Reakcie
-
Príspevky
-
@Mata Harri wrote:
Reakcia na článok v ZN č. 26
Podľa ministra zdravotníctva patrí tamojšie zdravotníctvo k najstratovejším a speje k zániku – citácia novinárov, uverejnená v ZN.
Na príklade FN FDR:
To známe socialistické „Musíme šetriť nech to stojí čo to stojí“ sa prejavuje aj v cenách supportu. Ak v rámci úsporných opatrení niekto redukuje personál v práčovni a pranie prádla ako outsorcing zadá inej firme v rámci tzv. priateľskej privatizácie, tak sa nesmie diviť, že náklady na pranie vzrastú zo 400 tis. na 1 400 tis. Sk. Prírastok nákladov nie je krytý úbytkom materiálových nákladov, miezd, odvodov a ostatnej réžie. A takto by sa dalo písať aj o iných nákladových položkách. Parceláciou nemocnice sa dosiahne len to, že podiel réžie na nákladoch bude stúpať. Pokles objemu výkonov bude väčší ako pokles nákladov celkom práve v dôsledku pomalšieho (alebo žiadneho) poklesu nákladov na obslužné činnosti.@Dušan Meško wrote:
Na celej zemeguli aj v najchudobnejších krajinách zdravotnícky stav je na najvyššom spoločenskom piedestáli, za platy našich zdravotníkov zachraňujúcich životy by niektorí mladí „podnikatelia“ nezložili ráno ani len nohu z postele.
Omyl. Viacerí by vyskočili. Keby to mali ako týždenný plat.
Neviem porovnať kvalitu a odlišnosť jednotlivých projektov na záchranu FDR. Ale ak počujem, že prednosť má projekt, ktorý ju rozatomizuje …… nápadne mi to pripomína osud inej firmy (aj keď nie z rezortu zdravotníctva) zhruba desať rokov dozadu.
Zmenili organizačnú štruktúru veľkej monolitickej firmy (nazvime ju Matka) na divízie. Matke dali (samozrejme potichu a dočasne) funkciu matky Holdingu. Od Matky sa postupne privatizačnými zmluvami začali odtrhávať jednotlivé divízie. Brali však len to dobré. Dlhy, úvery, nedobytné pohľadávky a iný dubiózny majetok, vrátane beznádejne zastaraných strojov, zostával aj naďalej v Matke. Samozrejme, Matka ako dobrá matka svojim detičkám – divíziam slúžila aj naďalej, často len za ďakujem. A keď Matke zostali posledné dve stratové divízie, padol návrh na konkurz. Matku predali za zlomok jej ceny (veď bola nehorázne zadĺžená a hmotný majetok bol starý a opotrebovaný, skoro ako ľudia v nej). Lenže nový majiteľ (zhodou okolností spolumajiteľ dvoch divízií) ju znovu postavil na nohy. Ale všetci už museli Matke platiť tak ako zákon káže (veď to už nebola pôvodná vlastná Matka, ale nová macocha). A odrazu bola potrebná, pretože bola schopná zabezpečiť spoločné služby, ktoré boli pre jednotlivé divízie v rámci outsorcingu dosť nákladné. A dokázala za primeranú úhradu, ale o dosť lacnejšie (veď už sama bola podnikateľský subjekt) poskytovať aj služby, ktoré si vykonávali jednotlivo, ale opakovane. Teda administratívne náročné činnosti, vrátane ekonomického oddelenia, právnych služieb, hospodárskej správy, zásobovania a pod. Dokonca aj jej stratové divízie sa po skončení konkurzu zrazu stali aj vďaka pomoci súrodencov a zavedeniu manažérskeho účtovníctva a denného sledovania výkonov ziskovými. A Holding (v skutočnosti opäť jeden podik) dnes patrí medzi slušne ziskové firmy.
Žeby opakovaný scenár? Hmmm. Možno.
Má to však jeden háčik. V priemysle ľudí, ktorí odídu inam, nahradíte relatívne rýchlo. V medicíne to bude trvať roky.
