Reakcie
-
Príspevky
-
Ak už sme začali tému liekov a ich ceny, jedným z najlepších biznisov sú kopírované lieky – generiká. Generických firiem, ktoré si nemusia robiť starosti s výskumom, rastie ako húb po daždi. Zjavne ide o lukratívny obchod, o čom svedčí nebývalá aktivita týchto firiem v marketingu…viď príklad Zentiva každý večer v telke
Príchod generika na trh ihneď zníži cenu originálu, to je najväčší prínos.
Nie je mi však jasné, prečo získavam čierne body za kvalitu (indikátor kvality generikum/originál) ak predpisujem originál, ktorý stojí poisťovňu toľko isto ako generikum.
Praktický príklad – doplatky sú v zátvorke – antihistaminikum cetirizín 10 mg á 20 tbl: Alerid 114 (2), Cetirizin-Ratioph. 114 (16), Letizen 114 (16), Cetirizin – SL 114 (85), a originál Zyrtec 114 (96). Všetky lieky majú pre poisťovňu rovnakú cenu. Prečo mám mať za slovenský cetirizín s doplatkom 85 Sk. dobrý bod a za originál za 96 korunový doplatok zlý bod ? A ešte jedna otázka – ako sa mám rozhodnúť medzi Letizenom a Cetirizinom-Ratioph – keďže oba majú rovnaké doplatky – a rozhodovanie podľa market. aktivít je neetické ? Nie je tu trocha tesno, na tom našom malom trhu ?
Mám kopec pacientov, ktorí si vyšší doplatok môžu dovoliť a ja za nich budem inkasovať čierne body, pritom som neukrátil poisťovňu ani o halier ??
Pre Laca: ešte si treba pripočítať 19% DPH pre štát a 11% pre veľkodistributéra a prídeme na to, že 52% ceny lieku si delia slovenskí ľudkovia. Ale ! … za všetko majú byť zodpovední lekári a farmaceutická firma… ?? Lebo len tento vzťah je medializovaný a kritizovaný. A tých zvyšných 52%, to sú v tichúčku, v teplúčku, bez novinárskej paľby zarobené peniažky.
My si máme zadefinovať čo je lege artis. Tvorime definicie…
V Indii je lege artis liečba astmy Syntophyllinom. V Afrike je napr. lege artis (na základe evidence based-medicine) vytvorenie spaceru na inhaláciu z Coca-Cola plastovej flaše , fakt, nevymýšľam. U nas je lege artis liečba modernejsia (Symbicort, Seretide….). Ak v Indii liečim Syntophyllinom som právne nepostihnuteľný, u nás som vo väzení (preháňam), takže neviem …
Lege artis neznamená „podľa posledných výdobytkov vedy“. Nešime si na seba bič ! Ak do definície zase dáme všetko top (a poisťovne na to nemajú) budú nás právnici naháňať, že sme nepostupovali lege artis. Poisťovňa bude bokom, jej sa to netýka. A nám zostanú len oči pre plač a ďalšie nepreplatené výkony.
Preto tvrdím, lege artis musí vzniknúť konsenzom… lege artis u nás musí byť to najlepšie na čo máme, nie to najlepšie, na čo majú v USA.
Nerád by som sa opakoval, niečo som už napísal v tejto diskusii vyššie, avšak žiadne reakcie…
Nemyslím si, že by postup lege artis bol práve taký, ako zadefinovala MH. „výkony indikované na báze medicínskych dôkazov, urobené bez oneskorenia v čase vzniku a trvania indikácie kvalifikovaným personálom…“. Už len to samotné „bez oneskorenia v čase vzniku“ nie je celkom dobré (lege artis sa robí aj na waiting listoch, kde ľudia zomierajú). Lege artis (rozumej súdom nepostihnuteľný) postup v Indii je iný ako v USA. Podľa mňa je lege artis kompromis medzi medicínskym state-of-art a ekonomickými možnosťami.
