Reakcie
-
Príspevky
-
Zaujímalo by ma, koľko ľudí zo SLk spolupracuje na tvorbe zákona , ktorý sa jej bezprostredne dotýka
Dá sa to aj otočiť, že stanovenie maximálnej ceny je to isté, ako občanovi prikázať, že pekárovi môže dať za rožky maximálne toľko, koľko mu určí štát v cenovom výmere.
Myslím si , že je nám obom jasné, o čo ide a ďalšia debata by sa mohla skĺznuť do podobných hraní sa so slovami a príkladmi. Sám píšete, že ešte nie je pripravený systém pre dereguláciu a čisté trhové pôsobenie, preto sa ceny regulujú. To isté tvrdím aj ja. Akurát sa na to dívam ako zamestnanec nemocnice, ktorý má zlé skúsenosti s činnosťou ZP a má obavy z ich ďalšieho pôsobenia.P. minister, jednať sa dá aj pri stanovení minimálnej ceny , ale už v rámci známeho cenového rozpätia. Pri regulovaných cenách štát zvyčajne určuje minimálnu cenu / mlieko /, aby výrobca mal podklady, s akým minimálnym príjmom môže rátať a od toho odvíja svoje podnikateľské zámery. Maximálne ceny sa určujú zvyčajne na ochranu spotrebiteľa u monopolných dodávateľov / energie /. Z toho mi vyplýva, že cenový výmer je vytvorený na ochranu poisťovní.
Stále si myslím, že určenie cenového rozpätia je rozumným kompromisom medzi poskytovateľmi ZS, ktorí by mali najradšej garantované minimálne ceny /čo najvyššie / a ZP, ktoré potrebujú mať určený strop, na ktorý sa môžu odvolať pri rokovaniach./hlavne, že o tom rozhodne niekto iný ako ZP/
Ako lekár pri lôžku vidím, že pacient často leží na oddelení zbytočne len preto, že poisťovňa hospitalizáciu kratšiu ako 24 hod. neuznáva a nezaplatí. Som všetkými desiatimi za rýchle zavedenie jednodňovej medicíny. Viem si predstaviť aj kombináciu štand. lôžkového oddelenia a pracoviska jednodňovej medicíny. Má to minimálne jednu nespornú medicínsku výhodu v tom, že takéto kombinované pracovisko je schopné riešiť aj komplikácie jednodňových výkonov, vyžadujúcich hospitalizáciu.Samozrejme, že jedinou premennou v rovnici je naša odmena za prácu. Aj u nás v ortopédii cenu materiálu neovplyvníme, artroskopie umožnia rýchle prepustenie pacienta domov, alebo výkon bez hospitalizácie, ale vyžadujú veľké nároky na vybavenie.Je už len na nás, kde máme svoje hranice, keď povieme, že za takých podmienok už viac robiť nebudeme. Komora advokátov má určené ceny, pod ktoré nesmú ísť. Niečo podobné si budeme musieť vytvoriť aj my.
Aj keď je to trochu odbočenie od témy, dovolím si ešte raz sa vrátiť k cenovému výmeru. Aj ja som tento cenový výmer chápal ako ďalší krok ku DRG.
Akceptujem navrhnutú maximálnu cenu, aj keď podľa mojich odhadov a výpočtov lekárov, ktorí sa venujú jednodňovej medicíne, by sa hodnota pre chirurgiu, ortopédiu a traumatológiu mala pohybovať okolo 10 – 12 000 Sk. Stále mi chýba dolná hranica, pod ktorú už poisťovňa pri jednaní nesmie ísť. Viem si predstaviť situáciu, že poisťovňa ponúkne zariadeniu takú cenu, za ktorú sa budú dať vykonávať iba najjednoduchšie výkony, napr. extirpácie. Myslím si , že keď MF a MZ dokázali vypočítať maximálnu cenu výkonu, mali by dokázať určiť aj minimálnu cenu, ale takú, ktorá by odrážala realitu. Nechcem sa dotknúť odborníkov v poisťovniach, ale zaujímalo by ma, akým spôsobom budú určovať , že niekomu dajú za rovnakú prácu 100 Sk a niekomu 8600 Sk. Je presne to presne to isté, ako keď sa mali rozhodovať, či si u niekoho výkon objednajú, alebo nie. Takto sa znovu dostávame na začiatok debaty na tému ZP a tvorba siete poskytovateľov ZS, aj keď musím konštatovať, že sme sa posunuli o kus ďalej.1. Súhlasím, že úlohou MZ je stanoviť minimálnu sieť, nie však iba v číslach, ale i v rovnomernosti pokrytia
2. Súhlasím, že pacient má mať slobodnú voľbu v rámci zmluvných poskytovateľov ZS
3. Som zvedavý, ako sa dokážu poisťovne zhostiť úlohy efektívne nakupovať zdravotn.služby, mantinely týkajúce sa ambulantnej ZS sú dosť široké.