Osobne si myslím, že ak má záchranu firmy viesť človek, ktorý ju doterajším vedením, predchádzajúcou atomizáciou a toleranciou k ekonomickému diletantizmu dostal do dnešného marazmu, tak asi predsa len firma pod jeho vedením bude rásť smerom dole. Alebo že by to niekomu náramne vyhovovalo?@emed wrote:
Strach a pud sebazáchovy na strane jednej – pocit zodpovednosti a viera v spravodlivosť na strane druhej…
To sa niekedy vylučuje. Najmä ak v strachu a pude sebazáchovy bez slov pozorujem, ako je likvidovaný niekto, kto na nedostatok otvorene poukázal, kto pomenoval príčiny, ale aj nositeľa…. potom pocit zodpovednosti a viera v spravodlivosť, ak k nej neprispejem, je len „Snívajte sami“.
Ale to asi do diskusií o reforme zdravotníctva zrejme nepatrí.@Rudolf Zajac wrote:
Takze. …….Ak sa 10 patologov zdruzi a budu chciet napriklad v „Pitevnik s.r.o. licenciu, staci im jeden lekar aby bol odborny zastupca, hoci pri tom nemusi byt patolog. On je takpovediac prevodnym mostikom medz komorou a zakonnikom prace.
Tak tomu akosi nerozumiem. Ako ekonóm to vezmem per analogiam:
Ak založím s.r.o. na účtovné služby a nemám v nej nikoho, na koho môžem vystaviť firemný živnostenský list, tak si musím vziať „odborného zástupcu“. Obchodný zákonník aj živnostenský zákon (v tomto je pár rokov pred zdravotníctvom) ukladá, že odborný zástupca musí byť na plný úväzok a musí mať kvalifikáciu pre danú činnosť, inak nemožno spoločnosti vystaviť alebo rozšíriť na túto činnosť živnostenské oprávnenie.
V zdravotníctve to nebude platiť? Prečo? Resp. prečo sa v zdravotníctve musí „objavovať Amerika“, keď už objavená je?
Preložím do slovenčiny: Prečo sa pri tvorbe zdravotníckych zákonov obchodnoprávne a ekonomickoprávne ustanovenia viac priamo nekonzultujú s odborníkmi z iných rezortov.?
Ešte p. ministrovi prezradím niečo zo zákulisia legislatívnej tvorby (platí obecne, nielen vo vzťahu k MZd): pri medzirezornom pripomienkovom konaní sa pripomienkujú len tie body, ktoré sa negatívne dotknú daného rezortu alebo ak sú na pripomienkovanie priamo vyzvaní. Málokto už ale upozorní na zistené chyby alebo nezrovnalosti, ktoré sa ho bezprostredne nedotýkajú, pretože
1. pridával by si sám sebe prácu a tým sa oberal o čas, ktorého má aj tak málo a nikto mu zvýšenú námahu neocení
2. Ak na to upozorní, tak adresát mu za to nepovie ani mäkké f, skôr sa dôčká krivých pohľadov za to, že nabúrava tak zdanlivo krásnu konštrukciu
3. Je v tom aj určitá dávka medzirezortnej škodoradosti 🙂Takto „schmognerovsky“ ladený prístup k SZCO tu už bol v počiatkoch ZP. Aj remeselník, ktorý v dôsledku nemoci nemohol pracovať a teda nemal príjem, musel platiť, aj keď na to nemal zdroje.
Bol z toho veľký krik, je k tomu známa aj judikatúra ÚS, napriek tomu štátny úradník (ktorý bol roky systematicky vedený k názoru, že každý podnikateľ a SZČO je potenciálny podvodník) oprášil staré myslenie. 😥
Lenže:
Ak si uvedomíme, že prvých 10 PN hradí zamestnávateľ (a SZČO je samozamestnávateľ), tak je to – teoreticky – O.K. [-X
Akurátneky mi prichádza na um známy Goetheho výrok: Šedivá je teória a zelený je žitia strom. Zamestnanci si v prípade kratšej nemoci radšej berú dovolenku, teda majú príjem aj cez ňu. Lenže SZČO pojem dovolenka nepozná, buď má alebo nemá príjem z podnikania a inej SZČ.
