- This topic has 11 odpovedí, 4 hlasy, and was last updated pred 19 years, 9 months by
.
-
Príspevky
-
Košická a Bystrická nová nemocnica majú rovnaký stavebný projekt, boli otvorené v rovnakom čase s jediným rozdielom – V Košiciach ostala stará nemocnica samostatná, v Bystrici sa stará a nová nemocnica zlúčila, mali spoločný SVALZ, administratívu, hospodársko technický support a hlavne jeden rozpočet. (Vzdialenosť medzi starou a novou nemocnicou v oboch mestách je niekoľko km.)
V súčasnosti došlo k zlúčeniu nemocníc v Košiciach s víziou ušetriť na duplicitnom vedení, hospodársko technickom supporte, a pod.
Je to racionálne rozhodnutie, samostatná prevádzka 2 nemocníc je nákladnejšia ako jednej. Dôkaz poskytuje BB, jeden rozpočet v BB bol podstatne nižší ako 2 rozpočty v Košiciach. Tak jednoduchú matematiku doteraz nikto nechcel pripustiť, preto BB bola kameňom úrazu v zdravotníctve.
Manažment 2 nemocničných areálov je náročný, povedie k prirodzenej reakcii, postupne presťahovať pracoviská zo starej do novej nemocnice, znížiť postele, počty pracovníkov, náklady na zdvojené služby.
I v tom Bystrica prestihla dobu. Pred 6 rokmi začala postupne vyprázdňovať starú nemocnicu, zmenšovať kapacity prevádzok, redukovať počty personálu i zbytočné náklady.
Z cca 1600 postelí dnes ostalo 1050 (odčleňuje sa pediatria), zo 4400 zamestnancov dnes ostalo 2200, pri pokračujúcom odčleňovaní ostane 1800, mesačná úspora v prevádzkových nákladoch sa očakáva cca 12 – 15 mil Sk.
Obrovský tlak na redukovaný posteľový fond a rozvoj medicínskych činností sprísnil kritéria na hospitalizáciu, pre 110 000 obyvateľov okresu slúži 500 postelí, ostatné sú naplnené pacientami z iných okresov.
Tu je opäť BB v predstihu.Na Slovensku je dôležité byť v priemere. Všetko „nad“ sa pranieruje. Vkladám do reformy nádej, že tento trend sa zastaví a začne sa racionálne analyzovať a kalkulovať. Posledné udalosti v zdravotníctve to naznačujú .
To, že BB má potenciál a nesedí na bobku hovorím už dávno. Vaším veľkým problémom je zlá budova a náklady na jej prevádzku vás budú prenasledovať. Predpokladám, že stavať novú asi nechcete. zateplenie a výmena okien je len prvý krok. Doporučujem vám zaoberať sa alternatívnymi zdrojmi vykurovania (z obnoviteľných zdrojov), ktoré podporuje i EU svojimi fondmi. Mohli by ste napríklad využiť obrovskú nevyužitú hjužnú stenu na stavbu teplovdzušného kolektora, využitie solárnej energie – polohu máte dobrú- údolie otvorené na juh, BB má veľa slnečných dní. Veľa zdaru.
Zial BB vedie aj v inom a to v raste dlhu za rok 2004 na hlavu. A toto je uz pomaly tradica. Nie cely dlh mozno pripisat iba energiam. To je nakoniec to, co BB vylomi krk. Tie dlhy nezodpovedaju nicomu inemu na Slovensku. Ani KE, ani BA o ZA, TT, TN NR, PP, PO ani nehovorim. Tak neviem
@Rudolf Zajac wrote:
Zial BB vedie aj v inom a to v raste dlhu za rok 2004 na hlavu. A toto je uz pomaly tradica. Nie cely dlh mozno pripisat iba energiam. To je nakoniec to, co BB vylomi krk. Tie dlhy nezodpovedaju nicomu inemu na Slovensku. Ani KE, ani BA o ZA, TT, TN NR, PP, PO ani nehovorim. Tak neviem
Posielam Vám analýzu ekonomiky Rooseveltky, jej vývoj za 9 mesiacov. Mesačné náklady sú porovnateľné s minulým rokom a o 30 mil Sk nižšie ako v roku predminulom. Výkonové ukazovatele sú o 12 % t.r. vyššie.
Ano videli sme to, ale aj tak nam chyba korelacia. Teraz okrem hodnotenia dynamiku dlhu za obdobie 1-8-2004 hodnotime rast alebo pokles fixnych nakladov a miezd. Potom pripojime medicinsku vykonost a tak mozno ziskame perfomance jednotlivych nemocnic. Ale aj vzhladom na gramotnost ekonomov v BB su tie cisla zatial pre mna zahadou a neporovnatelne s porovnatelnymi nemocncicami.
@Rudolf Zajac wrote:
Ano videli sme to, ale aj tak nam chyba korelacia. Teraz okrem hodnotenia dynamiku dlhu za obdobie 1-8-2004 hodnotime rast alebo pokles fixnych nakladov a miezd. Potom pripojime medicinsku vykonost a tak mozno ziskame perfomance jednotlivych nemocnic. Ale aj vzhladom na gramotnost ekonomov v BB su tie cisla zatial pre mna zahadou a neporovnatelne s porovnatelnymi nemocncicami.
