Reakcie
-
Príspevky
-
@Jan wrote:
Ako by mal postupovať Valentovič v najbližších dňoch, týždňoch? Je asi ťažké robiť ministra, pri systéme práce, ktorý vyjadri iný minister Vážny
jenou vetou: “ Minister mieni, Fico mení…“Ešte ťažšie je existovať v zdravotníctve, ktoré chcú reparovať vševedúci politici. Dopadne to tak, ako by dopadlo, keby som vypracovala projekt organizácie výroby Mercedesu.
@Rudolf Zajac wrote:
No nie je to celkom tak. Liecive vody musia mat preeukazane liecive ucinky a musi sa postupovat u nich podla zakona o lieku. teda sa k nim treba spravat viac menej ako ku lieku. A export liekov nie su zarty, ze? Mam na mysli hlavne vody typu Cigelka alebo Vincentka, saratica a su tusim este dve.
takze nix putne, ale liek.Vôbec nie. Stačí postupovať podľa potravinového kódexu a zaradiť to medzi dietetiká 😀 😀 😀
@Rudolf Zajac wrote:
Myslim, ze Na ani nie tak kardiak ako hypertonik, podobne povery platili aj pri oblickovej nedostatocnosti, hoci bolo x pripadov ked stracali Na / oproti obvyklemu K/.
U min vod treba porovnat medzi nimi obsah Na.
Najnizsie / medzi nimi/ su styri: Korytnica, Lubovnianka, Baldovska a Miticka. Budis ma oproti nim starasne vela Na, ale iba oproti nim.
V urologii sme doporucovaliu Fatru, pretoze mierne alkalizuje moc co je vzdy vyhodne.
Otazka na vrtaka MH: co je to „lieciva voda“, ktore tam patria a preco asi ich nebudem vyvazat? 😀No, v kategorizačnej komisii sa moríme so špagetami, žemľami, paradajkovou polievkou pre coeliatikov, tak sa čudujem, prečo tam ešte nemáme ATC skupinu vôd – viem si predstaviť ich delenie:
1. Stolová (elekrolyty do 1 g / l)
2. Stolová minerálna (elekrolyty do 3 g / l)
3. Minerálna (elekrolyty do 10 g / l)
4. Liečivá minerálna (elekrolyty nad 10 g / l)
Štandardné – medokýše (H2CO3)
– kyselky
– alkalické
Špeciálne – síranové
Železité
Horečnaté
Jodidové
soľné
arzénovéSamozrejme v tekutej a práškovej forme
@Rudolf Zajac wrote:preco asi ich nebudem vyvazat? 😀
Asi preto, že nie ste nutricionista a nezdravo preferujete viacputnové značky 8) . Na trhu je veľa značiek stolových a stolových minerálnych vôd, málo liečivých , a práve tie sa dajú uplatniť v nutričnej farmakoterapii, majú biokatalyzačné účinky. 😀 😀 😀
@Rudolf Zajac wrote:
Salvator je prilis aromaticky, je vsak viacej novych vod, ktore mam v portfoloiu. Uvidime
Kedysi dávno nás učili, že pre vysoký obsah NaCl kardiak nesmie piť minerálku. Keďže som vždy bola „vrták“ a nemala som rada „tradičné“ postupy bez zdôvodnenia, prezrela som si zloženie všetkých na trhu dostupných minerálnych vôd. Obsah NaCl v nich bol minimálny (až na Karlovarskú soľ a Rudolfov prameň).
S obľubou som dbala o to, aby každý kardiak k vizite mal na nočnom stolíku fľašu s minerálkou, čo môjho šéfa dostávalo do amoku.
P.s. minerálky predávate ako konzumnú tekutinu, alebo vyzdvihujete ich liečebné účinky? 😀 Na to by mala nadväzovať ponuka kúpelných pobytov. 😀 😀 😀
@Rudolf Zajac wrote:
Dobre viete draha MH ze Vas mam vcelku rad. Ale naozaj by Vam prospelo tak 10% rokov pobytu v sukromnom sektore. Myslim vyzne.
