- This topic has 15 odpovedí, 5 hlasov, and was last updated pred 21 years by
.
-
Príspevky
-
Možno by diskusii na tomto webe pomohlo, ak by si väčšina spoludiskutujúcich uvedomila, že na Slovensku je zdravotné poistenie poistením iba podľa názvu.
Základným úkonom poisťovne a je stanoviť cenu poistného produktu tak, aby zohľadňovala poistné krytie (cena za zdravie lege artis), škodovosť (chorobnosť) a konkurencieschopnú mieru zisku.
Každým rokom sa objavuje množstvo nových spôsobov liečby, každým rokom vieme o trochu posunúť dĺžku či kvalitu života. Každé nové vyšetrenie či liečba však čosi stojí a tak sa každým rokom zvyšuje cena za zdravie. Na Slovensku je však poistné len inou formou dane z príjmu. Jeho výška nemá žiaden súvis s cenou za zdravie a napriek dramatickým zmenám v medicíne sa výber medziročne zvyšuje len zľahka – v závislosti od rastu miezd a nie od aktuálneho stavu a vývoja medicínskych poznatkov.
Zdravotné poisťovne nemôžu meniť cenu svojich produktov (voľná cenotvorba = základ trhu) a tak sa ich úloha, okrem roztopašného míňania správneho fondu, obmedzila iba na všemožné aplikácie „fund holding“ stratégií. V situácii, keď cenu nemôžem prispôsobiť dopytu, je zavádzanie všemožných limitov, kapitačných platieb, striktnej regionality alebo obmedzovanie kvality liečby, či už sa nám to páči alebo nie, naprosto triezve. Naviac, prerozdeľovací mechanizmus zdravotné poisťovne nemotivuje k práci s poistným kmeňom či razancii pri výbere „poistného“.
Akékoľvek zavádzanie nových liečebných a diagnostických postupov je dnes pre zdravotné poisťovne problémom. Zvyšovanie výdavkov pri nemennom príjme automaticky vytvára stratu. Ak zajtra zdevalvuje koruna, alebo sa liberalizujú ceny energií atď., poisťovňa nebude môcť valorizovať zvýšené náklady poskytovateľom, lebo sama nevyberie na „poistnom“ ani o korunu viac.
To, že celý systém zatiaľ ako tak vôbec funguje, je len vďaka úplnej absencii práv pacientov. Väčšinou nevedia na akú liečbu majú nárok a ak i vedia, nedovolia si ju razantne požadovať legálnou cestou. Skôr idú cestou neformálnych platieb a známostí – tak ako za socializmu.
Jediným riešením dnešnej zlej situácie v zdravotníctve je liberalizácia cien – poistných produktov i zdravotnej starostlivosti. Tento recept pre prechod zo socializmu do kapitalizmu bol platný tak na začiatku deväťdesiatych rokov ako i teraz.
Ste za to, aby objem prostriedkov v zdravotníctve reguloval štát, alebo radšej podstúpite riziko a ponecháte určenie výšky svojich príjmov na občana? Veríte vlastným schopnostiam presvedčiť ľudí, že do zdravotného poistenia sa rozhodne oplatí investovať? Ste za liberalizáciu cien zdravotného poistenia?
Teda asi potom staci jedna ak nemoze menit posistne. Zakladnym principom plurality je konkurencia. Kde si teda maju poistovne konkurovat? Pri vybere kmena, idealny poistenec je potom mlady, zdravy a platiaci. Co ale so starymi, tazko chorymi a eplatiacimi, tych nechame statu na krku? Ina moznost je konkurencia poistovni na nakupe sluzieb, teda sutaz o efektivnejsi nakup. A ak nedame 100% prerorezdelenie ale len 90% tak sa trochu motivuje poistovna aj v staroslivosti o svo kmen poistencov
Zadanie: „Za podmienky nemennosti výšky „poistného“, štátom tvoreného cenníka služieb zdravotnej starostlivosti a liečby lege artis, riešte súčasný deficitný systém.“
Riešenie: Všetko je dané štátom, takže stačí jedna „poisťovňa“. Stanovuje guideline liečby lege artis, vyberá poistné a hradí podľa stanoveného cenníka všetky výkony (keďže je podmienka liečby lege artis, nemôžu byť žiadne limity). Pri nedostatočne nastavenej výške poistného, hradí deficit systému štát z iných daňových výberov.Zadanie: „Za podmienky nemennosti výšky „poistného“ a štátom tvoreného cenníka služieb zdravotnej starostlivosti, riešte súčasný deficitný systém.“