HTS v Rooseveltke a z nej špeciálne ekonomická reprezenzácia – to je tragédiou nemocnice. Najhoršie na tom je, že je to výsledok arogancie bývalých politických reprezentácií, ktorí sem dosadzovali riaditeľov, ktorých nekompetentné rozhodovanie viedlo k anarchii a vypudilo všetkých profesionálov. Zostava, s ktorou dnes pracujeme tvorí myšlienkovo a nápadovo amorfný zbytok. 7 mesiacov mi trvalo, kým som z nich vydolovala špecifikáciu údajov poskytnutých v tabulke.
Reakcia na ohodnotenie „Skvostných dokumentov“ odoslaných na MZ bola skoro živelná, ale viedla k istým zmenám, ktoré by mohli byť prínosom, čo ukážu nasledujúce dni.
Moje protesty na tejto stránke sa týkali LPS, obhajoby spektra, kvantity a kvality odborných výkonov. Táto zložka nemocnice je dlhé roky vystavovaná represiám, každý riaditeľ redukoval personál, služby, prídely na lieky. Poddimenzovanosť sesterského stavu a strach z ďalšej plánovanej redukcie už začínajú sa prejavovať na zdravotnom stave sestier.
Položka „supportívnych “ – prevádzkových nákladov nemocnice je neodôvodnene vysoká. Nechcem tu rozoberať jednotlivé položky, ale tu sa musia urobiť radikálne zmeny, tu zníženie nákladov o 25 % bude obrovskou úľavou v rozpočte. A zrejme padnú mýty o energetickej a prevádzkovej náročnosti, problém je v systéme. Do systému doteraz nikto nevstúpil a tak, ako som dokladovala v prípade spotreby plazmy, príkazmi, zákazmi,limitmi systém sa sám nezreparuje.
Ale pán minister zrejme skonštatuje, že to sa malo udiať už dávno…… 😕Ani nie, vzdy sa vsetko udeje vtedy ked na to dozrie cas. Hovoril mi docent Vrlik / riaditel MFN/ ze tgo hromadne prepustaniue prijali ludia pomerne dobre, hovoril mi Valer Poticny, riaditel spojenych nemocnci, ze idu robit audit celej lozkovej casti v celej velkej nemocnici. Nuz aj to sa malo urobit pred 10 rokmi, ale zda sa ze vtedy to nikomu nechybalo. Tak lepsie teraz ako nikdy,
FDR BB mala obrovský potenciál úspor v oblasti energetických nákladov. Boli začaté práce na ideovom projekte prebudovania energocentra resp. jeho rekonštrukcii. Dokonca tak, že by si na seba zarábalo aj využitím príjmov z externého prostredia (poskytovanie určitých špecifických služieb). Pokračuje sa na ňom? Neviem. Asi nie….svoje predstavy, doložené konkrétnymi výpočtami, som si pri odchode vzal so sebou. A jednoduchá prestavba nemá zmysel.
FDR mala a má rezervy v suportívnej zložke. Žiaľ, ide z jedného extrému do druhého. Namiesto zváženia rozsahu outsorcingu sa šmahom zbavuje všetkých tzv. neproduktívnych služieb….a zabúda, že mnohé bude musieť následne (a možno za vyššie ceny) nakupovať. Takže nakoniec prerobí.
Ekonomika zdravotníckeho zariadenia sa tiež nedá robiť tak, že trpne prijímam rozhodnutie poisťovne o tom či preplatí alebo nepreplatí realizované výkony. I keď uznávam, že niekedy je to ako boj s vetrnými mlynmi. Podľa môjho názoru treba vypracovať výkonové parametre. Nestačí vypracovať postupy a metodiku poskytovania služieb medicínskeho charakteru len na bázi medicínskych poznatkov, aj to v podstate len preto, aby sa v prípade komplikácii vedelo posúdiť, kto kde kedy akú chybu spravil. Akosi ustala diskusia o tom, či sa tieto postupy budu alebo nebudú parametrizovať aj v cenovom vyjadrení. Premena verejnoprávnych nemocníc na a.s. má zmysel len vtedy, ak súčasne niekto bude kontrolovať poisťovne, či niekoho nediskriminujú tým, že mu za určité výkony poskytujú menej ako iným, alebo dokonca tieto výkony (aj keď poskytnuté l.a.) vôbec nepreplatí. Bodovanie výkonov bude mať zmysel len vtedy, ak nebudú rozdiely v korunovom vyjadrení bodu. A tie sú zatiaľ nielen regionálne, ale dokonca vo vnútri regiónov. Na základe akých kritérii sa tak deje, je pre mňa dodnes (možno z neskúsenosti, mám iba 30ročnú prax) záhadou. Ak nebudú jednotné pravidlá cenotvorby, tak štatistiky (a ich komparácia) nebudú mať zmysel a existencia viacerých zdravotníckych zariadení bude záviesieť na dobrých alebo zlých vzťahoch menežmentu s jednotlivými poisťovňami.