Takže by mala prísť jediná rada: SZČO nech si pre prídpad dovolenky alebo nemoci vytvárajú rezervu. Pri SZČO, účtujúcich v jednoduchom účtovníctve NO PROBLEM. Ale ak účtuje v podvojnom, tak problém je. Lebo zákon o rezervách a opravných položkách takúto rezervu považuje za nedovolenú a teda ju SZČO musí vykázať ako pripočítateľnú položku k základu dane z príjmu. Takže ani to nič nerieši.
Má niekto návrh, ako z toho „vybrusliť“?Načo objavovať Ameriku?
Už je objavená……
Stačí si pozrieť ako je to riešené napr. v zákone 511/1992 o správe daní a poplatkov a skopírovať to…. na to sa copyright nevzťahuje 🙂Trochu ma to zarazilo. Tá novela. Z dvoch dôvodov:
Už sme konštatovali, že tieto platby sú z hľadiska príjmov poskytovateľov marginálne. Nie sú však marginálne pre poistencov.
Administrovanie poplatku 10 Sk je náročné, výnos bude minimálny (aj tlačivá niečo stoja, aj čas sestier).
Na druhej strane držitelia ZTP majú aj tak zvýšené výdavky pri nižších príjmoch (zamestnávatelia ich neradi zamestnávajú kvôli obavám zo zvýšenej chorobnosti a ak ich zamestnajú, tak na horšie platených miestach hlavne preto, aby nemusli platiť odvody za ich nezamestnávanie).
Takže pribudnú ďalší nespokojenci a nadávači na reformu. A ich hlavný argument „mňa samého neteší, že ten preukaz mám a radšej by som ho vymenil za zdravie“ je pravdivý.Preto považujem túto novelu za zbytočnú a kontraproduktívnu.
Pardon, patrilo to k príspevku A je to na webe…. sorry [-o< , tu si to nevšímajte [-X
Dám to tam, kam to patrí.Trochu ma to zarazilo. Z dvoch dôvodov:
Už sme konštatovali, že tieto platby sú z hľadiska príjmov poskytovateľov marginálne. Nie sú však marginálne pre poistencov.
Administrovanie poplatku 10 Sk je náročné, výnos bude minimálny (aj tlačivá niečo stoja).
Na druhej strane držitelia ZTP majú aj tak zvýšené výdavky pri nižších príjmoch (zamestnávatelia ich neradi zamestnávajú kvôli obavám zo zvýšenej chorobnosti a ak ich zamestnajú, tak na horšie platených miestach hlavne preto, aby nemusli platiť odvody za ich nezamestnávanie).
Takže pribudnú ďalší nespokojenci a nadávači na reformu. A ich hlavný argument „mňa samého neteší, že ten preukaz mám a radšej by som ho vymenil za zdravie“ je pravdivý.Preto považujem túto novelu za zbytočnú a kontraproduktívnu.
@Orság wrote:
Ale dajme tomu, že zadefinujeme štandardné postupy- stanú sa pevnou súčasťou zákona. Budú prvé prípady- Lekári prídu o licencie- Šikovný programátor podľa štandardných postupov urobí program ktorý budú používať právnici pre zhodnotenie postupu lekára. Popis stavu pacienta …. všetky alternatívne postupy….
Program napíše nutné diagnostické postupy a vyšetrenia
Sudca odsúdi lekára pre nevykonanie celého postupu- a preto aj prehliadnutie skutočnej Dg…
Lekári začnú dôsledne používať program pri vyšetrení a použijú všetky nutné dg postupy a vyšetrenia a th.Veď hej, ale štandardizácii a parametrizácii postupov sa nevyhneme. Nota bene, keď už z veľkej časti existujú. Aj keď nie v takom rozsahu, aby sa dalo povedať, že obsiahnú väčšinu výkonov….. a to je chyba.
Pokiaľ viem, v zahraničí sa pri stanovovaní DG využívajú (neviem, do akej miery štandardne). Ale viacerí lekári mi potvrdili, že sa s tým stretli, že je akási „kuchárka“, ktorá uľahčuje prácu a hlavne pripomína – na toto nezabudni.Vo svojej podstate to nie je zlé ani pre jednu stranu. A keby takéto postupy existovali, tak by to bolo vynikajúce aj pre kalkulácie výkonov…. ta ňe?