Preto do legislatívy zadefinovať lege artis ako štandardný postup určený autoritou. Autorita (napríklad na pôde Úradu pre dohľad) má byť tvorená:
1. odbornou spoločnosťou
2. poisťovňami
3. ministerstvom
Samozrejme autorita bude aktualizovať postup podľa akt. vývoja financií a medicínskeho výskumu. Legislatívy sa to nedotkne, definícia zostane.Nech každý konečne zoberie svoj diel zodpovednosti za zdravotnícku starostlivosť. Ľuďom treba povedať: Lekári a financi sa dohodli že lege artis postup na Slovensku je taký a taký… Ak je totiž lege artis zadefinovaná veľmi široko, poskytovateľ dáva starostlivosť nad finančné možnosti poisťovne a teda na vlastné náklady.
Práve prihlasujem abstrakt na Európsky respiračný kongres do Kodane. Bolo dobrým zvykom, že mladým členom európskej spoločnosti (do 35 rokov) z centrálnej Európy boli odpustené kongresové poplatky a dostali 500 EUR na cestovné a ubytko.
Keďže sme však stále výkonnejšou ekonomikou, na rok 2005 sa podmienky zmenili. O uvedený grant sa MD už nemôže prihlásiť – prosím prečítajte si priložené vyhlásenie, ktoré je potrebné splniť, aby….:
„Yes, I wish to apply for the ERS Young Scientist Sponsorship covering registration and accommodation to attend the Copenhagen Congress. I am aged 35 years or under by September 31, 2005. I am a PhD, non-MD, and will not be able to find support from the pharmaceutical industry.“
Ak by som to mal parafrázovať: „Vy ste lekár a nedokážete si zabezpečiť peniažky od farmaceutického priemyslu ?“ Toto je akceptovaná forma financovania na celom svete a démonizácia tejto témy nikomu neprospieva. Súhlasím s MH, že každý má byť zodpovedný sám za seba a najmä sám pred sebou… Ja si na prednáškach zvykávam odsedieť to svoje 😀
Odborne spoločnosti tie peniaze dostávajú – každoročne vo forme výročných kongresov, krajských seminárov, podporných materiálov (ani jedna Purkynka predsa nie je bez chlebíčkov a malinovky) atď, atď. Celkom chápem súkromnú spoločnosť, ktorá nechce len tak dať 1-2% z obratu odb. spoločnostiam (ozaj ako by si ich tie spoločnosti medzi sebou delili ?), ale chcú mať v účtovníctve konkrétneho príjemcu a konkrétny projekt.
S podporou výskumu to je ťažšie. Súhlasím s emed, že bazálny výskum je u nás slabý.. otázne však je, či je vôbec možné dobehnúť Európu a o Amerike ani nehovoriac (a či by to boli efektívne vynaložené peniaze).
A budem trocha ironický. Emed, nemyslím si, že by naši prof. a docenti nemali výskumníckeho ducha. Viete koľko u nás beží klinických fáz II a III. skúšania nových liekov ? Viete čo to dá roboty ? To už potom fakt nezostane čas na iné veci. 😀
Ale už musím končiť, zostáva my ešte „vysúkať z rukáva“ nejakú tú „kvázi-prednášku z internetu“, aby som mohol zajtra na seminári „ohurovať plebs“. Len keby to nebolo tak namáhavé, a nebralo mi to toľko voľného času, ktorý by som mal tráviť s rodinou …
P.S. Mám predplatené aj „drahé odb. časopisy“ (sponzor). Nie som súkromník, a preto si ich nemôžem dať do nákladov, musel by som si ich kúpiť z čistej, zdanenej výplaty, čím by sa mi deň daňovej slobody posunul o ďalší mesiac ďalej. Nehanbím sa za to. Firmy tvrdia, že s týmto nemajú v účtovníctve žiaden problém (moja manželka však s týmito časopismi problém má, nerada ich vidí večer v našej posteli 😀 ).
