ich samotných. Ako inak komentovať „nepokoje“ okolo schválenej novely zákona o verejnej službe. Argumenty, že tento krok nemal byť prvý, ale jeden z posledných, sú argumenty, podobné tým, ktorými zdôvodňujeme odkladanie návštevy zubára. Tento krok je potrebné vykonať s cieľom posilnenia princípu zásluhovosti. Lepší má viac, horší menej, alebo čuduj sa svete aj nič. Navyše ak sa systém vyznačuje takou vysokou mierou prezamestnanosti, plošne vyplácané mzdy pohlcujú skoro všetky reálne prostriedky nemocníc.
Naopak na navrhnuté marginálne platby argumentujú občania otázkou, prečo sme nezačali reformu najprv u zdravotníkov. Obidve skupiny však spoločne tvrdia: mali ste začať pri poisťovniach. Zdravotné poisťovne zasa tvrdia: štát málo platí za poistencov štátu, začnite pri liečebnom poriadku, ktorý stanoví rozsah bezplatných služieb. A kruh sa uzatvára.
Vieme, že kruh naozaj nemá začiatok a koniec. Považujeme za dôležité, že nechceme kamuflovať reformu, ale s ňou naozaj začať. To je jediné správne riešenie problému hľadania začiatku kruhu.
2. pred nedávnom bol vykonaný finančný audit v niektorých nemocniciach, prišlo sa na niekoľko „milionových“ zaujímavosti, ktoré neboli zdôvodnené. Čo sa deje momentálne v tejto veci? Ak sa na niečo prišlo, kto je zodpovedný a kto bude aj stíhaný a postihnutý… Alebo sa to v tichosti..
:::::
Ked SDL presadila Zakonnik prace v spojueni so Zakonom o verejnej sliuzbe dosiahla len to, ze cokolvek zle zistite v nemocnci skoro nmate sancu. Nie je taka nemocnica, kde by neboli dolova problemy s kradnutim manmazmentu, zakazdym tam treba podlsaat kontrolu, potom dat podla zakona pokarhanie a potom / a musi to byt do roka/ znova nacapat. Ak je to viacej ako rok ide sa znova. Nech urobia cokolvek, dokonca aj tretsny cin. Spomente si na kauzu Rudolfa S z ministertva.
Aj tak pomaly zaciname veci davat do poriadku a myslim ze musime zmenit oba zakony3. i keď už teraz viem ako dopadlo hlasovanie o platoch v zdravotníctve (vrátený zákon neprešiel), bol to asi veľký tresk pre tých ľudí, ktorých sa to týkalo. Nebolo by ale vhodné začať hľadať prostriedky v poisťovniach, vo výdavkoch manažmentu jednotlivých zdravotníckych subjektov? Možno sa jedná len o pár „rýb“, ale tučných, ktoré možno nakŕmia celý ľud.
::::
Ano, mate pravdu aj tu treba veci riesit. Riadiel VZP sa nevzdal celkom dobrovolne5. V poslednom časopise Sestra ste sa vyjadrili, že hľadate sestry Bc. a Mgr. ktoré by boli ochotné spolupracovať pri Vašej reforme. Ako ste to mysleli? A kde sa majú hlásiť?
:::::
To je naozaj jednoduche, na mojom sekreteriate.Niektore napady su celkom dobre, najma ten so zverejnovanim platov vo vaezbe na ver. sluzbu, ale co takto ochrana oisobvnych udajov.
I ked napriklad plat ministra je verejnym udajom. K tej bezhotovosti: nie som si celkom isty ci v systeme dlhovania kazdy kazdemu by to pomohlo. Myslim, ze bude treba o tom viacej povedat a diskutov at.
Ale a to je dolezite, ze sa hlasite do diskusie ako nelekar.Myslim, ze je to dobry prispevok, ktorz dokonca pouzijeme na MZ pretoze prave teraz riesime otazky okolo vzdelavania. Dakujem
Naozaj ide o marginalny naklad, ktorz ma obm,edzit spotrebu.
Mame v yse 60 milionov ambulatnach vyseterni ( udava sa dokonca priemer 15 na hlavu a rok) a mame vyse 60 mil. recpetov. Neide o uhradu, ale o poplatok a deli sa preto, aby zdroje takto ziskane sluzili lekaorm, ktori poskytuju sluzby a poistovniam, ktore ich financuju hlavne na krytie admin., nákladov. Ak budu zdrojom svaru je mi luto.
Nikdy by clovek nemal vychadzat z polotovarov. V def., vladnoim navrhjuá je to inak, lebo som sa nsnstotoznil s nazorom, ze lekar PAS odolse pacienta ( a casto krat zbytocne) do SAS a pacient to ma platit? Vo finale je to inak, ale princip marginalnych ( nevyznamnych) nakladov a teda aj prijmov ostal ponechany.M yslim ze je dobre diskutovat a diskutovat a diskutovat na jednu a tu istu temu ale:
Mame 60 miliard a v cechach 230 miliard. To je asi chyba zdraviotnickov, alebo tych, ktori sa rozhodli zot samosttane a slobodne, pri com samozerejme nezabudli zobrat „svoje podiely“ v stovkach miliard. Takze poradie bude nasleovne?
1. Zivot ohrozujuce choroby kardio . onko trauma chronicke vcitane translantacie, dialyzy, psych.ochorenia
2. Prevecncia hlavne u deti a kardio a onko
3. Bezne akutne ochoprenia
4. Vymeny a opravy ( klby, sosovky)
5. IneA takto mozeme pokracovat. Ak minieme 60 miliard mame dve moznosti.
a/ dalej minat – dlh
b/ ziadat obcana o spoluucast alebo ucastZakladne cisla
lieky 17 miliard – dve navyse ako treba
mzdy v nemocniciach 17 miliard – kolko navyse z titulu prezamestnanosti?
ambulatna star. – iba 6 miliard
lieky v nemoniciach – iba 2 miliardy
strava – iba milarda
na jednu katetrizaciu srdca s angoplastikou treba cca 240.000
3 pokusy reprodukcnej mediciny cca 240.000 pri upspoechu 25%
atd atd atd
Takze by som sa nerad tocil dokola a cakam aj trochu konstruktivne navrhy ako ten chudobny balik delit?
