Reakcie
-
Príspevky
-
@Rudolf Zajac wrote:
Zabudnite. Nemocnice musia prezit a nucit sa, zbyt dimenzovane na neodkladnu a elektivitu mozu robit iba do vysky volnych zdrojov systemu.
Na to si dovlím mať iný názor. Pri aplikácii takéhoto názoru by Barnard nikdy neoperoval Washkanského.
(pre mladších: Prof. Barnard ako prvý previedol transplantáciu srdca na pacientovi L. Washkansky).Rooseveltka je skutočne čo do odbornosti špičková nemocnica. A ak kvôli nedostatku zdrojov sa začne sústreďovať (iba) na tuctové výkony, tak na to dopaltí nielen ona. Jednoducho mladšie ročníky lekárov utečú do ČR (kde ich už vo veľkom lanária) alebo Nemecka.
Snom každého lekára, žijúceho pre svoju odbornosť, by malo byť rast odbornosti v špičkovej nemocnici, či už v BA alebo BB. V Zlámanej Lehote (aj keď mu tam riaditeľ z prestížnych dôvodov občas dovolí neštandardné výkony) vysokú odbornosť ťažko dosiahne…. príliš málo pacientov na zrutinovanie špičkových výkonov. Ale podľa nového systému, keď o rozdeľovaní zdrojov budú (dosť netransparentne, pričom slovo dosť je len eufemizmom,) rozhodovať poisťovne, sa bude špičke platiť menej ako v Zlámanej Lehote.
Pripadá mi to dosť nelogické.Rooseveltku netreba zachraňovať. Zachráni sa tak, že bude treba urobiť niekoľko neodkladných krokov:
1) Prestane sa o nej aj na najvyššej úrovni rozprávať ako o nemocnici určenej na odstrel, pretože to má potom logicky dopad aj na pohľad poisťovní na jej schopnosti
2) Poisťovne zaplatia objednané výkony, ktoré na ich objednávku spraví. Ale za rovnaké ceny ako v BA a KE. Pretože nemocnice v BA a v KE by za úhrady, ktoré dostáva BB, boli dávno v likvidácii
3) Zverejnia sa kritéria posudzovania kvality poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Ale aj hodnotenie poskytovateľov bude objektívne, a hlavne: verejne prístupné. Pretože podľa doteraz známych údajov a porovnaní patrí FDR BB medzi slovenskú špičku. Na rozdiel od niektorých bratislavských nemocníc, ktoré profitujú len z toho, že su v BA
4) Zastaví sa proces nezmyselnej parcelácie a atomizácie,
5) Zvážia sa aj personálne kroky. Plošné prepúšťanie bez dôslednej analýzy dopadov sa už za krátku dobu prejavia na ochromení niektorých jej častí. Slabým miestom je aj vrcholový menežment.
6) Urýchlene sa zavedie informatizácia zberu a vyhodnocovania dát tak, aby údaje boli použiteľné pre celý rozsah manažovania nemocnice.
7)…
8)…
9)….Ešte drobná poznámka: áno, som z BB. A aj keď v nej nepracujem, viem o Roosveltke viac, ako iní prispievatelia z ostaných regiónov. Ale nedostatok reakcií na príspevky MH bude asi v tom, že nezainteresovaní lekári z iných regiónov posudzujú problém viac-menej z medicínskej stránky. Ak si pán minister ráčil všimnúť, som tu na fóre asi jediný prispievajúci ekonóm. Ktovie prečo mlčia ekonómovia z FDR, keď sa to dotýka práve ich? O kvalite ekonomického manažmentu FDR som sa tu nevyjadroval ja.
Obávam sa, že Roosveltku v dnešnej podobe asi nepôjde zachrániť. Je logické, že sa Detská klinika odtrhla – predsa len má toľko ekonomických a medicínskych odlišností oproti zbytku nemocnice, že to v konečnom dôsledku pomôže obidvom stranám. ALE…. to obrovské ale má súvis s ostatnými činnosťami. Samozrejme, nemám prístup k údajom auditu, ale aj laický pohľad mi napovedá, že trend úpadku sa ani po marci 2004 nezastavil. Nakrátko možno. Ale množstvo rozhodnutí tam bolo protizmyselných, viaceré robené hurásystémom, bez podrobnej analýzy a hlavne: bez uvažovania o dôsledkoch. Ak sa závažné personálne opatrenia o desiatkách ľudí urobia systémom „do pol hodiny chcem zoznam ľudí, ktorých prepustíme“, tak to niečím smrdí. Minimálne nekompetentnosťou, krutosťou a hazardérstvom.
Rád by som upozornil, že pád Roosveltky bude mať nielen hmotnoprávne dôsledky. Bude to mať obrovské dôsledky aj v politike. Podľa môjho názoru katastrofálne. A ohrozí aj dôveru v samotnú reformu.
