Reakcie
-
Príspevky
-
Zadanie: „Za podmienky nemennosti výšky „poistného“, štátom tvoreného cenníka služieb zdravotnej starostlivosti a liečby lege artis, riešte súčasný deficitný systém.“
Riešenie: Všetko je dané štátom, takže stačí jedna „poisťovňa“. Stanovuje guideline liečby lege artis, vyberá poistné a hradí podľa stanoveného cenníka všetky výkony (keďže je podmienka liečby lege artis, nemôžu byť žiadne limity). Pri nedostatočne nastavenej výške poistného, hradí deficit systému štát z iných daňových výberov.Zadanie: „Za podmienky nemennosti výšky „poistného“ a štátom tvoreného cenníka služieb zdravotnej starostlivosti, riešte súčasný deficitný systém.“
Riešenie: Stále stačí jedna „poisťovňa“ (nie je možná konkurencia v oblasti príjmu ani výdavkov). Keďže dopredu pozná svoje príjmy, pre dosiahnutie vyrovnaného hospodárenia stačí, aby stanovila jednotlivým poskytovateľom limity. Kvalita liečby sa pohybuje v celom spektre od lege artis až po vitium artis – v závislosti od spôsobu vlastníctva poskytovateľov a výšky „poistného“. Štátni poskytovatelia sa môžu zadlžovať a tak síce nekonzistentne, ale predsa mnohokrát poskytnú na dlh liečbu lege artis. U neštátnych je úroveň liečby v priamej úmere limitom. Všetci majú šťastie, že práva pacienta sú obmedzené a ak niekto predsa len vyskočí z radu a legálne sa dožaduje svojich práv, držia basu a s vetičkou „v daných ekonomických podmienkach nikto nemohol spraviť viac“ problém upracú pod koberec. Skrátka, deficit je riešený znižovaním kvantity a kvality zdravotnej starostlivosti na úroveň výberu „poistného“.Zadanie: „Za podmienky nemennosti výšky „poistného“, riešte súčasný deficitný systém.“
Riešenie: Konečne môžeme vytvoriť konkurenciu v oblasti výdavkov (nákupu služieb) a tak je nutná pluralita nákupcov – „poisťovní“. Sú vytvorené podmienky, aby poisťovne dohodli v prospech svojich poistencov starostlivosť v kvantite a kvalite čo najbližšie pojmu lege artis. Úroveň starostlivosti je síce stále úmerná rozhodnutiu štátu a nie občana, je však nádej, že tlak nákupcov zefektívni prácu poskytovateľov a za daných podmienok vygeneruje najlepšiu možnú starostlivosť.Je zrejmé, že ani ja nemám nejaké zázračné riešenie zadania ktorému čelíte. Ako človeku existenčne závislému na chode systému, mi však v hlave vŕta otázka: „Ktorý moment, z celej série pripravovaných zmien, premení tie spiace krásavice na riaditeľstvách poisťovní, na dravých podnikateľov, ostošesť pracujúcich v prospech seba i svojich poistencov?“.
Obávam sa, že i v novom systéme všetko skĺzne do starých, tak príjemne vybehaných koľají. Poisťovniam bude najjednoduchšie na začiatku roku stanoviť rozpočet výdavkov rátajúci s prijateľnou mierou zisku. S poskytovateľmi uzavrieť zmluvy na limitované objemy, najlepšie bez žiadneho vnútorného členenia, tak, aby ako je to dnes u nemocníc, ani svätý nevedel čo konkrétne (aké výkony) sa tým platia. Dnes, už väčšinou neštátni, poskytovatelia prispôsobia kvantitu i kvalitu liečby poskytnutým financiám a pacient nech si trhne nohou. Áno, bude tu Úrad, ale ten, buď nebude mať žiadne oficiálne guidelines a teda ani žiadne reálne možnosti kontroly, alebo to budú guidelines pre liečbu lege artis*, prakticky znovu nepoužiteľné, lebo pri neelasticite príjmov by mohli viesť ku krachu celého systému.
A tak som prišiel k záveru, že úspešná trhová reforma nie je možná bez liberalizácie cien. Sociálne dopady by sa mali riešiť valorizáciou dávok sociálne odkázaným, ostatne sociálna empatia roztrúsená v stovkách zákonov (viď. kauza poplatky v zdravotníctve) je nielen neúčelná, ale i prekliato drahá. Optimalizácia poistného kmeňa je naozaj pojem zaváňajúci malthuziánstvom či nacistickou eugenikou, verím však, že by sa dali nájsť pravidlá vytesňujúce negatívne efekty (povinnosť uzavrieť zmluvu za obecne rovných podmienok).