Vrátila som sa k tejto poznámke, aby som trocha uštipla. Tých 10 % rokov myslíte z akého celkového objemu? Koľko rokov vydá 100 %? 😀 😀
Ale ako poslušná žiačka hlásim, že si VŽDY 😀 dám poradiť. Dostala som lukratívnu ponuku zo súkromného sektoru, dokonca na činnosť, v ktorej môžem veľa urobiť. Musím iba podstúpiť osobný boj, odpútať sa od Rooseveltky, do ktorej mám zapustené hlboké korene.
@Rudolf Zajac wrote:
Trochu odbocim od temy. Sztale pocuvam: vzhladiom na svoj vek si uz nenajdem atd. ja som koncil so statnoplatovym chlebikom v roku 90 a nebol som ziadny maladas. Krasoiu a aj skaredostou tohto sveta je, ze ten kto chce sa uzivi aj v dvadsiatke aj v 6desiatke aj v stovke. tem strach co bude ak je iba vodou na mlyn tych co ine nevedia iba hovorit co bude ak. Videl som superodbornikov – prpofesorov, ktori by sa uzivili skoro vpo vbsetkom a drzali sa tubami nechtami nedostojnych podmienok napriklad na vysokej skole, pretoze co bude ked bude…. Toto zabija invektivu a zabija slobodu. Nic nebude ak nebude iba Rodanova, MH moja a kazdeho ina sloboda. A ta ma svoju cenu.
Pravdou je, že kto chce, uživí sa v každom veku. Že v každej práci je možné nájsť spôsob sebarealizácie, príležitosť kreativity a profesionálneho rastu.
Tiež, že niektorí sú lemry milujúce istoty zaužívaných stereotypov a ich stratu pokladajú za osobnú katastrofu.
Ale
Človek s príslušným vzdelaním – kvalifikáciou sa rokmi v práci profesionalizuje – získava skúsenosti, nadobúda rutinu, z toho rezultuje postavenie, meno, čiže kariéra. Do konkrétnej práce INVESTUJE svoju tvorivosť, nadanie, schopnosti, vedomosti, skúsenosti. INVESTUJE svoj čas, energiu do nových postupov, technológií, algoritmov, realizovaných projektov, atd. Je to INVESTÍCIA prinajmenšom porovnateľná s finančnou investíciou podnikateľa do svojej firmy. Čím je vyššia, tým ťažšie sa jej dobrovoľne vzdá.Človek tvoril, produkoval i v socializme a na nedôstojne podmienky a neslobodu sa adaptoval. Preto väčšina mlčky toleruje neslobodu, diktát politickej moci, klientelizmus, tichú diskrimináciu i dnes.
Ak na pracovisku sú nedôstojné podmienky a nesloboda, človek tým, že odíde, nepotvrdzuje svoju slobodu, ale skôr zbabelosť. Jeho sloboda sa potvrdzuje odvahou nedôstojným podmienkam a neslobode sa vzoprieť. Ináč príde o „svoje“ investície.@Rudolf Zajac wrote:
Myslim, ze nie toto je hlavna pricina. Ako vysvetlite uplne inu ekonomiklu sukromnych neocnci. Len nie argumentom, ze púosielaju tazlkych do statnych. OUSA – vsetci viete ze onkologickycjh pacientov njikam neposiela. Ani Saca.
Letiska, pekarne, Medika, zeleznice, vsetko v strate. Dialnice projektuje SSC za 2x take peniaze ako vo svete. vase argumenty su OK, ale nie su rozhodujuce.Povrchnosť – neprofesionalita -neadresnosť – chýba systém.
Systém:
Definovaný premet činnosti a technológia procesu
Kvalifikovaný odhad trhu – v akom objeme sa dá pohybovať
K tomu sa priradí potrebný personál
s potrebnou kvalifikáciou,
každému sa priradí okruh činnosti,
právomoci a adresná zodpovednosť
čiže
systemizácia miest (odstránenie fiktívnych, kde sa nepracuje).
Štandardným predpokladom rozhodovacích procesov je seriózne výkazníctvo so stanovanými ukazovateľmi,
potrebnými pre kvalifikované analýzy a párovú kontrolu
Keď je systém vybudovaný a funguje, potom je to na šikovnosti
a odborných kvalitách stratégov – top manažmentu
i taktikov – ostatných, čo zabezpečujú plnenie strategických cieľov.