4. Pravdepodobne však nemám dostatok informácií o tom, že už v súčasnosti je možné a uplatňované financovanie za diagnózu v jednodňovej medicíne. Zatiaľ som sa prepracoval iba k materiálu Regulácia cien a podmienky regulácie cien výkonov ZS / MF / a k nemu mám niekoľko poznámok. Pozitívom je , že stanovuje jednotné maximá pre vybrané diagnózy a výkony bez ohľadu na typ poskytovateľa ZS. Otázne je, či stanovené maximá odrážajú priemerné reálne náklady, alebo boli znovu určené podľa množstva dostupných financií. Ďalej ma zaráža, že ambulantná sféra má cenové rozpätie, lôžková starostlivosť má cenové rozpätie, ale cena za výkony / diagnózy / je stanovená len maximálna a navyše nedostatočná. Takto nie je možné rokovanie medzi poisťovňami a PZS, lebo o čom sa dá rokovať, keď ani maximálna cena nepokrýva náklady.Postreh je to správny, ale z môjho pohľadu je dôležité najmä to, koľko je tu nemocníc III.typu, t.j. najdrahších a aké typy služieb poskytujú. V rozsahu poskytovaných služieb je podstatne väčší rozdiel medzi I. a II. typom , ako medzi II. a III.typom, hlavne v Žilinskom kraji.
Zo strany VÚC prichádzajú rozporuplné stanoviská, viac podporné pre zachovanie úrovne nemocníc II.typu, ako naopak. Vyzerá to tak, že niektorí kompetentní by radi takýmto spôsobom preniesli zodpovednosť za rozhodovanie, ktorú teraz majú na poisťovňu, aby im to v najbližších voľbách neublížilo. Evidentne sa prejavujú aj veľké osobné ambície zástancov likvidačného prístupu. V ostatných regiónoch VšZP takýmto spôsobom nepostupuje, aspoň mi to nie je známe.
1. V prvom rade by sa k výberu poskytovateľov ZS mali vyjadriť poistenci, keďže ich sa úroveň poskytovanej ZS bezprostredne týka.
2. Zdrav.poisťovňa nemôže byť hlavnou sieťotvornou silou, takáto kocentrácia moci nevedie k ničomu dobrému, viď konkrétny prípad VšZP v Žilinskom kraji.Hlavným dôvodom je minimálna možnosť občanov ovplyvniť jej rozhodnutia. Preto si myslím, že je rozumnejšie ponechať tvorbu siete orgánom štátnej správy a samosprávy, ktorých rozhodnutia majú byť založené na komplexnejšom prístupe a sú kontrolované občanmi.
3. Neuberám poisťovniam právo preferencie jednotlivých zariadení. Skôr si myslím, že t.č. nevedia správne posúdiť účelovosť a efektívnosť vynakladania prostriedkov./ Existuje aj horšia možnosť, že postupujú na základe rôznych lobistických tlakov a dohôd bez ohľadu na efektivitu. /
Naopak, navrhujem spôsob, ako by mohli rokovať s poskytovateľmi ZS s väčšou možnosťou diferenciácie. Nie iba objednať, alebo neobjednať výkony, ale i dohadovať rôznu výšku platieb v určitom rozpätí určenom cenovým výmerom.