Napriek tejto čiernej úvahe si myslím, že ešte nie je všetko stratené. Ale na to by musela byť vôľa. A mám pocit, že tá chýba na obidvoch stranách. MZd aj súčasného vedenia. O príčinách ne-vôle sa radšej nebudem takto verejne vyjadrovať. MH niečo naznačila, ostalo „ticho po pěšině“.Nemocnici chýba toho viac na to, aby to bola schopná sa udržať, nieto ešte dohnať zameškané. Prešustrované zdroje, prešustrovaný čas, chabý management, najmä ekonomický (dobrý účtovník ešte neznamená dobrý ekonóm), ekonomický software, schopný absorbovať a triediť informácie tak, aby sa z nich dali generovať výstupy, použiteľné pre manažovanie, schopnosť navrhovať a analyzovať varianty riešení, schopnosť anticipovať dosah rozhodnutí….
To, čo však najviac chýba, je entuziazmus. MH to tam sama nevytrhne.Mal by to platiť zamestnávateľ, ale ten by mal mať právo, aby mu to uhradil rezort zdravotníctva, presnejšie – transfúzna služba. Zreálnil by sa pohľad na hodnotu odobranej krvi.
Logika. Ak má veľký zamestnávateľ veľa darcov krvi, môže mu to nabúrať organizáciu výroby. Ale predovšetkým mu to nabúra efektivitu jeho produkcie. Neviem, ako by reagoval Uhrík (Volkswagen), keby mu prudko vzrástol počet darcov krvi a vzrástol objem neproduktívne vynaložených miezd. Určite by ho v Nemecku nechválili. A oprávnene by mohol tvrdiť, že nepriamo dotuje zdravotníctvo.
A úprimne poviem – ak by som bol menší zamestnávateľ, asi by som tiež nehľadel s radosťou na darcov. Extrémne – ak by sa mi pri prijímaní pochválil v profesnom životopise, že je darcom krvi…. asi by som ho nepreferoval. Aj keď sa hovorí, že darcovia majú nižšiu nemocnosť, ako ostatní.@Anton Hanušín wrote:
Dá sa súhlasiť. Najlepším indikátorom kvality je záujem pacienta, dobrý chýr sa ústnym podaním šíri rýchlo.
Súhlasím….len ešte nájsť formu, ako dobrý alebo zlý chýr parametrizovať 😕
Dať do indikátorov kvality mortalitu považujem za morbídny a kontraproduktívny ukazovateľ . Preženiem to: Ak by ho mal vojenský chirurg v oblasti pozemných operácií, tak by ho na tretí deň musel poľný súd dať zastreliť 😆
Už som tu o tom písal, ale podstata zostáva: Ak zomrie pacient, tak lekár nedokázal úrtiu zabrániť. Ak by dokázal a neurobil to, tak nastupuje trestné stíhanie… a zas by bolo okrem neho postihnuté celé zdravotnícke zariadenie. A ak príčina úmrtia bola v nedostatočnom technickom vybavení, tak zas len trestné stíhanie za neposkytnutie účinnej pomoci (nezabezpečenie prevozu do zariadenia, ktoré technické prostriedky má). Takto sa to určite zvrhne na to, že zariadenia s menej schopným personálom bude už pri náznakmu možného exitu pacientov „lifrovať“ aj na veľké vzdialenosti…a ak tam pacient exituje možno aj kvôli zbytočnému prevozu, alebo jednoducho preto, že sa naozaj nedá pomôcť, bude postihnuté ono.
Neviem ako komu, ale mne to pripadá nezmyselné.Sorry..ak sa nevyjadrujem lekárskym slangom….nie som lekár, som ekonóm.
FDR BB mala obrovský potenciál úspor v oblasti energetických nákladov. Boli začaté práce na ideovom projekte prebudovania energocentra resp. jeho rekonštrukcii. Dokonca tak, že by si na seba zarábalo aj využitím príjmov z externého prostredia (poskytovanie určitých špecifických služieb). Pokračuje sa na ňom? Neviem. Asi nie….svoje predstavy, doložené konkrétnymi výpočtami, som si pri odchode vzal so sebou. A jednoduchá prestavba nemá zmysel.
FDR mala a má rezervy v suportívnej zložke. Žiaľ, ide z jedného extrému do druhého. Namiesto zváženia rozsahu outsorcingu sa šmahom zbavuje všetkých tzv. neproduktívnych služieb….a zabúda, že mnohé bude musieť následne (a možno za vyššie ceny) nakupovať. Takže nakoniec prerobí.
