Reakcie
-
Príspevky
-
@bepo wrote:
Podla mna farmaceuticka firma nema sancu zistit aky liek ktory lekar predpise.To by museli vo vsetkych poistovnach robit statistiky a poskytovat ich farmaceutickym firmam a legalne to asi nie je.
Boli by ste prekvapení, aký majú distribútorské firmy prehľad o spotrebe liekov až na jednotlivých súkromných lekárov resp. na oddelenia v nemocniciach 🙂
@Mata Harri wrote:
Ale zákon mal by vymedziť právo poskytovateľa na priamu kontrolu funkčnosti supportívneho systému, aby sa včas zabránilo jeho zlyhaniu.
Takáto kontrola je veľmi jednoduchá. Zverejňovanie, na čo a kde boli použité finančné prostriedky. Každé zdrav. zariadenie posiela na MZ výkaz o hospodárskych a výkonových výsledkoch. A MZ by malo výkazy vyhodnotiť a vyhodnotenie (všetkých položiek) by malo byť dostupné.
…..
A to isté by mali robiť poisťovne, zabezpečiť dostupnosť katalógu konkrétnych výdavkov, kde, na čo a koľko bolo použitých fin. prostriedkov.
Vtedy nebude treba písať čierne knihy, ani sa čudovať, prečo nefunguje systém. On fungovať bude.Trochu to zvulgarizujem: v iných témach sa písalo o prezamestnanosti, mrhaní a pod.
Dalo si niekedy MZd námahu a prepočítalo, aká je produktivita práce jednotlivých štátnych zariadení? Teda koľko produkuje jeden lekár v tom ktorom zariadení? Koľko % produkcie pripadá na úhradu obslužných zložiek? Koľko % realizovaných výkonov poisťovne skutočne uhradili? ?? Tých ukazovateľov by mohlo byť dosť na to, aby sa preukázalo, kto produkuje a kto sa vezie. Žiaľ, s takouto štatistikou (ak existuje) som sa nestretol.
Len preboha do toho nemiešajte mŕtvych (mortalitu). (Nedá mi, aby som neuviedol ešte jeden argument proti). Dotiahnuté ad absurdum by sa dala posudzovať aj obrátene – čím viac mŕtvych, tým je zariadenie úspešnejšie. Lebo by to svedčilo (po vylúčení pochybenia o liečbe l.a. a prípadných trestoprávanych dôsledkoch) o tom, že je to skutočne posledná šanca pre niektorých iných poskytovateľov – nevedia si dať rady, tak v zúfalosti to pošlú tomu, koho považujú za schopného ten život zachrániť.
Ale ešte k tej štatistike: Aby mohla existovať, museli by byť splnené niektoré podmienky: porovnateľná báza (nezapočítavať lekárov z ambulancií oddeleniam resp. prepočítavať uväzky), vylúčiť a osobitne sledovať jednodňovú chirurgiu, prepočítavať výkony na jednotný kurz bodu, nezapočítavať medikov na praxi vo FN………
A bolo by zaujímavé čítať zdôvodnenia poisťovní, komu a prečo poskytli úhradu toľko a toľko % realizovaných výkonov a v hodnote bodu 0,4 a druhému len toľko a toľko % realizovaných výkonov a v hodnote bodu 0,2 :-)))
Myslím, že by v tom momente začali z jednotlivých budov poisťovní tiecť potoky potu :-))))Postup poisťovne je cynickým a nezakrytým porušovaním obchodného zákonníka a zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže (viď napr. jeho § 8). [-X
Stálo by to za právny rozbor, ale podstata je jednoduchá. A mala by platiť v povoľovacom (licenčnom) konaní obecne: ak subjekt spĺňa podmienky na udelenie licencie, potom je nie možnosť o ňu požiadať a triasť sa, či niekto blahosklonne (ale spravidla za príslušný bakšiš) rozhodne o jej udelení, ale vzniká zákonný nárok na jej udelenie.
