Reakcie
-
Príspevky
-
Ak máte celý rok súbeh zamestnania a živnosti, a v zamestnaní zarobíte najmenej 78000 Sk za rok 2005 a v živnosti budete mať základ dane nulový, budete síce musieť podať ročné zúčtovanie poistného, ale zo živnosti nebudete musieť doplácať žiadne poistné.
V aktuálnom návrhu zákona sa hovorí, že:
za dobrovoľne nezamestnaného bude platiť zdravotné poistenie štát v čase jeho nemoci iba vtedy, ak dotyčný bude dobrovoľne nemocensky poistený. Jeden z dôvodov prečo je to takto navrhované je aj technický problém, že osoba, ktorá nie je nemocensky poistená (či už povinne alebo dobrovoľne) nemá ako dostať potvrdenie o tom, že je PN.
Druhý dôvod je dôvod logický – čo je to práceneschopnosť v prípade že človek už nepracuje – dobrovoľne nepracuje. Choroba mu nejako naruší možnosti dobrovoľného nepracovania? Keď je chorý, tak nepracuje lebo je chorý. Keď je zdravý, tak nepracuje, lebo je zdravý. Atď. Keď sa raz takýto človek sám rozhodne, že nebude zamestnancom ani SZČO, tak si musí uvedomiť, že si zdravotné poistenie platí sám. Už fakt, že ak je dobrovoľne nemocensky poistný, tak počas jeho „PN“-ky platí štát, je až príliš „sociálne“.
Ak dovolíte jaro, odpoviem hoci nie som tým, koho sa pýtate.
1. DNO budú platiť 575 Sk mesačne
2. Ak budú na PN a budú nemocensky poistení, platiť bude štát, ak nemocensky poistení nebudú, platia si sami. Hovoriť o „PN“ má význam len v prípade existencie nemocenského poistenia.
3. Odpoveď priamo súvisí s bodom 2: – ak budú nemocensky poistení (ako dobrovoľne nemocensky poistené osoby), dostanú predsaa od lekára tlačivo PN-ky podobne ako napr. SZČO.
4. Poistenci štátu v zásade zostanú tak, ako je to zverejené v návrhu zo dňa 7.3.2005.
Jana Mosko – kedže medzičasom som dostal možnosť priameho ovplyvnenia znenia chystanej novely, zareagujem na Vaše pripomienky takto:
– Váš návrh na preformulovanie § 11 ods.10 (…vláda rozhodne o jej zmene…) je OK
– do VZ zamestnanca sa nezahŕňajú podiely na zisku preto, lebo ide o nezdaňované príjmy. Toť filozofia našej daňovej reformy – dôsledkom je to, že z podielov na zisku sa neplatia ani odvody – ani na sociálne ani na zdravotné poistenie a týka sa to nielen konateľov či členov správnych rád, ale aj „radových“ zamestnancov s pracovnou zmluvou. Daňová reforma má za dôsledok to, že tak ako doteraz firmy znižovali svoje firemné dane ako len mohli, od roku 2004 ich naopak umelo navyšujú aby tak dosiahli čo najvyšší zisk – a z neho mohli „beztrestne“ pardón bez odvodov, vyplácať napr. svojich zamestnancov. Nie prémie, ale podiely na zisku sú „hit sezóny“. V napätí očakávam, kedy minister Mikloš ohlási úspech rovnej dane s tým, že za rok 2004 bolo vybratých XXX (= veľa) miliárd dane od právnických osôb…
– termín „dobrovoľne nezamestnaný“ sa v zákone nevyskytuje, ide o „ľudový“ termín na označenie osôb, ktoré nie sú ani zamestnané, ani SZČO, a nie sú ani „sociálne odkázaní“ na pomoc štátu – sú v dospelom veku, môžu pracovať… Tu sa možno filozoficky sporiť, či je správne, ak takéto osoby neplatia dane, či majú platiť „zdravotnú daň“ – túto otázku by sme mohli pokojne otočiť a pýtať sa, prečo neplatia akúsi minimálnu „finančnú daň“ Ministerstvu financií za to, že využívajú služby tohto štátu.
– ku konateľom a autorom sa ako správny alibista vyjadrovať nebudem, o tom potom…Len toľko poviem, že tento problém tu nemusel byť…
Podľa pripravovanej novely s predpokladanou účinnosťou k 1.7.2005 už umelci a autori nebudú považovaní za SZČO.
@Rudolf Zajac wrote:
Jozef Mihal „miluje“ komentare a „day after“. That all, pokial som dobre pochopil Tomasove Szalayove problemy s poslednou novelou. Kazdy zije s niecoho, ja osobne t.c. z reformy.
To aby som sa snáď aj urazil.