Podstatne väčší problém je však vykázať do účtovníctva farmafirmy ponorné záhradné vodné čerpadlo 😮 , určené jednému členovi „plebsu“ #-o@emed wrote:
2 cesty. 1 – trnistá ( usilovanie sa o granty, borenie sa v slabom finančnom prostredí a 2– firemná – stať sa hovorcom farmloby
Tieto dve cesty nie sú od seba oddelené. Ak sledujem dianie vo svojom odbore, tak výskum je úzko spätý z farmabiznisom a peniaze, ktoré farmabiznis utŕži idú zčasti na výskum (okrem toho, že si niekoľko ľudí dobre namastí brucho). Všetci svetoví velikáni v mojom odbore sú napojení na farmabiznis (najlepšie je prečítať si tie drobné písmenká za ich článkami, kde presne deklarujú utŕžené sumy za advisory boardy ako aj výskumné a výukové granty od dcér farma fy). Ide o normálne veci, len to treba legislatívne i morálne podchytiť. Špičkoví svetoví vedci si založili malé biotech. spoločnosti a predávajú patenty farmaceutickému priemyslu…
Za každým odborným podujatím, ktoré som absolvoval doma i vonku sú platinoví, zlatí a strieborní sponzori. Zatiaľ som nevidel kongres, ktorý by bol platený z nezávislých zdrojov (napr. MZ SR 🙂 ). Paradoxe, aj výsledky nezávislého výskumu sa môžu zverejňovať práve na týchto kongresoch.
Z neschopnosti niektorých našich ľudí netreba viniť „farmaceutického molocha“ a zároveň znevažovať prácu aj tých, ktorí s týmito firmami odborne spolupracujú – napr. aj prednášaním (pardón: hovorcovia farmlobby). Ak ide o odb. akciu s kreditmi, máme predsa n.o., ktorá je zodpovedná za udeľovanie kreditov na základe skutočnej odbornosti podujatia, nie ??
Správne poskytnutie sa v 576/2004 definuje:
„Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa bezodkladne vykonajú všetky zdravotné výkony potrebné na určenie správnej choroby a zabezpečí sa správny preventívny postup alebo správny liečebný postup“
Okrem toho, že si myslím že v tomto odseku je chyba a nemali by sme „určovať správnu chorobu“, ale skôr „správne určiť chorobu“, veľký problém je v tom, že „lege artis“ sme zadefinovali ako „všetky zdravotné úkony potrebné…“. To otvára veľkú šancu pre bezbrehosť (plytvanie a lá USA) – , ale zároveň vystavuje poskytovateľa veľkému nebezpečenstvu. „Všetko potrebné“ je totiž maximálne vágne, a ak mi pacient nebodaj zomrie, dosť ťažko sa mi bude vysvetlovať, že dostal všetko potrebné.
MH to zovšeobecnila veľmi pekne =D> . Ja si ale myslím, že by stačilo pre účel zákona povedať, že správne poskytnutá zdravotná starostlivosť (lege artis) je taká, ktorá zodpovedá š t a n d a r d n ý m postupom. Ak sa aj neštandartne dosiahne dobrý výsledok, myslím si, že nešlo o správne poskytnutú zdrav. starostlivosť – lebo pacient bol v riziku. Naopak, ak som postupoval štandartne a pacient nedopadol dobre, nemusel som poskytnuť nesprávnu starostlivosť. Uvedomujem si odpor, ktorý v odb. verejnosti môže tento názor vyvolať a argumenácie typu: medicína je umenie, každý prípad je individuálny, nedá sa nalinajkovať … Myslím si však, že v súčasnom stave slov. zdravotníctva by bol zabezpečený štandard pre každého oveľa viac prínosný, ako „umelecká ekvilibristika“ v individuálnych prípadoch.
Samozrejme, ihneď sa otvára potreba vytvorenia štandardov a kritérií kvality. Tam by mali byť zadefinované všetky veci, o ktorych hovorila MH – kto, kde, kedy, ako … . Tu je tiež priestor označiť i „menej“ štandardné možnosti. Ale to už je na odborných spoločnostiach a hlavných odborníkoch.
Každá medzinar. odb. spoločnosť vydáva štandardné postupy a začali sa vydávať aj kritéria kvality. Slovenské spoločnosti by ich mali upraviť (v spolupráci s poisťovňami a ekonómami) na naše podmienky a updatovať. Na to sú samozrejme potrebné kvalitné ekonomické dáta od poisťovní, ktoré zatiaľ svoje informačné systému len budujú a budujú a … aby bolo jasné, čo môže byť akceptované ako štandard a na čo nemáme. Učenie sa updatovaných štandardov v danom odbore je súčasťou CME a zabezpečujú ho v zahraničí odb. spoločnosti (napr. online testovanie a pridelovanie kreditov).