Trochu zložitejšie je to so zmluvou. Zmluva je podľa výkladu kontinentálneho práva nevynutiteľný právny akt. Teda niekto môže navrhnúť jej uzatvorenie, ale protistrana nemusí návrh prijať. Na druhej strane je v obch. zákonníku v menej okatej forme ako bolo v Hospodárskom zákonníku ustanovenie, ktoré nepriamo vynucuje uzatvorenie zmluvy, resp. neumožňuje nositeľa monopolu bezdôvodne odmietnúť prijať návrh zmluvy. Ide o tzv. prirodzené monopoly (u nás sieťové odvetvia). Ide o diskutabilné ustanovenie, pretože VšZP sa môže dovolávať, že nie je monopolná. Je a nie je. Je monopolná nie preto, že existujú ešte tri ďalšie menšie, ale preto, že má dominantné postavenie na trhu. A okrem toho neobhospodaruje vlastné, ale verejné zdroje. Takže by sa mala riadiť pravidlami pre ich užívanie. Pri prístupe k verejným zdrojom by mal mať každý subjek rovnaké podmienky.
Osobne považujem tzv. úväzkové zmluvy za vecný i právny nezmysel. Buď sa dohodne MINIMÁLNY rozsah výkonov, ktorý je navrhovateľ schopný a súčasne i povinný realizovať (vyjadrený buď menovito – pomenovanými výkonmi, napr. vyšetrenia takého a takého druhu, operácie, ošetrenia a pod.), alebo vjydrený aspoň v Sk. Ale povedať, že nesmieš robiť viac, ako si schopný…… to je skutočne hrubé obmedzovanie súťaže. Práve toto by mal mať vo vienku navrhovaný Úrad pre dohľad. Inými slovami – ak subjekt splní vopred oznámené kritéria, poisťovňa nemôže odmietnúť uzatvorenie zmluvy. Ale ak je v podmienkach (kritériach) stanovený maximálny povolený rozsah výkonov, musí byť na subjektovi, či sa bude aj napriek tomu o zmluvu uchádzať.
Iná otázka je, či sa môžu o stanovený objem výkonov (aj keď relatívne malý) uchádzať viacerí subjekti. Môžu? Môžu.
Poďme na to per analogiam:
Ak je v meste s 10 000 obyvateľmi 100 krčiem, zákon neumožňuje obci,aby zakázala otvorenie 10 nových. Že časť doterajších živorí a nové im pretiahnu aj tých pár zákazníkov ktoré majú? Holt, to je trh. Môžu skrachovať tie nové (nezískajú nových štamgastov, ktorí zostanú verní svojej obľúbenej), ale môžu skrachovať niektoré staré, odkiaľ štamgasti, zechutení večne teplým pivom, špianvými pohármi a ufrfľanou obsluhou utečú do nových.
A sorry, takto by to malo byť aj v poskytovaní zdravotnej starostlivosti – súťaž o pacienta. Predovšetkým kvalitou. A kľudne by sa mohlo stať, že v tejto súťaži (dajme tomu) Dérerka neobstojí. nebude schopná realizovať minimálne dohodnuté výkony. Lebo pacienti dajú prednosť trebárs Rooseveltke :-))))Ešte mi nedá, aby som nedoplnil svoj príspevok o jednu citáciu z ekonomickej teórie. To trochu osvetlí, prečo hovorím zdanlivo iným jazykom, ako minister (aj keď máme rovnaký cieľ), prečo si niekedy minister – lekára a teoretik reformy nerozumie s ekonómom – praktikom:
„V ekonomickej teórii sa môžeme stretnúť s dvojakým prístupom k problémom hospodárskeho života a podľa toho rozlišujeme pozitívnu ekonómiu a normatívnu ekonómiu.
Pozitívna ekonómia sa usiluje opisovať a charakterizovať ekonomické javy, konštatuje fakty ekonomického života. Konštatuje sa napríklad existencia určitej miery nezamestnanosti, miery inflácie, tempa rastu. Snaží sa odpovedať napríklad na otázku: Ako bude vplývať zvýšenie DPH na spotrebu mäsa? To je otázka, na ktorú možno odpovedať, len keď poznáme konkrétne údaje. Ale odpoveď je parametrizovateľná, dá sa pomocou overených metód vypočítať, definovať.
Pozitívna ekonómia sa zaoberá takými javmi, ktoré sú praxou a vedeckými metódami poznateľné a dokázateľné, teda tým čo je, a nie tým, čo by malo byť. Teda odpovedá na otázku, aký je ekonomický život, aká je ekonomická realita in presentum.