Uvidíme dnes večer. Možno sa stretneme všetci traja zainteresovaní a osobne si pohovoríme o tom, kto čo miluje a z čoho žije.Zdravím Vás Ingrid, ako človek, ktorý je do daného problému zainteresovaný tak trošku schizofrenicky, skúsim rozvinúť diskusiu na túto tému.
Výkaz o preddavkoch MAL v zmysle zákona navrhnúť Úrad. Tento Úrad nám však namiesto toho od prvých dní svojej existencie dokazuje svoju neschopnosť. Úrad „delegoval“ kompetenciu navrhnúť výkazy na jednotlivé zdravotné poisťovne. Teda namiesto toho, aby existovalo jednotné tlačivo preddavkov, si každá ZP vymyslela svoje.
Elektronickú formu výkazu vymysleli ľudia v ZP Sideria. Ak máte záujem, vyhľadajte si v tejto poisťovni pána Mgr. Jána Tomášika – on je faktickým autorom vyhlášky 769 a najmä autorom návrhu štruktúry výkazu v elektronickej forme – viď Vestník č.1/2005 Úradu.
1. Môj názor k položke „Počet dní“, je, že je to nezmyselný a zbytočný údaj. Pán Tomášik mi v telefonickom rozhovore vysvetlil, že tento údaj je potrebný pre budúce ročné zúčtovania, kedy v prípade, že zamestnanec bude mať viacerých zamestnávateľov, sa tento údaj využije pri rozpočítaní prípadného preplatku na jednotlivých zamestnávateľov (ak VZ zamestnanca bude v súčte zo všetkých zamestnaní vyšší ako 517140 Sk). Čo hodnotím ako nezmysel, pretože v ročnom zúčtovaní by sa malo postupovať v zmysel § 13 ods.9, teda pre jednotlivých zamestnávateľov bude podstatný
– VZ, ktorý zamestnanec dosiahol v danom zamestnaní
– celkový príjem (neupravený VZ), ktorý zamestnanec dosiahol v danom zamestnaní
– celkový príjem (neupravený VZ), ktorý zamestnanec dosiahol vo všetkých zamestnaniach.
Počet dní jednoducho nemôže hrať žiadnu rolu.Celkový počet dní v sumárnej časti výkazu je podľa pána Tomášika súčtom počtu dní za jednotlivých zamestnancov.
2. Súčasťou prílohy majú byť aj zamestnanci, ktorí sú na MD, dlhodobom NV atď.
3. V prípade existencie viacerých pracovných pomerov toho istého zamestnanca by podľa môjho názoru bolo vhodné uvádzať každý pracovný pomer na osobitnom riadku prílohy. Ak by ste ale takéhoto zamestnanca uviedli na jedinom riadku, doporučoval by som počet dní spočítať.
4. § 16 ods.8 má logiku v tom, aby sa za bankové poplatky za prevod nezaplatilo viac, než je samotná odvádzaná suma. Tento návrh bol cielený na tie SZČO, ktoré podnikajú popri zamestnaní a ich preddavok teda môže byť nižší ako 910 Sk. Žiaľ do konečnej podoby zákona sa dostalo znenie v podobe takej, akej tam je, a máme o jeden zbytočný problém viac.
K tým detičkám – autorom kresbičiek do Fifíka –
omyl pán minister, každý, kto je autor, je SZČO a jeho vymeriavací základ je NAJMENEJ súčet minimálnych miezd, platných v tých mesiacoch roka (2005), v ktorých bol príslušný poistenec platiteľom ako SZČO.
Po dlhšom čase sa zapájam do diskusie, lebo už sa na to nemôžem pozerať. S tým, čo tu píše Jana Mosko ohľadom autorov a umelcov, plne súhlasím. Autorom v zmysle autorského zákona, a teda SZČO v zmysle zákona o zdravotnom poistení, je skutočne každý, kto vytvorí nejaké dielo, chránené Autorským zákonom, teda i malé dieťa, ak načarbe nejakú kresbičku. Ak túto kresbičku uverejní povedzme nejaký časopis typu „Fifík“, dieťaťu vyplatí honorár. Ale i bez ohľadu na to, či dieťa honorár dostane alebo nedostane, jednoducho v zmysle Autorského zákona vytvorilo dielo – a je SZČO…
Takže do zákona treba pridať formuláciu v zmysle:
…Umelec, autor je SZČO…ak za túto činnosť má zdaniteľný príjem…(s odkazom na § 6 ods.2 písm.a) zákona 595/2003 o dani z príjmov).
Vidím tu však dva ďalšie problémy.
