Na úvod malá poznámka: v nadpise autor trochu upravil citát z Biblie Ján 8/7. Peter Pažitný a kolektív vypracovali štúdiu Nadúmrtnosť na covid-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky 2020 – 2022 (Bratislava, december 2022).
Štúdia je svojím spôsobom pokračovaním inej štúdie z roku 2021 Slovenské zdravotníctvo v post-covidovej ére 2020 – 2025 – 2030, takisto z dielne Petra Pažitného a spol., ktorá bola publikovaná v takzvanej Zelenej knihe v októbri 2021. Jednu kapitolu zo Zelenej knihy prevzal Institute of Economic and Social Studies (INESS) do svojej publikácie Dedičstvo koronakrízy, ktorá vyšla na prelome rokov 2021 a 2022.
Medzi odbornou verejnosťou všetky tri štúdie zarezonovali, bežní občania si ich nevšimli. Ministerstvo zdravotníctva sa tvárilo, že o ničom nevie a že sa nič nedeje. Nuž, všetky tri štúdie neboli pri hodnotení jeho činnosti veľmi lichotivé. A tak by to bolo doteraz, keby si začiatkom januára 2023 na ne nespomenula Generálna prokuratúra SR a neoznámila, že zahájila vyšetrovanie, či nejde o nejaký trestný čin. Komentár .týždňa k štúdii o nadúmrtnosti nájdete v ďalšom článku v tomto čísle časopisu.
Slovensko bolo v nadúmrtnosti tretie najhoršie za Bulharskom a Poľskom. Bolo druhé najhoršie v skrátení priemernej dĺžky života (o 33 mesiacov) za Bulharskom (o 44 mesiacov). Ak sa infikovaný dostal na umelú pľúcnu ventiláciu, mal 80-percentnú pravdepodobnosť, že umrie. Ide o slovenský priemer, pričom veľmi záležalo na tom, v ktorej nemocnici bol pacient hospitalizovaný, keďže rozdiely sa pohybovali v rozmedzí desiatok percent. A čo je najhoršie, pri porovnaní nadúmrtnosti v rôznych krajinách EÚ na Slovensku umrelo o 20 000 ľudí viac ako napríklad v Dánsku alebo o 3000 viac ako v Českej republike. Je zrejmé, že sme mohli zachrániť tisíce a tisíce ľudských životov.
Kto je teda vinný? Nepochybne vláda. Chaotické riadenie protipandemických opatrení, svojvoľné riadenie a rozhodovanie vtedajšieho predsedu vlády Matoviča, ktorý konal v rozpore s názormi odborníkov. Minister zdravotníctva Krajčí bol absolútne odborne nepripravený. Bláznivé plošné testovanie stálo skoro miliardu eur a zhoršilo pandémiu. Avšak svoj podiel viny majú aj takzvaní odborníci. Išlo o zmes ľudí, ktorí mali konať a nekonali – mám na mysli hlavného hygienika a jeho družinu. Jediné, na čo sa zmohli, bolo „robiť krovie“ na Matovičových nekonečných tlačovkách. Alebo tam vôbec nemali čo robiť, napríklad úplne nezmyselná bola účasť najznámejšieho vymáhača peňazí Visolajského alebo hlavného infektológa Jarčušku, ktorý okrem toho, že tam iba „obchendoval“, sa nezmazateľne zapísal do dejín hlúposti spolupodieľaním sa na dovoze slávneho Sputnika. A tí odborníci, ktorým nevyhovovali Matovičove spôsoby, nakoniec sami odišli, až sa stali – podľa Matoviča – jeho nepriateľmi. Nebyť regiónov, bohvie, ako horšie by to celé ešte dopadlo.
Nízka zaočkovanosť populácie bola výsledkom viacerých faktorov. Zo strany vlády najmä preto, že spravila z očkovania niečo výberové až elitárske (spomeňme kvázi kauzu Cibulková), a tiež kvôli opozícii, ktorá svojím dielom k tomuto fiasku mocne prispela.
Ešte predtým, než pandémia vypukla naplno, vláda Petra Pellegriniho neurobila zhola nič a pri moci bola prakticky do konca marca (hoci covid bol známy už od decembra 2019). Nuž, a keď horelo, nakúpila v panike nezmysly. Pamätná je Pellegriniho veta, keď neboli rúška: povedal, že mu ich sľúbilo Maďarsko. Nedostali sme nič a ani sme nič dostať nemohli. Zaujímavé bolo, ako kamery zachytili jeho komentár k cenám jeho chaotických vládnych nákupov.
Najväčším trvalým problémom však bolo, že naozaj nikde inde v Európe (a vari ani na svete) neboli politickou témou opozície anticovid a antivaxerstvo. Opozícia burcovala ľudí, Fico vyhlasoval, že ide o kšefty firiem, dennodenne bojovali s vládou. Spochybňovali jej rozhodnutia, no nenavrhovali nič konštruktívne. Výsledkom bolo, že občania stratili dôveru v schopnosť politikov riešiť pandémiu. Ďalším dôsledkom je veľmi slabá zaočkovanosť populácie, čo tiež prispelo k vyššej nadúmrtnosti. Dôkazom môže byt napríklad Portugalsko, ktoré sa z pozície najslabšej krajiny na začiatku pandémie dostalo do „top ten“, a to vďaka perfektne zvládnutému očkovaniu.
