Dva mesiace, ktoré otriasli zdravotníctvom

Chvalabohu, je to za nami. Lekári stiahli výpovede, vláda a parlament im vrchovato pridali na platoch a všetci sa budeme mať radi. Začali nové zajtrajšky, ešte ružovejšie ako tie dnešné.

Igor Matovič to po rokovacích maratónoch vzdal, premiér Heger to všetko vyriešil, minister Lengvarský robil Hegerovi krovie, za ktoré by sa nehanbilo ani to duo či trio vokalistiek, ktoré mával za sebou božský Karel. Na úplný koniec kauzy v parlamente Igor Matovič vyzval, aby sa mzdy neodhlasovali, lebo lekári sú špiny a vydierači. Z vyše 130 poslancov ho neuposlúchol ani jeden, všetci boli za, iba jeden sa zdržal.

Marek Krajčí dal veľký rozhovor v jednom internetovom denníku. Normálne by to človek ani nemal čítať, no keďže tam halucinoval o tom, že si sám našiel odpočúvacie zariadenie v pracovni, a tak boli údajne všetky jeho myšlienky vykradnuté, preto ten ministerský neúspech. Tomu aj verím, teda, že ho odpočúvali, no neverím, že odpočuli myšlienky, pretože kde nič nie je, ani charizmatik nenaberie.

Lekárske odborové združenie sťa správna komsomolská úderka chodilo na rokovanie prinajmenšom v počte štyroch. Rokovania trvali desiatky hodín a nikdy nik jasne nepovedal, prečo tak dlho. Buď sa chceli dohodnúť, alebo áno. Samozrejme, istý vplyv na dĺžku rokovaní mal Igor Matovič, celé Slovensko si nepochybne spomenie na jeho nekonečné tlačovky, ktoré ľudia nazvali „plačovky“, počas pandémie SARS-CoV-2. Nemalý vplyv na dlhé rokovanie malo nepochybne aj isté furianstvo oboch strán, pretože sa ku koncu rokovaní takmer nedohodli, hoci išlo o 12 eur za mesiac na lekára. LOZ sa podarilo takto stratiť aj to málo sympatií, ktoré mali spočiatku u obyvateľstva. Vláda žiadne sympatie nestratila, pretože ich už dlhšiu dobu nemá. Základné posolstvo bolo, že príjmy slovenských lekárov v nemocniciach by sa mali vyrovnať príjmom českých lekárov, aby sa zabránilo ich odlevu do Čiech. Navyše, Matovič vyhlásil, že dá lekárskym fakultám dosť peňazí na to, aby mohli zvýšiť počet študentov hoc aj o 500 ročne. Narážal tým na to, že slovenské lekárske fakulty majú na platenom štúdiu desiatky zahraničných medikov najmä z Nemecka, Nórska a stále aj z Grécka, a preto je u nás málo lekárov. V prvom rade treba povedať, že lekárske fakulty si týmto privyrábajú, a tak dopĺňajú trvalý nedostatok financií. 

Zahraniční študenti sú tu na dlhodobé zmluvy a akosi ich školy nemôžu poslať zo dňa na deň domov. Ale najväčší problém je v hlave politikov, pretože sa zdá, že si pletú výchovu medikov s výrobou brojlerov. Navyše, nepochybne ani netušia, že ročne u nás skončí okolo 700 mladých lekárov, z ktorých do nemocníc prijmú tak maximálne 150. A zbytok sa vyparí bohvie kam. Samozrejme, že lekárske fakulty potrebujú výrazne zvýšiť podporu zo strany štátu alebo aj súkromného sektora, prečo nie, ale to je iba jeden z problémov. K ôsmim požiadavkám LOZ sme urobili na stránke .tyždňa analýzu pre laikov, aby  pochopili, o čom je vlastne reč.  