1. Nie je jasné, kedy umelec/autor vykonáva svoju činnosť. Na rozdiel od povedzme živnostníka, ktorý v deň D získa živnostenský list a v deň D2 ho povedzme vráti a tým je jasne dané, kedy vykonáva živnosť, umelec/autor nemá žiaden „glejt“, ktorým by dokazoval svoju existenciu ako umelec/autor. Prihlásenie sa umelca/autora v ZP ako SZČO fakticky závisí na jeho dobrej vôli.
Ak sa ako autor prihlásim v ZP 1.12.2005, ZP nemá šancu dokázať mi, že som činnosť vykonával už od januára.Prečo o tom hovorím – preto, lebo z počtu mesiacov, počas ktorých umelec/autor vykonýval činnosť, priamo závisí najnižšia a navyššia možná suma vymeriavacieho základu – viď § 13 ods.8 písm.a) a b).
Ak sa ako autor prihlásim až v decembri 2005, tak môj Vz za rok 2005 je najmenej 6500 (presnejšie min.mzda, ktorá bude platná za december 2005) a najviac 43095 Sk.Ak môj príjem ako autora bude povedzme 500000 Sk, poistné takto zaplatím len zo základu 43095 Sk.
2. Pozrite § 43 zákona 595/2003 o dani z príjmov. Príjmy autorov za príspevky do novín atď. podliehajú tzv. zrážkovej dani. Takýto príjem je považovaný zrazením zrážkovej dane za daňovo vysporiadaný a ak daňovník – autor, vyslovene nechce, neuvádza sa v daňovom priznaní.
Ak teda ako autor príspevkov do novín budem mať tieto svoje príjmy zdanené zrážkovou daňou, nemusím tieto príjmy uviesť do daňového priznania (a dokonca ak mám ďalšie príjmy len ako zamestnanec nemusím daňové priznanie vôbec podať!). Moja zdravotná poisťovňa nemá šancu dozvedieť sa o týchto príjmoch, pokiaľ ich dobrovoľne nepriznám.
Mimochodom, problém autorov sa ma týka osobne a rád by som touto netradičnou cestou pozval všetkých diskutujúcich v tomto fóre na krst mojej knihy „Nové zdravotné poistenie v praxi“.
Krst knihy bude 2.3.2005 o 17:00 hod v priestoroch Pravda café v BA na Trnavskej ceste (za športovou halou Mladosť, na veľkom parkovisku oproti futbalovému štadiónu Inter).
Novela je skutočne na dobrej ceste, ale žiaľ niektoré axiómy zákona sú postavené tak, že ťažko dolaďovať detaily, keď základy sú nakrivo. Zdá sa, že budú tvrdé rokovania s financami.
A ešte jedna vecná poznámka.
Myslíte, že to zamestnávateľov poteší, ak budú mať platiť zdravotné poistenie za svoje zamestnankyne – ženy na materskej a rodičovskej dovolenke? Ide o „púhych“ 650 Sk mesačne po tri roky…zamestnávatelia sa budú trhať o zamestnávanie mladých žien…To sa určite Kaník a jeho úrady práce potešia.
A pokiaľ ide napríklad o tie dane, tak ženy na materskej ich neplatia…a zdravotné poistenie nie je nič iné ako daň.
Takže budeme mať novelu.
Čo myslíte, budeme tu mať aj tému
„Chyby novely zákona o zdravotnom poistení“ ?
Opäť pokus o prirovnanie – prečo lekári používajú terminológiu pôvodom z latiny, prečo „nehovoria“ po slovensky…
Jednoducho aj pri tvorbe zákonov platia určité predpisy a zvyklosti a občas sa treba trošku zamyslieť nad tým, či zákon tak ako je napísaný, je v praxi aj vykonateľný – a to ustanovenie s 12-násobkom minimálnej mzdy vykonateľné nie je.
Nie vždy sa človeku podarí korektné prirovnanie, preto to prosím berte s istou nadsázkou. Ak sa vrátime k problému minimálnej mzdy, tak potom by formulácia v zákone mohla byť:
…vymeriavací základ je najmenej vo výške…súčtu minimálnych miezd za jednotlivé mesiace rozhodujúceho obdobia…
čím sa lepšie vystihne faktický stav, že minimálna mzda sa počas roka mení (v januári 2005 bude stále 6500, od októbra 2005 sa zvýši povedzme na 7000 Sk) – a naviac v praxi sú prípady, kedy „zdravý“ človek s minimálnou mzdou 6500 „zinvalidnie“ a tým jeho minimálna mzda klesne na 4875 Sk – na čo by mal zákon pamätať…
Jednoducho 12-násobok minimálnej mzdy je 12-násobok nejakej jednej pevne danej sumy – ale v praxi sa v priebehu rozhodujúceho obdobia – kal. roka táto suma mení…