Viem, že politika je umenie možného a zlodejská privatizácia deväťdesiatych rokov pripravila celé generácie o ich úspory**, takže poriadna dôchodková či zdravotná reforma je dnes len veľmi ťažko realizovateľná. Dúfam však, že časom negatívne efekty divokej privatizácie pominú a nastane čas plnohodnotných reforiem. Už dnes však treba ľudí podpichovať, aby to finálne zostalo ušetrené zbytočných socialistických tónov a tomu sú určené i moje príspevky.
*Ekonomicky to i tak netrafím (nemám presné informácie a naviac rozdeliť to tak, aby to bolo ekvivalentné zdrojom i potrebe, by bola robota pre vraha) a tak to radšej napíšem „čo to dá“ = lege artis.
** Väčšia časť úspor tých, ktorí strávili svoj aktívny život v socializme, bola akumulovaná v podnikoch, keďže ich mzda nebola reálna. Predajom týchto podnikov by vznikli prostriedky, umožňujúce dnešným seniorom znášať efekty trhových reforiem. Majorita týchto podnikov sa však rozkradla, seniori zostali bez úspor a reálnej možnosti znášať plne funkčné reformy, tie sú preto mnohokrát len polovičaté.@MUDr. Ján Černák wrote:
1. V prvom rade by sa k výberu poskytovateľov ZS mali vyjadriť poistenci…
Ďakujem za napomenutie, že som vo svojom „svätom“ nadšení pre poisťovne zabudol explicitne pripomenúť možnosť voľby pacienta, ale predpokladal som, že v zdravo fungujúcom systéme, bude poisťovniam znieť hlas ich zákazníka (poistenca/pacienta) ako hlas Boží.
Čo sa týka tvorby siete, musím zopakovať: Buď priznajme farbu a vráťme sa späť k socialistickým tradíciám, keď ústredný orgán rozhodoval o sieti a zároveň i o pridelení financií, techniky, personálu … atď., tak aby tá sieť mohla i fungovať, alebo konečne prestaňme vytvárať mačkopsov a radšej priznajme, že optimálnu sieť poskytovateľov služieb si vždy a všade najlepšie zorganizujú zákazníci svojim dopytom. Buď niečo tvoríme zvrchu alebo zdola.
Čo sa týka situácie v Žilinskom kraji, mám dojem, že to je záležitosť nielen poisťovní, ale i nového vlastníka – VÚC. VÚC rozohralo zaujímavú partiu, pri ktorej padajú celé oddelenia. Nemôžem to však nijak komentovať, lebo nepoznám ekonomické podklady, dúfam len, že okrem právomocí bude VÚC niesť i zodpovednosť. Aby to neskončilo ako v Česku, kde po uši zadĺžené nemocnice preberal od komunálu naspäť štát.
@Dr. Poradovský Juraj wrote:
Prosím Vás, pán kolega, akáže motivácia?
Však ju zákony, platné v SR neumožňujú.
O tej by sa dalo hovoriť len v prípade, keby mohli zdravotné poisťovne fungovať na trhovom princípe. Ale od toho sme ešte v nedohľadne.
Zatiaľ sme stále len v štádiu, keď sa štát zbavuje zodpovednosti za to, že nedokáže v praxi realizovať všetko to, čo zákonmi svojim občanom priznáva. A tak si vymyslel systém „zdravotného poistenia“ ktorý ale je len jeho karikatúrou.
Trhový princíp znamená súťaž viacerých podnikajúcich subjektov – poisťovní, ktoré musia dodržiavať pravidlá hry, ale v ich rámci sa môžu slobodne rozhodovať. Ak si chcete dať poistiť dom, prídu Vám ho ohodnotiť a podľa jeho ceny a rozsahu poistných podmienok Vám spočítajú primeranú cenu poistenia, ktoré budete platiť. Ak sa Vám nezdá, môžete skúsiť nájsť lepšie podmienky u konkurencie. Alebo sa nepoistíte a celé riziko beriete na seba. Ale v zdravotnom poistení?
Ak vyplníte prihlášku, poisťovňa nemá právo ju neprijať. Môžete byť asociál a narkoman, jednoducho nemá šancu. Nikdy od Vás neuvidí ani korunu, ale musí za Vás hradiť všetko, čo pre Vás zdravotníci urobia, vrátane liečby AIDS alebo transplantácie pečene. Pokiaľ sa toto nezmení, je zbytočné hovoriť o motivácii v zdravotnom poistení.Tak, tak … do kameňa tesať 😉
Myslíte však, že čerstvo navrhnuté zákony (o zdravotnej starostlivosti a zdravotnom poistení) problém vyriešia?
Ako som zo zákona a dôvodovej správy vyrozumel, poplatok by mal jednak pokryť administratívne náklady (za spracovanie údajov získaných pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti na magnetickom nosiči) poskytovateľa a poisťovne (za štatistické spracovanie údajov o poskytnutej zdravotnej starostlivosti) a taktiež eliminovať „nadužívanie“ zdravotnej starostlivosti (po vašom „odstrašovací poplatok“ 😮 ).