Riešenie: Stále stačí jedna „poisťovňa“ (nie je možná konkurencia v oblasti príjmu ani výdavkov). Keďže dopredu pozná svoje príjmy, pre dosiahnutie vyrovnaného hospodárenia stačí, aby stanovila jednotlivým poskytovateľom limity. Kvalita liečby sa pohybuje v celom spektre od lege artis až po vitium artis – v závislosti od spôsobu vlastníctva poskytovateľov a výšky „poistného“. Štátni poskytovatelia sa môžu zadlžovať a tak síce nekonzistentne, ale predsa mnohokrát poskytnú na dlh liečbu lege artis. U neštátnych je úroveň liečby v priamej úmere limitom. Všetci majú šťastie, že práva pacienta sú obmedzené a ak niekto predsa len vyskočí z radu a legálne sa dožaduje svojich práv, držia basu a s vetičkou „v daných ekonomických podmienkach nikto nemohol spraviť viac“ problém upracú pod koberec. Skrátka, deficit je riešený znižovaním kvantity a kvality zdravotnej starostlivosti na úroveň výberu „poistného“.Zadanie: „Za podmienky nemennosti výšky „poistného“, riešte súčasný deficitný systém.“
Riešenie: Konečne môžeme vytvoriť konkurenciu v oblasti výdavkov (nákupu služieb) a tak je nutná pluralita nákupcov – „poisťovní“. Sú vytvorené podmienky, aby poisťovne dohodli v prospech svojich poistencov starostlivosť v kvantite a kvalite čo najbližšie pojmu lege artis. Úroveň starostlivosti je síce stále úmerná rozhodnutiu štátu a nie občana, je však nádej, že tlak nákupcov zefektívni prácu poskytovateľov a za daných podmienok vygeneruje najlepšiu možnú starostlivosť.Je zrejmé, že ani ja nemám nejaké zázračné riešenie zadania ktorému čelíte. Ako človeku existenčne závislému na chode systému, mi však v hlave vŕta otázka: „Ktorý moment, z celej série pripravovaných zmien, premení tie spiace krásavice na riaditeľstvách poisťovní, na dravých podnikateľov, ostošesť pracujúcich v prospech seba i svojich poistencov?“.
Obávam sa, že i v novom systéme všetko skĺzne do starých, tak príjemne vybehaných koľají. Poisťovniam bude najjednoduchšie na začiatku roku stanoviť rozpočet výdavkov rátajúci s prijateľnou mierou zisku. S poskytovateľmi uzavrieť zmluvy na limitované objemy, najlepšie bez žiadneho vnútorného členenia, tak, aby ako je to dnes u nemocníc, ani svätý nevedel čo konkrétne (aké výkony) sa tým platia. Dnes, už väčšinou neštátni, poskytovatelia prispôsobia kvantitu i kvalitu liečby poskytnutým financiám a pacient nech si trhne nohou. Áno, bude tu Úrad, ale ten, buď nebude mať žiadne oficiálne guidelines a teda ani žiadne reálne možnosti kontroly, alebo to budú guidelines pre liečbu lege artis*, prakticky znovu nepoužiteľné, lebo pri neelasticite príjmov by mohli viesť ku krachu celého systému.
A tak som prišiel k záveru, že úspešná trhová reforma nie je možná bez liberalizácie cien. Sociálne dopady by sa mali riešiť valorizáciou dávok sociálne odkázaným, ostatne sociálna empatia roztrúsená v stovkách zákonov (viď. kauza poplatky v zdravotníctve) je nielen neúčelná, ale i prekliato drahá. Optimalizácia poistného kmeňa je naozaj pojem zaváňajúci malthuziánstvom či nacistickou eugenikou, verím však, že by sa dali nájsť pravidlá vytesňujúce negatívne efekty (povinnosť uzavrieť zmluvu za obecne rovných podmienok).
Viem, že politika je umenie možného a zlodejská privatizácia deväťdesiatych rokov pripravila celé generácie o ich úspory**, takže poriadna dôchodková či zdravotná reforma je dnes len veľmi ťažko realizovateľná. Dúfam však, že časom negatívne efekty divokej privatizácie pominú a nastane čas plnohodnotných reforiem. Už dnes však treba ľudí podpichovať, aby to finálne zostalo ušetrené zbytočných socialistických tónov a tomu sú určené i moje príspevky.
*Ekonomicky to i tak netrafím (nemám presné informácie a naviac rozdeliť to tak, aby to bolo ekvivalentné zdrojom i potrebe, by bola robota pre vraha) a tak to radšej napíšem „čo to dá“ = lege artis.