Babka k babca – alias lean production – úspora na každom kroku.
Skrížené analýzy dokladujú, že
3 slané a 3 sladké sú drahšie ako enterálna výživa a mrazená plazma je drahšia ako parenterálna výživa.
Nebudem šetriť na výžive pacientov,
ušetrím podstatne viac na plazme, ATB, nákladných reoperáciach, dialýzach, lebo dobre živený pacient nemá rozpadnuté operačné rany, kratšie je na ventilátore, rýchlejšie na vlastných nohách.
Odborná kompetentnosť, disciplína, adresná zodpovednosť.
To sú parametre odbornej i ekonomickej prosperity.
U J. Vančíka v Šaci o to usilujú
onko v BA čiastočne tiež
selektujú výkony, môžu si to dovoliť, lebo nie sú jediní.
Juraj V má i iné zdroje, ale predovšetkým buduje systém!!!!!!!
A rozumie mi, o čom hovorím.
Ten systém – to je predpoklad kvality.
A znova musím konštatovať
povrchnosť, neadresnosť, odborná nekompetentnosť, žiaden systém, žiadne ukazovatele,
tunely bez kontroly, ututlané úniky, to je dg. štátnych podnikov,
pretože každá vládna politická garnitúra
používa štátne podniky ako bokovky na dosiahnutie vlastnej – osobnej prosperity.
Kto má záujem, aby podniky prosperovali?@Rudolf Zajac wrote:
Dobre viete draha MH ze Vas mam vcelku rad. Ale naozaj by Vam prospelo tak 10% rokov pobytu v sukromnom sektore. Myslim vyzne.
Oceňujem zdvorilosť. Napísala som v 3 bodoch hlavné príčiny neprosperity štátnych podnikov v slovenskom zdravotníctve. S ktorým bodom nesúhlasíte?
Bod 1 – je realitou. Poisťovne stále nezaplatia nákladnú ZS. Čo s tým?
riešenie a)
nákladná ZS prestane sa vykonávať – to sa v praxi zrealizovať nedá. Nikto si nedovolí poslať preč pacienta v ťažkom stave.
riešenie b)
poľovníkov veľa, medveďov je málo – to je systémová chyba. Chýba sieť a pravidlá súťaže.
Bod 2
Úroveň top manažmentu –
Nie je program, nie sú rozpočtové kapitoly, žije sa zo dňa na deň, rozhoduje sa bez znalosti problému, len tak, ja si myslím, že…o tom sa nedá písať, to treba zažiť. Prenáša sa to i do medicíny. Je to ako autobus, ktorý nemá jazdný poriadok, šofér sa učí šoférovať, nepozná dopravné značky ani pravidlá cestnej premávky.
Bod 3.
Ak nemocnica vyprodukuje v krátkom slede za sebou ekonomické správy o hospodárení, ktoré sa odlišujú v stovkách miliónov, ktorá z nich je správna? A keď sa človek pozrie do výkazníctva a sleduje dianie, nestačí sa diviť, čo sa deje s číslami. Chýba adresná zodpovednosť.
Povrchnosť – odfláknutá robota.
Súkromný sektor
Predpokladám, že je na tom o niečo lepšie, ale zďaleka to nie je ideálne.
Zrejme je kvalitnejšia kontrola, adresná zodpovednosť. Majiteľ chce mať prehľad o každej korune, vedúcich si starostlivo vyberá atd.
V zdravotníctve súkromný sektor je iba tam, kde sú zabezpečené platby.@Rudolf Zajac wrote:
Tak s tymto nazorom Rodana nemozem suhlasit. Ako by ste potom vysvetlili statnu fabriku na vyrobu aut / Renault/ a sukromne, statne a sukromne zeleznice, statne a sukromne letiska, zeleziarne ( LINZ) , bane atd atd.
No a statne a sukromne nemocnice / Onkol. ustav SDv. Alzbety v Blave/ atd. Maju rovnake ciele, rovnake prostriedky, mali by mat vsetko rovake, akurat ze skoro vzdy maju rozne hosp. vysledky. V neprospech statnych myslim.V rezorte – zdravotníctvo – za neprosperujúce – deficitné podniky je zodpovedný zriaďovateľ. Jednak formuje legislatívny systém, jednak vyberá šéfmanažéra. Má v svojej hlavné páky na ovplyvnenie negatívnych procesov – napr. kontrolu.