Ak sa niekto dobrovoľne vzdáva možnosti preplatiť si administratívne náklady, je to jeho vec, moment vytvorenia mechanizmu na elimináciu „nadužívania“ zdravotnej starostlivosti je však dôležitý. Prinesie to úsporu prostriedkov, využiteľných i na zlepšenie stomatológie.
Vzájomné pohľadávky (Vaše pohľadávky za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči poisťovni a pohľadávky poisťovne voči Vám z titulu výberu poplatku) je možné započítať. Fyzicky im nič platiť nemusíte a zlepší Vám to splatnosť Vašich pohľadávok.
Tie poplatky zas až taká sprostosť nie sú!
Socialistické hospodárenie neskončí pokiaľ existencia poisťovne a odmeňovanie jej manadementu nebude závislé na dosiahnutom hospodárskom výsledku. Jednodňová chirurgia je určite efektívnym a účelným postupom, jej prijatie do praxe však poisťovniam prináša okrem prínosov i mnohé komplikácie – je treba odobrať financie tým ktorí jednodňovú chirurgiu nezvládajú, kalkulovať nové ceny a stanoviť podmienky poskytovania (revízna činnosť). Nateraz, ich však okrem dobrej vôle nič iné k prekonávanie týchto problémov nemotivuje.
Na altruizmus sa moc nespolieham, vy áno?
Cieľom štátu pri tvorbe siete ZZ je zabezpečenie zdravotnej starostlivosti (ZS) každému občanovi v preň najdostupnejšom zdravotníckom zariadení (ZZ). Bohumilý úmysel, a nie je teda žiadnym prekvapením, že nás privedie do pekla.
Sieť ZZ určuje štát, nezabezpečuje však objem financií na poskytnutie nutnej zdravotníckej starostlivosti v obvode. Určenie limitu spadá pod právomoc zdravotnej poisťovne. Prax tak dokazuje smutné pravidlo, že limit ani zďaleka nepokrýva potreby obvodu. Zariadenie je však zo zákona povinné poskytnúť starostlivosť všetkým občanom ktorých má v obvode, bez ohľadu na limit a zadlžovať sa tak, t.j. štát veselo pokračuje vo revolučných tradíciách znárodňovania.
Jedinými, kto môže sieť ZZ zmysluplne určovať sú zdravotné poisťovne. Tie určujú limit a teda rozsah obvodu (čo sa dá za tie peniaze ošetriť). Pokiaľ štát, VÚC či komunál s určením obvodu nezabezpečí i potrebný limit*, je jeho vstupovanie do tvorby siete ZZ nadbytočné a škodlivé.
Nákupcom služieb sú zdravotné poisťovne a tie nesú i zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Zo dňa na deň môžu rozhodnúť, že zveria poskytovanie služieb pre ich poistencov v danej oblasti inému zariadeniu, lebo poskytuje kvalitnejšie či ekonomickejšie služby. A upozorňujem, že pri existencii viacerých poisťovní môžu v danej oblasti poskytovať služby viaceré zariadenia, oblasti sa nemusia prekrývať, atď. . Všetko závisí len od preferencií poisťovní.
Samozrejme, pokiaľ poisťovne nebudú zodpovedné za vytvorenú stratu či zisk, tak ako je to u VšZP a SZP i v novom návrhu Zákona o zdravotnom poistení, určite nebudú svoje rozhodovanie podmieňovať účelnosťou a efektívnosťou. Nenaplní sa tak ani jeden zo sledovaných cieľov „Reformy zdravotníctva – reálnej reformy pre občana.“
Je smutné, že ani jeden z navrhovaných zákonov** (Zákon o zdravotnej starostlivosti, Liečebný poriadok a Zákon o zdravotnom poistení) neodstraňuje problémy pri praktickej aplikácii pojmov „sieť zdravotníckych zariadení“, „zdravotnícky obvod“ či „dojednaný objem zdravotnej starostlivosti (limit)“.
* a ten nezabezpečí, pokiaľ nebude výber poistného v priamej úmere k poistnému krytiu (aktuálny stav a vývoj medicínskych poznatkov) či škodovosti (chorobnosť). V návrhu Zákona o zdravotnom poistení sa však tvrdohlavo opakuje chyba, keď je poistné len formu dane z príjmu a nemá žiadnu náväznosť na poistné krytie či škodovosť. Pokiaľ nedodržiavame ani základne zásady poistnej matematiky, prečo to nazývať poistením!?
** v znení ako som ich objavil na weboch Ministerstva zdravotníctva (Zákon o zdravotnom poistení) a Národnej rady SR (Zákon o zdravotnej starostlivosti a Liečebný poriadok)
