[Milan Profant]

Jednodňová chirurgia, tak ako sa objavuje v cenovom výmere, nemôže znamenať skutočnú cenu daného výkonu. V ORL sme robili na viacerých pracoviskách pomerne presné vyhodnocovanie spotrebného materiálu, liečiv, anestetík, amortizácie prístrojov, ceny práce odborníkov a asi 10% zisku a vychádzali nám ceny okolo 10.000 Sk.
V podmienkach slovenského zdravotníctva odbúrava jednodňová chirurgia tú najlacnejšiu zložku nákladov a tou sú ubytovanie, stravovanie a možno čiastočne aj práca lacnej slovenskej pracovnej sily (ak sa znížia stavy zamestnancov).
Navyše ceny vo Výmere sú maximálne ceny a len niektoré z výkonov v zozname dosiahnu túto cenu, ostatné pôjdu až na úroveň 50% maximálnej ceny.
Takéto ceny môžu vyhovovať menším oddeleniam v nemocnici II. typu, kde sa prakticky blížia cenám za hospitalizáciu.
Väčším pracoviskám, ktoré budú za ukončený chorobopis riešiť komplikované a náročné výkony, odoberie jednodňová chirurgia kompenzačný príjem. Dokiaľ bude možné robiť výkone jednodňovej chirurgie v hospitalizačnom režime (čo i len 2-dňovom) tak to určite budeme robiť ako hospitalizáciu a nie ako ambulantný chirurgický výkon.

[Milan Profant]

Ministerstvo vydalo prvý pokus stanoviť cenu jednodňovej chirurgie v histórii tejto krajiny. V konečnom dôsledku ako reformný krok to treba uvítať a zároveň podrobiť tvrdej analýze s potrebou reformy (čo je úplne prirodzený vývoj)
Vychádzam z nasledovných premís
Súhrn cien za slovenské operácie a hospitalizácie sa nemení, toto je len iná forma rozdelenia definovaného balíka prostriedkov, ktorý nekorešponduje s potrebami a moznostami slovenských poskytovateľov.
Ideálna reálna nákladová cena chirurgického výkonu v súčasnosti neexistuje, pretože štruktúra nášho zdravotníctva nie je ideálna, ani reálna.
Jediné čo zodpovedne vieme povedať, že dané ceny sú neuveriteľne nízke voči cenám v iných slobodných povolaniach (avšak štruktúra činností v iných slobodných povolaniach prešla podstatnou radikálnou reformou hneď na začiatku novodobej éry)
Z týchto dvoch extrémov vznikla jedna nepriaznivá minimalistická ponuka, ktorú treba tvrdo analyzovať na vybratých zariadeniach a po zhodnotení výsledkov pristúpiť k úprave daného cenového výmeru.
Sám ako otolaryngológ veľmi tvrdo kritizujem neadekvátne nízku cenu výkonov ORL voči obdobných chirurgickým disciplínam (oft, stomatochir a pod.). Ak ostáva možnosť robiť výkony definované v zozname jednodňovej chirurgie v krátkodobej hospitalizácii za cenu chorobopisu, tak by sa veľa nezmenilo. Obávam sa však, že poisťovane čoskoro začnú tlačiť na jedinú možnú úhradu a tou bude cena ako za jednodňový výkon

[Milan Profant]

Vazeny pan minister

Novy cenovy vymer.
Pan minister, poznas moj nazor na to, ze ORL sa dostala do neoddovodnene nizkych uhrad za jednodnovu chirurgiu. Skutocne nevidim dovod aby pri tak technickej narocnosti chirurgickeho instrumentaria (mikroskop, endoveza, shaver, freza, minidlahy, protezky), casu operacie a vzdelania odbornika boli tak zasadne rozdiely voci stomatochirurgii, voci oftalmologii.

Vela hladnych krkov na klinike
Nemyslim si, ze klinika zivi vela hladnych krkov. Podla poslednej analyzy riaditela sme jedno z mala oddeleni FN (a jedine chirurgicke) ktore si vynosmi na jedneho lekara zarobi na ostatnych pracovnikov kliniky. Na klinike pracuje 10 lekarov FN (z toho 4 bez špecializácie), 4 lekari LFUK a 2 lekari SZU. Tito urobia rocne 1700 operacii a osetria 22.000 pacientov na ambulanciach.
Navyse v nasom systeme vobec neexistuje system vzdelavacich nemocnic, kde by pracovali typicki rezidenti, ktori musia odist z pracoviska po ukonceni vzdelania. To je jeden z dovodov takeho takmer trvaleho zotrvavania na postoch, na ktore lekari-absolventi nastupia.