** Väčšia časť úspor tých, ktorí strávili svoj aktívny život v socializme, bola akumulovaná v podnikoch, keďže ich mzda nebola reálna. Predajom týchto podnikov by vznikli prostriedky, umožňujúce dnešným seniorom znášať efekty trhových reforiem. Majorita týchto podnikov sa však rozkradla, seniori zostali bez úspor a reálnej možnosti znášať plne funkčné reformy, tie sú preto mnohokrát len polovičaté.Ak mate na mysli zrusenie roznych cenovzyh vymerov a ponechanie posobenia trhu na cenu, tak sme na „jednej lodi“, toto presne sauz teraz deje. Aby sme mohli likvidovat cenovu regulaciu, potrebujeme vytvorit prostredie. Ale uz v dalsom vymere rusime minimalne ceny a dalsi vymer uz nebude, pretoze bude zruseny a pojde sa na cenu ako kategoriu. Ponechame stanovenu cenu iba u nezmluvnych poskytoavetoloch / pre neodkladnu/. Ak si dobre pozriete navrhovane zakony tak zistite ze tam uz jasne hovorime o cene dohodu, teda po Vasom liberalizovanej
Základný problém s pluralitou výšky zdravotného poistenia je v tom, že ho nemožno aplikovať paušálne.
Ťažko môžete chcieť teraz od starého a chorého človeka, aby podpísal nejakú poistnú zmluvu, kde bude vyčíslená jeho zdravotná rizikovosť, nikdy by sa nedoplatil.Asi jediná schodná cesta je štandardné povinné poistenie základných liečebných nákladov (najlepšie jedna poisťovňa) + komerčné zdravotné poistenie (voľný trh), pričom výška poistky by sa odvíjala od zhodnotenia poistenca príslušnou zdravotnou poisťovňou alebo by bola nejakým paušálom, z ktorého by sa platili inak plne nehradené zdravotnícke úkony.
Cieľom by podľa mňa mohli byť nemocnice, ktoré by patrili priamo poisťovniam a liečili by vlastných poistencov. Náklady by mali tak priamo pod kontrolou a poistenec by zároveň vedel, kam sa obrátiť a na čom je.
@Rudolf Zajac wrote:
Ak si dobre pozriete navrhovane zakony tak zistite ze tam uz jasne hovorime o cene dohodu, teda po Vasom liberalizovanej
Pokiaľ na Slovensku zdravotníctvo bude mať k dispozícii 300 dolárov na osobu a rok ,priemer v EU je 1770), tak si rozprávajme rozprávky.Buď na Slovensku budeme robiť iba 18 % výkonov, ktoré sa robia v zdravotníctve EU, alebo dohoda nebude možná, pôjde opäť o diktát tvoriť deficitné dohody. A prečo štát nepripustí liberalizáciu platov?
Ano budeme hradit len do tej vysky na aku mame zdroje. A to bude otazka liecebneho poriadku a rozsahu hradenej cinnosti. To je aj dovod, preco znizujeme zuby napriklad o 2.6 mld SK, aby sme ich mali napriklad na JIS. Takze hovorit o povinnom zdravotnom poisteni bez kontextu rozsahu stanovenom v LP sa dost dobre neda.
@Rudolf Zajac wrote:
Ano budeme hradit len do tej vysky na aku mame zdroje. A to bude otazka liecebneho poriadku a rozsahu hradenej cinnosti. To je aj dovod, preco znizujeme zuby napriklad o 2.6 mld SK, aby sme ich mali napriklad na JIS. Takze hovorit o povinnom zdravotnom poisteni bez kontextu rozsahu stanovenom v LP sa dost dobre neda.
Je to teda presne to, čo každému človeku so zdravým sedliackym rozumom muselo byť jasné. Aj doma vyskakujeme len do výšky svojich platov.
Treba ľudí pripraviť na to, že budú – či sa im to páči alebo nie – platiť ako besní. A ak nie dnes, tak o 5 rokov a oveľa viac, ako by platili dnes.
Najhoršie na tom je, že tí, ktorí volajú po bezplatnom zdravotníctve si vôbec neuvedomujú to, že niečo také neexistuje. Platia ho aj tak, cez svoje dane – platby cez dane a zdravotné poistenie akurát slúžia na redistribúciu peňazí (aby človek nemusel nezaplatiť štvrť milióna na ruku).Nemusí sa mi to páčiť, ale to je tak asi všetko, čo sa s tým dá urobiť. 😕
@Rudolf Zajac wrote:
Ano budeme hradit len do tej vysky na aku mame zdroje. A to bude otazka liecebneho poriadku a rozsahu hradenej cinnosti. To je aj dovod, preco znizujeme zuby napriklad o 2.6 mld SK, aby sme ich mali napriklad na JIS. Takze hovorit o povinnom zdravotnom poisteni bez kontextu rozsahu stanovenom v LP sa dost dobre neda.