A mám obavy, že novokreovaný Úrad, pokiaľ bude v ňom budú prevažovať len MUDr., nebude túto problematiku schopný ani len definovať, nie to ešte riešiť.Začnem zdanlivo od veci: Chirurgické odbory výživu pokladajú za kozmetickú záležitosť, z ktorej si internisti urobili pracovný problém. Keď pacient má menej bielkovín v krvi, pretože niekoľko dní bol na organizovanej hladovke, doplnia ich mrazenou plazmou. Vysoká spotreba mrazenej plazmy je problémom popredných pracovísk vo svete, nielen u nás. V odbornej literatúre sa vedú diskusie o tom, ako spotrebu plazmy je možné znížiť, sú publikované rôzne cesty prístupu, za úspech sa pokladá zníženie spotreby o 5 – 10 %.
V našej nemocnici sa v rámci šetrenia s obľubou používajú limity. V prípade plazmy ( tak ako všade inde) bez väčšieho a dlhodobejšieho efektu. Pred rokom sme v nemocnici postavili organizačný systém klinickej výživy, tak, aby klinických pracovníkov nezaťažoval. Nahradili sme mixovanú tekutú výžicu do sondy enterálnou výživou a v lekárni sme začali pripravovať vaky pre parenterálnu výživu. Vypracovali sme žiadanku, na ktorej lekár iba zaškrtol potrebné údaje o pacientovi a farmaceut na základe týchto údajov pripravil pre pacienta potrebnú výživu. Chirurgovia rýchlo zistili, že s objednaním výživy je menej problémov ako s objednaním plazmy, začali výživu používasť. Výsledok nás prekvapil. Odber plazmy klesol o 40 %, cenovo – úspora 10 mil sk za rok.Problémom transformačného procesu je voluntaristické rozhodovanie – riešime syptómy bez znalosti podstaty, chceme korigovať výstupy bez vstupu do systému. Vysoké náklady prevádzky s obľubou riešime redukciou personálu, platov. Ani jedno, ani druhé vysoké náklady prevádzky neodstráni. Tie odstráni iba zmena systému.
@Rudolf Zajac wrote:
Ano videli sme to, ale aj tak nam chyba korelacia. Teraz okrem hodnotenia dynamiku dlhu za obdobie 1-8-2004 hodnotime rast alebo pokles fixnych nakladov a miezd. Potom pripojime medicinsku vykonost a tak mozno ziskame perfomance jednotlivych nemocnic. Ale aj vzhladom na gramotnost ekonomov v BB su tie cisla zatial pre mna zahadou a neporovnatelne s porovnatelnymi nemocncicami.
Ešte jedna poznámka: V zahraničí ekonómovia zaoberajúci sa ekonomikou zdravotníctva poznajú špecifické vzťahy a ne zákonitosti, ktoré v zdravotníctve existujú vo väzbe na epidemiológiu ochorení a ich vývoja. U nás takých ekonómov som nestretla. V našej nemocnici sa akosi vytvorili 2 skupiny, ktoré analyzujú ekonomické problémy nemocnice. Prvú tvoria ľudia, ktorí hodnotia jednotlivé ekonomické položky bez znalostí medicínskych vzťahov. V druhej sú ľudia, ktorí analyzujú ekonomiku medicínskych vzťahov.
Výsledky analýz prvej skupiny neodzrkadľujú realitu a výstupy sú pre nastolenie zmien nepoužiteľné, nerealizovateľné. Napr. nemocnica má vysokú výkonnosť a vysoké náklady na liečbu. My chceme ušetriť 10 % nákladov, tak vydáme príkaz, aby oddelenia zredukovali počet prijatých pacientov o 10 %.
Výsledok – zvýšenie nákladov o ďalších 5 – 10 %.
Rooseveltka bola a je „horúcim “ problémom všetkých garnitúr MZ. Záhada neporovnatelnosti porovnatelného spočíva v kritériach porovnatelnosti a metodike porovnávania.
Uvediem reálny príklad:
V NOU Ba je 230 postelí, poskytuje sa chemorterapia, radioterapia, robia sa autologne transplant. kmeňotvorných buniek, je rozvinutá onkochirurgia.
V FNsPBB je 164 akútnych onkologických postelí. Poskytujeme chemoterapiu, rádioterapiu, robíme autológne transplantácie kmeňových buniek, onkochirurgia robí ešte širšie spektrum výkonov ako NOU Ba.
Porovnatelnosť nemocnice v BB s nemocnicami v BA bude validná vtedy, ak od nákladov v BB odpočítame náklady NOU v BA. U nás NOU je skrytý v komplexe nemocnice a v rozpočte nemocnice je skrytý rozpočet NOU. Onkologickí pacienti nám v prvom polroku vyrobili „sekeru“ len na liekoch a ŠZM 60 mil. Sk. Prečo v BB nevznikol NOU? A keby vznikol, bolo by to lacnejšie?
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.