Ale bol by to svojím spôsobom aj bič na poisťovne – keď predložím zoznam pacientov, ktorým poisťovňa povolila (okrem urgentu) vykonať aj takéto a takéto výkony, tak by mi tie výkony museli preplatiť.
Limit nelimit.Prvé pripomienky k zákonom:
580/2004 Z.z.ods. 54: k § 31 ods. 4 navrhujem alternatívu jedna, pretože v prvom polroku 2005 predsa len boli niektoré problémy, ktoré sa mohli odraziť aj v administrovaní platieb. Administratívny náročnosť opráv by (podľa môjho názoru) bola vyššia, ako prínosy z ich odstraňovania
ods. 56: k § 32:
Nepomer medzi lehotami odseku 1 a 3 (10 a 3 roky). Okrem toho 3ročná lehota je v nesúlade s ustanoveniami zákona o dani z príjmov a zákona 511/1992 o správe daní a poplatkov, kde je lehota na vykonanie kontrol 5 rokov. A práve pri týchto kontrolách v 4. a 5.roku sa môžu tieto rozdiely objaviť, teda môžu byť predmetom nálezu správcu dane ako neoprávnené zníženie základu dane, ale platiteľ by si už nemohol rozdiel uplatniť. #-oPostupne mrknem aj na ostatné zákony……teda ak smiem 😀
@Hygieia wrote:
Vysvetlite mi aspoň jednu vec – aká je reálna možnosť u normálneho smrteľníka ovplyvniť návrhy zákonov, ktoré patlajú Vaší géniovia (tento ironický tón mi dovoľuje už pripravovaná novelizácia zákonov, ktoré boli schválené len nedávno – čo istotne nesvedčí o kvalite proceu ich prípravy)…
Obávam sa, že asi nedostatočne sledujete tvorbu zákonov, týkajúcich sa reformy. Pokiaľ sa dobre pamätám, tak ich návrhy boli dosť dlho vyvesené na stránke MZd health.gov.sk. Taktiež platí, že návrhy zákonov a vyhlášok, vrátane návrhov ich novelizácie, musia byť zverejnené na webovej stránke príslušného ministertva ako materiuál na medzirezortné pripomienkové konanie. Teda možnosť zasiahnúť do ich prípravy je veľká. Iná už je otázka, či pripomienky sú alebo nie sú zapracované do návrhov. Je obvyklou praxou, že realizovateľné pripomienky sa zapracujú, k ťažko realizovateľným sa vyvolá rozporové konanie (ak je autor pripomienky adresný). Dosť často dochádza ku kompromisom. Na zásadné pripomienky, ktoré sa nedajú realizovať alebo by znamenali stiahnutie návrhu, sa reaguje tiež, navhovanie na stiahnutie však majú iba štátne orgány.
Mimochodom, existuje právna norma, ktorá presne definuje legislatívny proces. A tá pamätá aj na pripomienky občanov, záujmových združení, neštátnych orgánov a inštitúcií. Takže pred kritikou by sa hodilo najprv sa spýtať [-o<
A len tak pre zaujímavosť – nepoznám štát, kde by zásadný zákon nebol nejakým spôsobom následne nejakým spôbom upravovaný o technické nedostatky. Počet noviel nesvedčí o nekvalitnej práci ministerských úradníkov, ale o postupnom poznaní vynárajúcich sa (niekedy dopredu ťažko predpovedateľných) problémov. Keď bol v júni 1992 prijatý zákon o DPH (zásadne menil zdaňovanie tovaru a služieb), ktorý začal platiť od 1.1.1993, tak ešte do konca roku bol asi 8 alebo 9x novelizovaný o riešenie objavujúcich sa možných problémov. A nikto nehádzal blato na hlavy ministerských úradnikov z MF – všetci vedeli, že je to zásadná, v našich podmienkach doposiaľ neodskúšaná, ale o to potrebnejšia daňová reforma. A do roku 1996 bolo tých noviel (šťastných i menej šťastných) viac ako 30. Holt, tomu sa hovorí daň za novinky.