Onkologicke oddelenie ORL
Tento koncept je v Rusku, Bulharsku. Myslim ze ochudobnuje otolaryngologov a berie im chirurgicku zrucnost. Mozno povedat ze onkologicka chirurgia sa sustreduje na 3-4 pracoviskach na Slovensku, ktore ju vedia zabezpecit v dostatocnej miere. Skor chybaju lozka v radioterapeutickych oddeleniach, ktore vedia zabezpecit RAT aj s prevzatim pacienta
Tesim sa na dalsiu diskusiu

Milan Profant

[Milan Profant]

Vážený pán doktor Stankovič
závidím vám váš priamy čiernobiely pohľad na problém slovenského zdravotníctva a zreteľné videnie jednoduchého riešenia komplexného problému nášho (stále socialistického) zdravotníctva.
Všetci vieme, že obálkový problém v zdravotníctve nášho bývalého rakúsko-uhorského regiónu existoval (dávno pred socialistickým zdravotníctvom), existuje a v takej alebo onakej forme bude existovať aj v mierne kapitalistickom zdravotníctve budúcnosti. Jednodňová chirurgia určite nie je čarovný prútik, ktorý ho odstráni a naopak, ak by otočením Arabelinho prsteňa tento problém zanikol, ostali by rovnaké problémy so zavádzaním jednodňovej chirurgie v štátnych zariadeniach ako ich dnes poznáme. Môže však stav zlepšiť prípadne ho adaptovať do akceptovateľného legislatívneho rámca.

Jednodňová chirurgia pre štátne zariadenia dnes nemá cenník.
Pokiaľ poznám ambulantnú chirurgiu neštátnych zariadení, prežívajú iba preto, že k sume, ktorú platí poisťovňa podľa ambulantného bodovníka pacient dopláca určitú sumu peňazí. Je to jasný znak toho, že keby sme všetci prešli na jednodňovú chirurgiu takéhoto typu, tak sa zrazu v systéme objaví cca o 70-100% prostriedkov viac z priamych platieb pacienta, čo v zásade naznačuje ako zvýšiť objem prostriedkov v sytéme. V štátnych zariadeniach však tento model dnes nie je zo zákona možný. Pokiaľ viem, za operáciu katarakty (ktorá má už oficiálny cenník jednodňovej chirurgie) dnes poisťovňa platí cca 8.000 Sk. Dá sa očakávať, že ceny iných operácií sa budú pohybovať v týchto intenciách. Možno skupina zdravotníkov pracujúca za takéto ceny neumrie od hladu, ale neviem, ako možno zabezpečiť technické vybavenie operačných sál na náročnú mikrochirurgiu pri takýchto cenách. Tým chcem povedať, že pokiaľ nemáme vykalkulované ceny jednodňovej chirurgie, ktoré budú odrážať cenu práce operačného tímu, operačného traktu, pooperačnj izby, spotrebného materiálu, amortizácie techniky, dovtedy je to hra s iným prerozdeľovaním existujúceho balíka prostriedkov pre slovenské zdravotníctvo.
Aby nevzniklo nedorozumenie:
Som jednoznačným zástancom jednodňovej chirurgie a nemáme najmenší problém ju realizovať aj v podmienkach kliniky Lekárskej fakulty. Zatiaľ vidím iba nasledovné pozivíva: aktívny pacient väčšinou uvíta možnosť zotavovať sa doma (ale stretol som sa aj s opačnými postojmi) a poisťovňa minie menší alebo rovnaký objem prostriedkov na chirurgických pacientov. Na druhej strane možnosti technickej obnovy prístrojov a inštrumentária, kvality starostlivosti o pacienta a úroveň ekonomickej existencie nášho lekárskeho stavu sa nezmenia.

Milan Profant

[Milan Profant]

Vážený pán kolega

Asi sme sa dobre nerozumeli. V príspevku zdôrazňujem, okrem iného, práve zodpovednosť profesionálneho špecialistu, ktorý diagnostikuje, indikuje a vykoná operáciu so zodpovednosťou za úspešný výsledok operácie. V súkromnej sfére je to jeden nezávislý špecialista. V lôžkovej nemocnici je to skupina špecialistov, ktorí majú štruktúru podobnú ako dnešné oddelenia. Takéto oddelenia určite pretrvajú pretože: a/ nie všetky výkony sa dajú robiť v jednodňovom režime, b/ aj ambulantné operácie sa môžu komplikovať.
Prvá časť môjho príspevku nie je o rozširovaní existujúcich predimenzovaných nemocníc. Je o tom, že v nemocniciach máme veľa postelí a málo operačných sál, ambulancií a čakární. A tento pomer bude treba zmeniť len pomocou určitých investícií. Iná otázka je aj nadmerný počet nemocníc na počet obyvateľov a nadmerný počet lekárov v nemocniciach na úkor ambulantnej sféry. Ale to by chcelo samostatný príspevok.

Milan Profant

[Autor]

Príspevky