Ekonomika zdravotníckeho zariadenia sa tiež nedá robiť tak, že trpne prijímam rozhodnutie poisťovne o tom či preplatí alebo nepreplatí realizované výkony. I keď uznávam, že niekedy je to ako boj s vetrnými mlynmi. Podľa môjho názoru treba vypracovať výkonové parametre. Nestačí vypracovať postupy a metodiku poskytovania služieb medicínskeho charakteru len na bázi medicínskych poznatkov, aj to v podstate len preto, aby sa v prípade komplikácii vedelo posúdiť, kto kde kedy akú chybu spravil. Akosi ustala diskusia o tom, či sa tieto postupy budu alebo nebudú parametrizovať aj v cenovom vyjadrení. Premena verejnoprávnych nemocníc na a.s. má zmysel len vtedy, ak súčasne niekto bude kontrolovať poisťovne, či niekoho nediskriminujú tým, že mu za určité výkony poskytujú menej ako iným, alebo dokonca tieto výkony (aj keď poskytnuté l.a.) vôbec nepreplatí. Bodovanie výkonov bude mať zmysel len vtedy, ak nebudú rozdiely v korunovom vyjadrení bodu. A tie sú zatiaľ nielen regionálne, ale dokonca vo vnútri regiónov. Na základe akých kritérii sa tak deje, je pre mňa dodnes (možno z neskúsenosti, mám iba 30ročnú prax) záhadou. Ak nebudú jednotné pravidlá cenotvorby, tak štatistiky (a ich komparácia) nebudú mať zmysel a existencia viacerých zdravotníckych zariadení bude záviesieť na dobrých alebo zlých vzťahoch menežmentu s jednotlivými poisťovňami.
A mám obavy, že novokreovaný Úrad, pokiaľ bude v ňom budú prevažovať len MUDr., nebude túto problematiku schopný ani len definovať, nie to ešte riešiť.A čo tak vložiť slovíčko „priemernej“ (minimálnej mzdy). Potom by PMM bola (3×7 000 + 8 x 7 100 + 7 200)/12 = 7 083.
Všetko odstrániteľné „muchy“ 🙂Myslím, že Úrad bude nadmieru užitočná organizácia. Revízni lekári boli naviazaní na poisťovne, vo vnútri zariadenia na jednej strane rivalita a na druhej strane falošná solidarita. Chýbal niekto nestranný. Niekto, kto (aj keď vôbec nebude zasahovať do ekonomiky) naštartuje celý proces objektivizácie cenotvorby jednotlivých výkonov. Niekto, kto poskytne spočiatku zahmlený, ale neskôr viac a viac kontúrovaný obraz toho, čo sa má diať a čo sa skutočne deje. A pri správnej funkcii Úradu (konečne) prestane ľudová tvorivosť poisťovní pri oceňovaní a úhradách výkonov, stanovovanie paušálov systémom „plesk per abdomen“ a pod. 😀
@Jozef Mihál wrote:
Od 1.1.2005 má platiť, ale v znení schválenom v NRSR 21.9.2004 je v praxi nevykonateľný !
Problém bude asi v tom, že sa chceme vyjadrovať až k oficiálnemu zneniu (predsa len, boli v ňom oproti návrhu zmeny) a to ešte nevyšlo v zbierke zákonov. Počkajme ešte pár dní….tie už aj tak nič nezachránia ani neurýchlia 😛
Zdravotníctvo by mohlo byť na vyššej úrovni aj využitím vnútorných zdrojov. Súhlasím s myšlienkou, že z lekára neurobí často ani dlhá prax špičkového manažéra. Tak, ako z ekonóma neurobí lekára ani 30 rokov strávených v nemocnici.
MH píše, že nemocnice sú neziskové. Skutočne sú niektoré stratové, ale sú aj ziskové. Len musia vytvorený zisk použiť na ďalší rozvoj a nie na dividendy a osobnú spotrebu.
Veľký nedostatok je nielen nesprávny spôsob menežovania finančných tokov (aj inputu aj outputu), ale to čo takmer nevidieť – menežovania ľudských zdrojov. Ak nezaplatia špičkových ekonómov, priemernými to nevytrhnú, aj keď sa rozkrájajú. A tých je aj nemocnicach ako maku. Ale neturbujú si mozog. Načo? Aby ich pri prvej príležitosti tí menej schopní „odstrelili“?
Zdrojov ide do systému málo. Ani nový zákon to veľmi nezachráni, pretože nezaplátal tú najväčšiu dieru – nedostatočné platby štátu za svojich poistencov. Mierne sa (platby) zvýšia, ale to chýbajúcich 7 – 8 mld Sk iba zníži na 5 – 6 mld. Takže finančná nedokrvenosť bude pokračovať.
Veľké neocnice budú mať ťažkú situáciu – ak aj vytvoria (účtovne) vyrovnané hospodárenie, tak len za cenu vysokého vnútorného zadĺženia. A tak reforma musí pokračovať jej cizelovaním 😀Gratulácie? K čomu? Iste, presadilo sa niečo, čo možno považovať za rozumné, prospešné a v konečnom efekte nevyhnutné. Ale to sú len pravidlá. Tie bude potrebné presadiť do života, A v tom vidím podstatne viac namáhavej práce, ako v samotnej príprave. A to pôjde (vzhľadom na odpor veľkej časti tých, ktorí to majú realizovať) hróóózne pomaly.
Takže gratulujme si k zvýšenej námahe. Na druhej strane – aj namáhavá tvorivá práca, ktorá má zmysel, viac teší, ako tristná rutina. 😛
Takže sa pripájam ku gratulantom aj ja. =D> :-({|=