V praxi to vyzerá nasledovne:
1. Legislatívne prostredie sa formuje postupne, výstupy nabiehajú pomaly, ale nemocnicu nemožno zmraziť do čias, kedy legislatíva začne fungovať.
Ak pred 2 rokmi neboli cenovo deregulované Jisky, nemohla nemocnica ich zatvoriť.
2. Výber šéfmanažéra je lobbisticko politický. Bez profesionálnych záruk.
Princípom – Dajte mi funkciu, snáď sa to naučím robiť….. V reformnom období sa mal sústrediť výber na jedincov, ktorí sú schopní pracovať dôsledne, nastoľovať koncepčné zmeny, budovať systém. Ináč sa chaos a anarchia nedá zmeniť.
3. Kontrola – je absolútne insuficientná. Povrchná. Unikajú jej vážne prešľapy.
Benevolencia, resp tolerancia presľapov – každý robí, čo mu je dovolené. Ak využitie možnosti sa nabaliť končí iba odvolaním – tak to stojí za to.Nad všetkým, ak nebudem brať do úvahy zištnosť, tak vcelku prevláda strašná povrchnosť. Akcie typu guľový blesk sú ako VOSR. Ničia, nereparujú. Reparácia je obyčajná mravenčia práca. Ale u nás prevláda sovietsky prístup k práci – býstro, mnoga, ale nekvalitne.
@rodan wrote:
@Rudolf Zajac wrote:
Pravidlne som reagoval aj na anonymne prispevky, pretoze som respektoval , ze mohli mat ludia obavy hovorit pod svojiom menom. napríklad sa mohli bať ze by som akoze mohol dikusiu nejaoko „nasilne“ ukoncit, alebo co. neviem, ale respektoval som to.
Avsak teraz, ked som chvalabohu obcan SR ako kazdy iny nebudem reagovat na ziadny prispevok, al jeho autor nie je jasny. Ak niekto nema meno a priezvisko, alebo sa skryva pod pseudonym ale existuje a zije pod vlastnym menom, tak taky clovek nemoze byt mojim partnerom v diskusii. Musime sa ucit za SVOJIMI NÁZORMI STÁT. A ked to nepojde aj to je signal kam sme sa na Slovensku dostali.No, mám taký nejasný pocit, že keby som pre ostatných zverejnil svoju identitu (aj keď najmenej dvaja matu poznajú aj pod občianskym menom), tak asi by som si mohol zbaliť veci do banánovej krabice a vypadnúť z terajšieho pracoviska v štátnej správe.
Nie že by sa mi tam nedvíhal žalúdok z výrokov niektorých predstaviteľov vládnej moci vrátane najvyššieho, ale v mojom veku už by som asi mal problém s ďalším uplatnením.
Mladosť v pr..li, do dôchodku ďaleko a na efektívne podnikanie málo odvahy.
Takže asi predsa len zostanem v tej anonymite. SorryTo si vari myslíte, že Vaše šéfstvo číta túto stránku? 🙄
Ste tam, kde ste boli predtým?
Aké sú rozdiely?@Rudolf Zajac wrote:
Zlatko, vari nechcete hovorit nieco ine ako ministri vlady, ktori hovoria ze to zalezi od ludi a ze statne moze byt este efektivnejsie ako sukromne? Hm hm 😀
Ministri vlády vždy hovoria svätú pravdu. Záleží to od ľudí. A tých tam dodávajú oni. Svojich blízkych, pardón blížnych. A tí konajú rýchlo a efektívne.
@Rudolf Zajac wrote:
Skuste znova, nemozete chciet od statu iba nieco. Vsetko, alebo nic.
Od štátu chcem iba to, čo deklaruje, že garantuje. Minimálnu sieť. Na to si platime ministra a jeho gardu. A stale máme tu sieť z roku 1950.
@Rudolf Zajac wrote:
Ake pod cenu? Vsak nemocnice si nevedia ceny ani vypoctat. Su deregulovane ceny,m tedy ceny dohodou, alebo ak chcete kalkulaiou. A skoro vsetky nemocnice idu na nejak nerealne pasualizovanie.