Normatívna ekonómia sa usiluje vysvetliť, aká by mala byť ekonomická realita, ako by mal fungovať ekonomický systém (ad futurum), a preto sa snaží vtvoriť ideálny model fungovania dokonalého ekonomického systému. Normatívny ekonómia obsahuje etické a hodnotiace súdy, o ktorých možno diskutovať, ale ktoré je takmer nemožné (in presentum) dokázať faktickými údajmi a vedeckými argumentami. Napríklad: Aká miera nezamestnanosti je pre štát únosná? Aké majú byť výdavky na armádu, školstvo, zdravotníctvo? Treba zníženie rozpočtového deficitu zabezpečiť zvýšením daní, alebo znížením výdavkov ŠR? Majú sa podprovať verejné stavby a v akom rozsahu? Tieto otázky nemožno riešiť výlučne pomocou poznatkov ekonomickej teórie, ale na základe politických rozhodnutí.“Ako šité na našu reformu, že? =D>
A pritom je to len parafráza z učebnice ekonómie 🙂@Rudolf Zajac wrote:
Zle sa mi diskutuje z jedneho dovodu, necitali ste a hovorite. Motate stary system s novym, mna stary system absolutne nezaujima. Keby ste si pozreli zakon o Urade pre dohlad tak Vam musi dojst ze to je institut kvality. Ale NIKEKTO MUSI MAT POVINNOST ZABEZPECOVAT INTEGROVANU ZDRAVOTNU STAROSTLIVOST a to nemoze byt ani lekar PAS, ani SAS ani nemocnica, ja uz naozaj neviem ako to povedat.
Ale čítali, čítali. Len je tu jeden problém. Ešte určitý čas budeme hovoriť zdanlivo (opakujem: zdanlivo) rozdielnym jazykom. Medzi nami je totiž jeden veľký rozdiel: Vy ako vizionár MUSÍTE žiť s reformou, jej víziami a budúcim fungovaním. Problém je v tom, že túto víziu bude potrebné uviesť do praxe v priestore a čase. Spoločnými silami
Lenže my sme pragmatici. My tú víziu chceme realizovať tiež. Ale súčasne nemôžeme abstrahovať od súčasného systému, ktorý ZATIAĽ platí. A obávam sa, že to prechodné obdobie odumierania starého systému a nábehu nového bude trvať relatívne dlhý čas. A pre niektoré zariadenia dobiehanie starého systému môže mať fatálne dôsledky. Žiaľbohu. Preto špekulujeme. Ako s čo najmenšími odreninami realizovať víziu reformy.
BtW: Škoda, že sa ALFA v podstate ani nerozbehla. Tam mohol byť tiež priestor pre diskusiu.
@Rudolf Zajac wrote:
Takze to zopakujem. Ta pacientka naozaj nespadla z mesiaca. Iba pre positovnu ano. Preto hjovorime, ze nove zakony zavadzaju povinnost poistovniam zabezpecovat zdrav. staroslivost od narodenia do smrti a preto musi byt manazment pacienta. Nie je mozne, aby pacienti chodili kade tade, nikto nesledoval ich liecbu, nekontrolovaôl poskytnute vykony, nebranil ich zdvojeniu,alebo simulovaniu atd. ….. Mimochodom aj bezdomovca v TT tri roky lekarka uctovala cez kapitaciu.
Vôbec mi nide o tú starú ženu. Ide o príncip. Jedno zariadenie zlyhá, neposkytne (možno aj z nedostatku znalostí) dostatočnú pomoc. Druhé sa o to pokúsi, ale už je neskoro….. Podľa terajšieho stavu (a zdá sa, že to bude aj budúci) je postihnutý ten, kto sa pokúsil o záchranu. [-X
Okrem toho je potrebné počítať s tým, že prípady exitu v zdravotníckom zariadení budú častejšie. Vždy sa budú ľudia snažiť zachrániť svojich blízkych aj v zdanlivo beznádejnom stave.