Inou dôležitou otázkou je, čo urobili vlády Smeru a Pellegriniho pre zdravotníctvo pred covidom. Ponechali Zajacove zákony, ktoré kritizovali, a pokojne sledovali, ako systém upadá. Brali z neho priehrštiami pre seba. Dnes sa obidve odnože Smeru tvária, aké to bolo všetko skvelé. A keď sa ukáže, že to nebolo až tak skvelé, tak sa „Pellegrini boys“ tvária, že to Smer. Akoby Raši, Tomáš, Pellegrini a Žiga prinajmenšom 15 rokov neboli čistokrvní smeráci.
To malo zásadný dosah na fungovanie zdravotníctva počas pandémie, pretože aj my zdravotníci sme sa na tom podieľali. Okrem toho, že drvivá väčšina všetkých zdravotníkov podávala nadľudské a neraz až hrdinské výkony – často v katastrofálnych podmienkach –, vyskytli sa aj problémy. Napríklad všeobecní lekári takpovediac zavreli krám a ani len nezdvíhali telefóny. Pritom sú vstupnou bránou do systému. Dôkazom je, že namiesto zvyčajných 30 % pacientov v bežnom roku odoslaných na hospitalizáciu bolo v prvom roku covidu iba 5 %. Zvyšok vozili záchranky, ktoré však ľudia volali spravidla vtedy, keď už bola choroba rozvinutá. Nedávno tvrdila Monika Palušková, prezidentka ich zväzu, že nemali žiadne ochranné pomôcky. To je sčasti pravda, tak do mája 2020 ich naozaj nebolo dosť, ale telefónom sa covid nešíri. Potom Palušková tvrdila, že nemohli zdvíhať telefón, lebo pracovali s pacientami. Nuž, jedno alebo druhé. A tak sa zapísala do histórie niečím iným. Naviedla terajšieho poslanca Krajčího, aby sa doplňujúcim návrhom k nejakému zákonu určilo, že lieky majú pacientom predpisovať lekári špecialisti, nie lekári prvého kontaktu. Geniálne. Nemocnice veľmi rýchlo doplatili na chaotickú distribúciu pacientov infikovaných covidom, čo najmä v monoblokoch pomerne rýchlo zmenilo celé nemocnice na červené. Málo sa používali pavilónové budovy, napríklad najlepšia slovenská nemocnica v Bratislave v Ružinove bola prakticky ihneď celá červená, avšak v Bratislave na Mickiewiczovej boli pavilóny prázdne. Výkrikom hlúposti bolo, keď dal vtedajší riaditeľ nitrianskej nemocnice postaviť chladiarenské kontajnery pre mŕtvoly priamo pred hlavný vchod do nemocnice.
Treba spomenúť aj chaotické vedenie boja českej vlády s pandémiou. Vtedajší premiér Babiš, podobne ako Matovič na Slovensku, si uzurpoval právo všetko riadiť a o všetkom rozhodovať. To, že v Českej republike bola nadúmrtnosť oproti Slovensku nižšia po prepočítaní o 3000 ľudí, bolo vďaka oveľa vyššej kvalite a výkonnosti českého zdravotníctva. Rečou futbalovej terminológie: české zdravotníctvo kope úplne inú ligu, hoci na riadiacej úrovni obidve vlády kopali rovnako – maximálne okresný prebor.
Štúdia, ktorú publikoval Peter Pažitný a kolektív, vznikala neobvykle obťažne, pretože taký chaos v dátach, aký je na Slovensku, sa asi nikde inde v Európe nevidí. Úplne iné dáta vykazuje Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI), úplne iné Štatistický úrad SR. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý je zodpovedný za pitvy pri úmrtí na covid-19, ani neeviduje. Nelichotivé vyjadrenie Ladislava Dušeka, šéfa českého Ústavu zdravotníckych informácií, o tom, ako to je na Slovensku, že dáta na Slovensku sú čistá katastrofa, že nevieme nič o počte onkologických pacientov, o liekoch a tisícoch iných podstatných údajov, iba podčiarkuje prepad Slovenska na dno krajín EÚ.
Autori štúdie vyslovili záujem spolupracovať na analýzach s každým, kto má záujem. Dáta, s ktorými sa dalo pracovať, autorom sprístupnili zdravotné poisťovne Dôvera a Union. Všeobecná zdravotná poisťovňa to odmietla.
Generálna prokuratúra chce hľadať vinníka. Nech sa páči, skúsiť to môže. Ak to myslí vážne a nejde o nejaký krok budúcej kampane, tak jedna rada na záver: oveľa ťažšie sa bude hľadať ten, kto môže hodiť kameňom.
Zdroj:
.týždeň 19. 1. 2023