Neviem ako kde, ale ja mám o reálnych cenách slušný prehľad. Dokonca som pri jednaniach predložila faktúry, cenu som nedohodla. Poisťovňa kvôli nejakej Rooseveltke si nerozhasí celý svoj ekonomický system (ich odpoveď). Ale najbližšie, až u nás vyschne bahno (tomu sa hovorí drzý optimizmus) a vy budete na pevnine, tak Vás pozvem na reálne jednanie s poisťovňou. (záchranka bude pripravená pred budovou). Potom to bude mať priebeh ako s tým oživeným Leninom….
@Rudolf Zajac wrote:
Skuste znova a znova sa zamysliet.
Poslala som pred rokom do VšZP ponuku JAS s exkluzívnym návrhom cien (reálnych). Vraj sme najprv mali napísať žiadosť. ……
@Rudolf Zajac wrote:
Asi preto, ze v tom momente uz na viac nemal, alebo ak chcete uz nemohol. Ale nie editorial Hriba som mal na mysli.
Aha, tak potom ide o článok – otočíme toky riek.
K sieti:
Poisťovne majú urobiť kontrakty na podklade ceny a kvality.
1. O akej cene to hovoríte? Poisťovne dobre vedia, že nedokážu vyfinancovať ani bazálnu potrebnú ZS. Náročné výkony sú všetky pod cenu.
2. Na posudzovanie kvality musia byť štandardizované súbory, čiže sieť! 😆 Ináč sa posudzujú hrušky s jablkami.Sieť musí urobiť MZ.
Kritéria tvorby:
1. Technológia procesu
2. Rentabilita
3. Efektivita
4. Náklady – cenaKeď sa kritéria dobre rozpracujú, tak sa budú môcť použiť na tvorbu siete.
Technológiu procesu reforma nebrala do úvahy, preto sa zásadne zo sieťou nepohlo.
Technológia procesu – ak chce niekto vyrábať autá, musí poznať technológiu, vedieť aké linky, aké priestory, aké profesie, aký materiál, koľko ľudí, a to všetko musí mať vykalkulované.
Ak mu finančné možnosti vystačia na postavenie a spustenie prevádzky fabriky na bicykle, tak do nej automobilku nenatrepe. A odstupňovaná ZS znamená, že sú tu automobilky, i manufaktúry na bicykle, i pešie zóny – tu sú ceny najnižšie.@Rudolf Zajac wrote:
Dlhodobe sa trapim nad definiciou problemu: statne vlastnictvo“. Je to nejake ine vlastnictvo, ako sukromne, ma pravo statny podnik v porovnatelnych podmienkach hospodarit vzdy horsie ako sukromny? Ako je mozne ze dosahuje mensie zisky, ale su aj mensie mzdy ako v sukromnom ektore? Vie niedko racionalne napisat: statne je preto take a take lebo…….
Nie ste spokojný s mojou definíciou koaličnej akciovky?
Rozvediem:
1. Vládna koalícia nastrká do manažmentu štátnych podnikov svojich ľudí.
Nepripravených amatérov, ktorí riadia princípom – ja si myslím, že…..
Takže podnik funguje samospádom.
2. Motívom vstupu do manažmentu nie je vízia vizie, ale vízia provízie…..
3. Organizačná štruktúra tzv. socialistických podnikov sa rozbila, ale miesto nej sa nevybudovala nová. Amatérsky manažment nevie, že je to treba. (ani ministri vládnej koalície)
4. Právne prostredie v štátne-koaličnom prostredí je vysoko solidárne s ľudskou slabosťou – sa nabaľovať. Istý náš spoločný známy raz verejne povedal, že každý mesiac naviac, kedy sa mu podarí sedieť pri kormidle (koryte) sa ráta.
@Rudolf Zajac wrote:
Kupte si .tyzden, bude to aj tu.
Myslíte editorial od Hríba?
Pekné, ale ktovie prečo ten pán, ktorý dosiahol prijatie zákonov a teda nič už nestálo v ceste, prečo v realizačnej faze ochabol, prečo napokon nepodporil tých, ktorí to chceli zrealizovať a mohli zrealizovať, ale chránil takých, ktorí síce nehubovali, ale reformu za svoj cieľ nepovažovali.