Len pre zaujímavosť: koľko máme na Slovensku hospicov? Pokiaľ nebude vybudovaná ich sieť, ťažko chorí budú zomierať v nemocniciach. Tam si asi nikto nevezme na svedomie (a prípadne aj trestnú zodpovednosť) rozhodnutie poslať pacienta v kritickom stave domov, len aby mu nezhoršoval štatistiku. Mortalita je demografický údaj, nič viac….. pokiaľ nenastupuje trestná zodpovednosť. [-X
Ale aj v tom prípade musí byť potrestaný konkrétny vinník, nie celé zariadenie a vlastne všetci ostatní pacienti.Ešte k tomu bezdomovcovi: nebola v tom náhodou aj neochota hospitalizovať ho hlavne preto, že vedeli že im to nikto nepreplatí? Nočná mora každého riaditeľa – ošetrovať neidentifikovateľnú resp. ťažko prispôsobivú osobu. Mať ich takých viac, môžem pre krach zavrieť krám 🙂
BtW: Videl som v Brne, ako doviezli jedného bezdomovca (spálené hrdlo, napil sa pravdepodobne omylom lúhu z pivovej fľaše). Viac času, ako samotnému liečebnému výkonu venovali jeho totálnej očiste – bol tak špinavý, že ho nemohli dať hneď na sál. Ale to by žiadnu poisťovňu nezaujímalo. Jednoducho – nemáš kartu, nepreplatíme. A basta.@Rudolf Zajac wrote:
Nemocnbica je napojena na verejne zdroje, socialne odkazany potrebuju verejne zdroje, tu nie je problem.
Štát prepláca SAD a železniciam výkony vo verejnom záujme (rozdiel medzi plnou a zľavnencou cenou cestovných lístkov pre ZTP, ZTP-S, dôchodcov….). Viem, býva okolo toho každý rok pri schvaľovaní ŠR veľká ťahanica. Lenže aj pobyt matky na detskom oddelení (resp. rozdiel medzi nákladmi na jej pobyt a prijatými úhradami od nej a prípadne i poisťovne) by mohli, a vlastne mali mať podobný mechanizmus.
Ta ňe? 🙂For bepo:
Nič v zlom, ale keď čítam niektoré návrhy z dielne Smeru, mám dojem, že to najnovšie politické porekadlo sa niekedy blíži k pravde 🙂
Aj keď nie som jeho autorom, zacitujem: „Fico a Saktor majú jednu spoločnú vlastnosť: čím menej niečomu rozumejú, tým viac a dlhšie o tom hovoria.“ No, je trochu pritiahnuté za vlasy, ale ratio má. 😆Byť tak riaditeľom nemocnice, tak samozrejme sa domáham takých hodnotiacich kritérií, ktoré viem svojimi rozodnutiami ovplyvniť. A mortalita medzi ne určite nepatrí. Je to ničnehovoriaci údaj. Veľa napovie len pri prešetrovaní úmrtia. Ak bolo ošetrenie poskytnuté l.a, vykonané všetky nevyhnutné aj nadštandardné úkony, a napriek tomu pacient skolaboval, nevidím dôvod, prečo by som mal byť postihovaný a hlavne: prečo by mi mali byť znižované ocenenia výkonov. Naopak, amli by byť zvýšené, aby nedošlo k iným exitom v dôsledku nedostatku liekov, elementárneho vybavenia nemocnice, fyzického nedostatku ošetrujúceho personálu, neschopnosti zaplatiť výkon príslušného špecialistu……
V údržbe (a teda aj profylaxii) sa dá použiť model odmeňovania, ktorým platil František II svojho lekára. Mal totiž výborný plat. Ale vo chvíli, keď F.J. onemocnel (aj nádchou), plat mu počas nemoci zastavil.
A tá mortalita ako ukazovateľ je morbídna aj z iného dôvodu….skutočne bude viesť k tomu, že zdanlivo beznádejné prípady si zdravotnícke zariadenia budú prehadzovať ako horúci zemiak. súkromné pre nedostatok lôžkovej kapacity a verejné? Hodí ho waitng list. Dúfajúc, že buď sa stav spontánne upraví, alebo medzitým „zhasne“. Svojho času aj policajti boli hodnotení podľa počtu násilnej kriminality a percenta objasnenosti…. Až pokiaľ Palko sám neprišiel na to, že je to totálna blbosť.
Z toho obdobia zostal aspoň jeden vtip (bude sa aplikovať aj nemocniciach?):
Bystrickí policajti o 5 ráno vidia na námestí mŕtvolu. Hneď im príde na um koľko práce je s tým spojené a tým pádom koniec služby v nedohľadne. A ešte k tomu krátenie odmien….. Tak ho naložia a odvezú do Zvolena a vyhodia na námestí.