OK. Ste prvým ministrom, ktorý postavil občana pred rozhodnutie, či chce, aby mu poisťovňa zaplatila pekné zuby, alebo vozenie sa sanitkou a zomrie na infarkt, alebo polytraumu, alebo si zuby a dopravu porieši sám a v situácii vážneho ohrozenia na živote, poskytne sa mu plnohodnotná pomoc.
Pred niekoľkými rokmi som urobila malú analýzu nákladov na lieky a ŠZM Jisiek v našej nemocnici. JISKY hospitalizovali 5 % z celkového počtu pacientov hospitalizovaných v nemocnici, ale spotrebovali 35 % z celkových nákladov na lieky a 47 % z celkových nákladov na ŠZM.
(ak by sme chceli znížiť náklady na lieky o 35 %, museli by sme zavrieť Jisky, alebo 60 % oddelení, ak by sme chceli na ŠZM ušetriť 47 %, museli by sme zavrieť JISky alebo 84 % oddelení.)Pátrala som o celoslovenských údajoch – koľko je Jis postelí, akého typu, aké majú náklady, ale nedopátrala som sa. JISky sú tak ako kto chce. Vo svete sú ICU ventilačné (obdoba OAIM), internisticko chirurgické – obdoba metabolických JIS, koronárne, trauma centrá.
Budeme u nás financovať intenzívnu starostlivosť? Dnešná neorganizovanosť intenzívnej starostlivosti je čierna diera a nestrácajú sa tam iba peniaze, ale i potencionálne zachraniteľní pacienti. Na správnu JIS sa dostanú oneskorene.
U nás sa doteraz o intenzívnej starostlivosti mlčí. Poisťovni vyhovuje, keď sa intenzívna starostlivosť rozptýli v bežnom paušáli na pacienta. Tuší, že keby túto tému otvorila, zvýšili by sa finančné požiadavky. Je to pštrosia politika. Iba odďaluje riešenie problémov.
Dokoncujeme prvy vazny draft Liecebneho poriadku. Tak ako ho dokoncujeme, tak stupa krik. Pre novinarov sme to nazvali “ Život alebo zuby“, pre odbornikov financovanie kritickeho rizika, teda to, co pacient urcite nemoze platit,. lebo na to nema. A to su vsetko veci, ktore su aj zivotohrozujuce, akutny infarkt, onko, kardio, JIS, dialyzy, diabates atď.
Ale stomatologiovia hovoria, ze ak nebudem platoit zuby, ludia budu umierat. Najlepsie zuby maju obcvania v Dansku, kde neide ani koruna, druhe najlepsie vo Svajciarsku, kde ide len malo. Takze splnim slub velkeho Vladimira a co sa tyka zubov, bude tu Svajciarsko. 😆O JISkách to bolo doteraz dobré ale so zubami ste vedľa. Napr. keď zdražel benzín a poistné, ľudia tiež neprestali jazdiť. Niekedy mám pocit, že jazdia dokonca viac. Budú si musieť stanoviť priority. Prípadne si odriecť niečo iné. Dosť mojich kolegov už teraz vyhotovuje náhrady iba za priame platby – pre nedostatočný limit od poisťovne – a nemajú vážnejší problém. Kedy sa ale dozvieme, že čo tam ostane – to málo? A čo pripoistenie a pohotovostné služby ?
Asi som dobre nerozumel, tak to dam znova.
Stomatologvia vedia, ze poistny system tak ako funguje ich brzdi. O tom je veta , ze nahrady napriek poistnemu robia za priame uhrady a spotreba tychto sluzieb nejako dramaticky neklesla. To je OK a tak to ma byt. Co naozaj musi spolocnost financovat solidarne , to je prevencia u deti. A ked prevecnia tak riadna a komplexna. Vcitane indikovanej ortodoncie, ktoru si tazko moze zaplatit kazdy obcan a ta statna / za dnesne poistne/ naozaj nefunguje. Ale nic viacej. Mimochodom stomatologia skoro nikde na svete nie je predmetom individualneho osobnejo poistenia. To Dansko a Svajciarkso, to ne naozaj pravda, podobne aj Nemecko a Holandsko atd. Ak je pravda, ze 40% nasich stomatologov suhlasi s tymto nazotor, 30% tiez ale sa boji neistoty a len 30% zväčša starších chce ostat na existujucom a zle fungujucom systeme, inak povedane nežije zo svojej prac ale z poistneho / nezmyslu/, tak potom nemajme obavy o osud chrupu slovenskych obcanov a ani stomatologov. 😆Sorry, to som zamotala ja, dr. Gejza Bányász zrejme reagoval na môj príspevok, písaný v duchu úsmevného sci fi, večer som mala mazaciu náladu, už je preč.
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.