Robert Fico sa hrá s občanmi ako mačka s myšou. Povie komunistickú myšlienku, všetci zakričia, že to nie je dobre, vznikne tak simulované napätie – a Fico ustúpi. Všetci jasajú, ibaže Fico, ktorý vždy ohlasuje dva kroky dozadu, urobí „iba“ jeden. Tak mení Slovensko na krajinu smutných včerajškov.
Minister Valentovič chcel tancovať podobne ako Fico. Tiež chcel pohnúť zdravotníctvo o dva kroky dozadu, a potom by rád ustúpil „iba“ o jeden. Medzi Ficom a Valentovičom je však rozdiel – Fico je takmer dokonalý populista (kapitalista s plnými ústami komunistických ideí), Valentovič by ním iba chcel byť. Jeho hra je príliš amatérska. Pokles nezamestnanosti, rast HDP a priemernej mzdy pritom priniesol také zdroje, o akých mohla predošlá vláda iba snívať. Valentovič však začal plniť nerozumné objednávky. Odstránenie 20- a 50-korunových poplatkov bola Ficova predvolebná ikona, ktorú Valentovič naplnil, hoci tým nahneval ambulantný aj nemocničný sektor. Najmä pre nich rýchlo zašeptal, že výpadok nahradia poisťovne. Treba ich iba prinútiť. To sa však ukázalo ako problém, preto bola poisťovniam vyhlásená vojna. Prišlo búchanie sa do pŕs, že jedna poisťovňa stačí a že zisk je nemorálny. Cieľom plurality poisťovní je pritom efektívnejší nákup. Ak dokázal súkromný sektor, ktorý má tretinový podiel na poistnom trhu, vytvoriť zisk 2 miliardy, potom štátny sektor, ktorý ma dvojtretinový podiel, mal analogicky vytvoriť 4 miliardy zisku. Ale nevytvoril – najväčšia poisťovňa vraj dosiahla mizerný 200 -miliónový zisk a druhá je vysoko pravdepodobne v strate. Prečo asi?
Namiesto robenia poriadku v štátnom poisťovníctve však vláda plánuje zlikvidovať fungujúcu konkurenciu. Strata štátnych poisťovní (za rovnakých ekonomických podmienok, aké majú súkromné) je výsledkom ich mizerného hospodárenia. Ak teda treba niečo likvidovať, potom len ich manažment.
Na zdravotníckom trhu sú však aj hráči, ktorým sa práve teraz začalo dariť – napríklad segment liekov. Ten môže postaviť vláde pomník, pretože všetko, o čo prišiel za posledné štyri roky, má bohato naspäť za necelý rok. Liekovú politiku štátu dnes robia tí istí ľudia, ktorí v nej bačovali do roku 2002. Výsledky budú podobné tým do roku 2002 – vysoké náklady, vysoká miera korupcie, vysoká indukovaná spotreba a nízky prísun moderných molekúl…
Nikto sa dnes nepýta, prečo má až deväť mesiacov od zostavenia vlády Valentovič navrhnúť Ficovi opatrenia, ktoré mal už dávno realizovať. Neúspech v zdravotníctve bude pritom skôr či neskôr aj Ficovým neúspechom. Obetovanie Valentoviča, o ktorom sa hovorí, premiéra od hanby nezachráni. Z pohľadu na ideovú zásobáreň Smeru je zrejmé, že ktokoľvek ďalší bude ešte horší ako jeho predchodca.
Zdroj: týždeň č. 19/2007