O pol šietej ráno zvolenskí cajti vidia na námestí mŕtvolu. Podídu bližšie a zježia sa im vlasy. Himellhergottlaudon, už ho tu máme zas!!! 😆@Rudolf Zajac wrote:
Ked za vlady VM stat dva roky neplatil ani korunu, tak neplatil. potom platil symbolicky vari 4O klorun na osobu a mesiac. ……mozem raz za cas vo volbach dat doveru, alebo nedoveru, ale to je tak zhruba vsetko. Samozrejme okrem toho mozem na vladu nadavat. 😀 😀
A to je to politikum. Jedna garnitúra narobí v systéme dlhy, druhá ich v mene dobrotivého otecka štátu formou oddlžovania splatí… Ale miesto toho, aby na to pokázala, vyčíslila, koľko to stálo (a koľko teda nemôže dať na iné rozvojové investície), tak mlčí.
Všetci nadávajú na túto vládu. A tá miesto toho, aby hneď na začiatku (myslím tým do dvoch rokov) vyčíslila, o koľko má menej zdrojov v dôsledku splácania nesystémových dlhov, tak radšej nechá na seba nadávať. Aj keď bonmoty typu „Dvojnásobné platy“ boli od začiatku úsmevné, mohli sa aspoň priblížiť k reálu. Keby neboli tie nešťastné sekery: Banky, zdravotníctvo, diaľnice v polovičnom profile… ach jo 😥Toto vyčíslenie sa malo objaviť aj v analýze zdravotníctva. Teda kto a akým spôsobom tie dlhy narobil. Nemal som vysokú mienku o Šagátovi, ale na druhej strane….skutočne to chvíľu vyzeralo, že sedi na latríne s odistenými granátmi 😆
Len tak pre zaujímavosť: Pred dvomi rokmi zdravotníctvo generovalo (aj vďaka neplnenia si odvodových povinností štátu) zdravotníctvo dlh 800 mil. Sk. MESAČNE. Koľko je to dnes? Posledná informácia, ktorú mám, hovorí o 100 mil. Sk mesačne. Kedy bude nula? A kedy bude generovať zisk?Pre MH:
Projekt Rekonštrukcia energetického hospodárstva počítal aj so spaľovaním odpadu. Nie je mojou vinou, že sa v ňom nepokračuje 🙁
Mimochodom: Mohol to byť celkom dobrý biznisOsobne si (aj keď ako laik) myslím, že mortalita nemá byť indikátorom kvality… v tom súhlasím s MH.
Jednoduchý príklad: Minulá rok som osobne zabezpečil dovoz z iného zariadenia (domova dôchodcov) pacientku v komatóznom stave. Napriek enormnému úsiliu sa ju nepodarilo zachrániť, po 10 dňoch exitovala. Možno preto, že v DD zanedbali starostlivosť o ňu, vôbec jej neindikovali diabetes, na ten prišli vž v nemocnici, bola hlboko dehydratovaná a podvyživená.
Ale podľa navrhovanej úpravy by bola postihnutá práve nemocnica, kde sa ju snažili celých 10 dní revitalizovať. Nelogicke, nie? [-XNepoznám EKONOMA v zdravotníctve, ja tento rezort nazývam spiace kráľovstvo, kde nápad sa nedostavil celé desaťročia. Keď som prepočítavala tzv ostatné náklady k výkonom a prikázala som im do tejto rubriky zaradiť i platy administratívy, tak sa ohradili, že sú samostatné náklad. stredisko. Nechápali, že žijú z výkonov zdravotníkov a že by im mali robiť support. Realita je taká, že zdravotníci robia support im.
Tak tu si dovolím pripomenúť, že ekonómovia v nemocniciach sú platení podľa inej tabuľky, ako zdravotný personál. Samozrejme – výrazne horšie. Viem z vlastnej skúsenosti. 😥 A špičkových v nemocniciach nenájdete – všade inde si ekonómov „považujú“ a zaplatia ich podstatne viac. Príklad? Účtovníčka v banke pri niekedy jednoduchšej práci zarobí najmenej o 100% viac. Stredný menežment v bankách, ale aj výrobných firmách, má viac, ako ekonomickí námestníci v nemocniciach.