Z ôsmich požiadaviek bolo sedem a pol o peniazoch, pričom druhá a siedma si odporovali. Boli tam aj gumené nároky, ako napríklad zlepšiť prípravu medikov. To sa musí urobiť, no keby sa začalo rovno  hneď, výsledok sa dostaví minimálne o 11 rokov. Požiadavka na zvýšenie platov sestier avšak bez kvantifikácie dopadla ako vždy. Namiesto 100 miliónov eur dostanú sestry a ostatní zdravotnícki pracovníci iba 22 miliónov a takzvaný stabilizačný príspevok, ten je však jednorazový.

V odporujúcich bodoch lekári žiadali doplniť ich stavy v nemocniciach a až potom urobiť reštrukturalizáciu nemocníc. Avšak práve optimalizácia nemocníc by mala uvoľniť zbytočné lôžka, oddelenia či celé nemocnice tak, aby sme pre ostatné nemocnice získali uvoľnených lekárov. Za najhoršie na celej udalosti považujem, že sa nežiaducou tradíciou stojí úplne ignorovanie ambulantného sektora. 

Celá slávna stratifikácia nemocníc z roku 2019 a jej identická verzia súčasnej vlády pod názvom optimalizácie siete nemocníc nezohľadnili ani omylom potenciál a kapacity ambulantného sektora. To je jeden z hlavných dôvodov, prečo sú zmeny v nemocniciach odsúdené na neúspech. 

Neexistuje racionálne vysvetlenie dlhodobého sabotovania ambulantného sektora, ktoré veľmi pravdepodobne povedie k oveľa väčšej katastrofe, ako by bol odchod dvoch tisícov nemocničných lekárov, ktorí by, čuduj sa svete,  z väčšej časti neodišli do zahraničia, ale skončili by na súkromných ambulanciách, iné totiž prakticky nemáme. Samozrejme, dôsledkom takto dohodnutých miezd je ďalšie znižovanie zásluhovosti viazanej na kvality lekára v prospech jediného parametra, ktorým je vek. 

V .týždni 49/2022 vo veľkom rozhovore Jana Bittó Cigániková, poslankyňa SaS a emeritná predsedníčka zdravotníckeho výboru NR SR, okrem iného hovorí, citujem: „Vďaka tomu ( že sa jej podarilo niečo presadiť cez ministerstvo zdravotníctva, pozn. autora) bola značná časť zdravotníckeho programu SaS prijatá“. Ten program poznám dôverne až intímne a výrok Jany Cigánikovej je čistou halucináciou pani poslankyne. Dva roky poslanci SaS hlasovali za najväčšie antireformné zásahy do zdravotníctva, inak povedané, asistovali ako koaličná strana vládnemu zmrzačeniu reformy, ktorú stihli  za dva roky v takej miere, ako to Fico nedokázal za dvanásť  rokov. 

Juraj Petrovič sa v .týždni č. 50/2022 venuje zdravotníctvu v článku Pacient Slovensko. Zdroje, ktoré použil, sú mi prinajmenšom dôverne známe, ale to je v poriadku. Hneď na začiatku hovorí, citujem: „Ich reforma, (rozumej Zajaca a Pažitného) posúvajúca Bismarckovský systém smerom k holandskému, trhovému a pomerne úspešnému modelu, nebola dotiahnutá do konca“. Nuž treba jasne povedať, že autor sa hlboko mýli, respektíve úplne bezducho prevzal frázy antireformátorov o nedotiahnutej reforme. Reforma bola dotiahnutá do konca, žiaľ, neskoršie, nástupom Roberta Fica k moci, bola až pretiahnutá. 

Kauza výpovedí nemocničných lekárov znova odhalila to, čo vieme už dávno, že slovenské zdravotníctvo sa prepadá  na dno rebríčka  v porovnaní s inými krajinami EÚ. Že tvrdohlavo presadzovaná etatizácia systému, asymetrické zvýhodňovane iba jedného štátneho vlastníctva a priškrcovanie štátom hradených solidárnych zdrojov do zdravotných poisťovní v prospech jednorazových finančných intervencií, ktoré si navyše uzurpoval polovzdelaný človek – minister financií –, sú iba tými najmarkantnejšími príčinami zlého osudu nášho zdravotníctva. 

Zdroj:
.týždeň 9. 12. 2022

Leave A Reply

Navigate