Prečo sa vlastne nepoužili indikátory kvality, ktoré by nám perspektívne umožnili trocha sa porovnať aj so svetom ? napr. OECD Health Care Quality Indicators Project na stránke http://www.oecd.org/document/31/0,2340,en_2649_33729_2484127_1_1_1_1,00.html
Je tam 21 indikátorov bezpečnosti zdravotníckeho zariadenia pre pacienta, medzi nimi napr. dekubitus, ventilátorové pneumónia, alebo zámena transfúzií či potransfúzne reakcie .. 🙂
Nájdeme tam pre kardiovaskulárny systém 17 indikátorov typu: či má pacient ACEI, betablokátor, ASA, čas do trombolýzy atď…
Tieto indikátory mi pripadajú oveľa dôležitejšie, ako napr. pomer generík ku originálom, čo je mimochodom indikátor, ktorý vôbec neindikuje racionálne vynakladanie finančných prostriedkov (za originál i jeho generikum má totiž platiť poisťovňa rovnako a rozdiel má byť v doplatku pacienta. Význam generika spočíva v tom, že jeho príchodom na trh sa znižuje aj cena originálu pre poisťovňu a teda verejné peniaze sa šetria automaticky, hoci ja naďalej predpisujem originál – ak si to pacient želá).
Dúfam, že tento „kacírsky“ pohľad sa čo najskôr stane základným svetonázorom. Osobne som od začiatku tieto platby vnímal iba ako „diagnostické“ balóniky, bolo nutné prelomenie psychologickej bariéry.
Ale to je veľké nedorozumenie ….Prosím ťa necituj túto stať od bepa, ale pozri si original. Hovorim v ňom presne o tom o čom ty….
Ľudia telefonujú, lebo si môžu dovoliť akceptovať také ceny …. rozumieš ?? Ľudí prinútiš telefonovať menej … (prosím neber ma doslovne, je to iba prirovnanie) … keď ich naučíš platiť za služby v zdravotníctve. Jednoducho im zostane menej na telefonovanie. Alebo ST zníži ceny a budú telefonovať rovnako. 😉 To je zákon peňazí..to nie je demagógia.
Predpokladám, že za chvíľu sa ozve bepo a bude mi chcieť vysvetliť, že už dnes si ľudia predsa platia, pretože platia poistenie. Nevie pochopiť, že poistenie je super alestačí len na bazál. Čo samozrejme neznamená, že poistenie nie je nutné !!!!! Financovanie však musí byť viaczdrojové. O týchto peniazoch v peňaženkách našich ľudí hovorím…
Pre Rodana: Citát z výročnej správy SPP 2003 str. 14: Pozitívnym faktorom externého prostredia, ktorý podstatne ovplyvnil výšku prevádzkových výnosov bola úprava spotrebiteľských cien zemného plynu.
bepo wrote:a bez poistovní by to bolo lepšie. /quote]Mal som namysli najmä túto citáciu, ktorú si vybral neviem odkiaľ
P.S. Tvrdím to, čo na začiatku – je aj v záujme pacientov, aby boli poisťovne naďalej – regulujú dôležitým spôsobom zdravotnícky trh
@Mata Harri wrote:
Čiastočne to chápem. Ale iba čiastočne, pretože sme dali ponuku výkonov za nižšiu hodnotu bodu. pre VzP je to ekonomicky výhodná ponuka. Zabezpečila by všetky SVALZ výkony v regióne nie za 30 mil, ale za 26 mil.
Aký veľkopodnikatelia… Úrad pre hospod. súťaž by mal určite radosť. Stlačiť cenu boda – zrušiť konkurenciu ostatných labákov – a následne, keď už bude monopol istý, postupne pomaliiiičky …
To je dobreeééé… To je skutočný busineeeeééés…
Keby som mal vaše kapacity, asi by mi tiež nič iné neostávalo, len neviem, s kým potom budú poisťovne vyjednávať o 5 rokov.