Ale našli by sa aj v nemocniciach otvorené hlavy. Len ich nevystrkujú. Problém bude asi v tom, že pri potrebe redukcie personálu sú prví na „odstrel“. Aby neohorozovali pohodlie „špičky“. A tí zostávajúci sú buď zavalení prácou (aj keď si myslím, že často neefektívnou), že na vymýšľanie zmien nemajú ani chuť. A ak aj náhodou uvažujú o zmenách, trasú sa, aby sa nestali ich prvými obeťami.
Ďalej tu evidentne pôsobí tradičné podceňovanie ekonómov zo strany lekárov – ekonóm nemôže byť lekár, ale lekári si často myslia, že by mohli byť aj ekonómami. Môžu byť, ale nie dobrými [-X
Ale súhlasím s názorom, že ekonómovia (ale aj ostatné administratívne profesie) sú support výkonovým strediskám. Je to len otázka správnej evidencie (kvalitný software), ktorý by umožňoval zostaviť kalkulačné bázy a určiť hranice (ekonomickej) efektivity toho ktorého výkonu. Možno sa to bude niekomu zdať kacírstvom, ale výpočet BEP (bod zvratu) sa dá pri vhodne zvolených parametroch robiť pre každý zdravotnícky výkon (ošetrenie, operácia, liečenie….).
Okrem toho nikto sa zatiaľ ani slovom nezmienil o možnosti využívania hodnotovej analýzy v zdravotníctve…. a tu by mmala (podľa môjho názoru) obrovské uplatnenie.
Pre upresnenie: Hodnotová analýza (Value analysis) sa neopiera o finančné vyjadrenie 🙂 Slovo hodnota tu treba chápať skôr vo význame „úžitková hodnota“[/quote]
Zvyšovať dane je narýchlejšia cesta do „ekonomického pekla“. Smerovka musí byť obrátená opačným smerom. Ale nie znižovať dane z príjmov , ale tie druhé dane – nesprávne sa im hovorí poistenie – sociálne, zdravotné. S poistením to nemá nič spoločné. [-X
Stále si myslím, že zníženie odvodov je výrazný multiplikátor rastu zamestnanosti. A má ešte jeden efekt – pomáha odstraňovať „čiernu prácu“. A rast zamestnanosti = rast zdrojov do systému zdravotnej starostlivosti. 🙂
@Mata Harri wrote:
Výkonové parametre štandardizované na počet osôb vyjadrujúce úspešnosť prevencie a liečby….. v členení na jednotlivé zdrav. zariadenia……
Konkrétne:
Štandardizácia na počet osôb je možná u štatistickej jednotky iba po dokázaní priamej závislosti testovaných znakov.
Hodnotenie viacerých súborov je možné iba po dokázaní ich rovnakej štruktúry.
Interpretácia výsledkov má vymedzenú platnosť pre testované atribúty.Lopatisticky – Ak testujeme výkonové parametre, tak netestujeme úspešnosť prevencie a liečby. Ak porovnávame viaceré nemocnice, musíme mať dokázanú ich rovnakú štruktúru i priamu závislosť testovaných znakov. .[/b]
Obávam sa, že nemôžem súhlasiť. V štatistike sa dajú provnávať aj zdanlivo nekonzistentné súbory, pokiaľ sa použijú bázické indexy.
Príklad: Cenová úrovň roku 2003 sa dá provnať s cenovou úrovňou 1995, ak sa použijú tzv. stále ceny.
Ide teda o hľadanie a použitie takých ukazovateľov, ktoré prostrednictvom vhodne volenej štatistickej metódy dajú aspoň trochu provnateľné údaje.
Isteže, mortalita je atribút, ktorý by nemal vôbec figurovať medzi porovnávacími údajmi. To by museli okamžite zavrieť všetky domovy dôchodcov a hospice. A pacientov s hrozbou exitu by si poskytovatelia prehadzovali ako horúce zemiaky, alebo by ich na poslednú chvíľu vozili domov………nezmysel, že?
Je množstvo ukazovateľov, ktoré by sa dali nastaviť tak, aby sa z nich dali vytvoriť porovnávacie bázy. A súčasne aj podklady pre oceňovanie výkonov.
Reforma zdravotníctva bude stáť a a padať na………………peniazoch.
Ak sa nevytvoria podklady na spravodlivé oceňovanie výkonov, tak poisťovne budú schopné aj toho najkvalitnejšieho odrovnať…..ale aj fušera vykázať ako vzor efektivity.
