Reforma (žiaľ jediná) zdravotníctva z rokov 2002 až 2006 má jednu zvláštnu vlastnosť.
Ktokoľvek ju chce komentovať, najneskôr v tretej vete ukáže, či vie o čom hovorí.
Nedávno v parlamente horlil exminister Krajčí o tom, že táto reforma bola šitá na mieru Pente. Keďže mal vyše roka príležitosť sa prejaviť, nebolo potrebné ani čakať na tretiu vetu, aby bolo jasné, že hovorí bludy. Naozaj by asi mal skladať cirkevnú hudbu a nestrkať nos do niečoho, čomu zjavne nerozumie. Alebo nejaká poslankyňa parlamentu za fašistov Magdaléna Sulanová sa ráčila vysloviť, že autor tohto článku je hrobárom slovenského zdravotníctva.
A známy dehonestátor a kompilátor Igor Matovič nazval poslankyňu Cigánikovu zo SAS za prostitútku, ktorá je korupčná, pretože je v rukách Penty. O poslankyni Cigánikovej si môžeme myslieť všeličo, ale je viac ako isté, že Matovič iba preukázal, že je negramotný a vyjadruje sa ako negramotný. To všetko v rámci rozpravy k návrhu zákona o regulovaní zisku zdravotných poisťovní. Zisk zdravotných poisťovní je už tak obohratá platňa, že počuť iba šumy a nie obsah. Argumentom má byť, že poisťovne ho tvoria z verejných financií. A čo potom lieky, alebo rožky do nemocníc, alebo diaľnice a takýchto príkladov sú tisícky. Nuž čo iné môžeme čakať od profesionálneho amatéra, fašistky a sociopata a navyše plagiátora.
Na celej veci je zarážajúce niečo iné. Vari nikde inde v Európe nie je zdravotníctvo predmetom tak zúrivého politického boja, ako na Slovensku. Prejavilo sa to napríklad počas pandémie Covidu, keď opozícia doslova negovala riešenia, ktoré, hoci chaotická vláda plná ignorantov, robila. Že tie opatrenia boli slabé a zmätočné je na jednej strane pravda, avšak opozícia nenavrhovala ich zlepšenie.
Celé to začalo počas druhej Dzurindovej vlády. Róbert Fico si postavil podstatnú časť svojho programu na princípe „NON A“. Teda nie, že by povedal, že nechce „A“, ale chce „B“, on hovoril „NON A“. To poznáme u ročného dieťaťa, ktoré sa presadzuje negovaním, bez toho, aby navrhovalo iné riešenie. U ročného dieťaťa je to normálne, u politika prvoplánovo jednoduché, avšak z dlhodobého hľadiska zničujúce.
Ficovci od roku 2006 vytrvalo opakujú niekoľko nezmyslov. Napríklad, že reforma nebola dokončená. Samozrejme, že bola, všetkých šesť potrebných zákonov bolo schválených NRSR. Fico za 12 rokov nebol schopný pripraviť potrebné nariadenia vlády (napríklad o rozsahu alebo katalóg výkonov). Ľahšie sa im doslova bagrovali nehorázne peniaze, ako by naplnili, čo platné záklony predpokladali a dokonca predpisovali. Ďalšou mantrou je, že Zajac odprivatizoval tie najlukratívnejšie časti zdravotníctva. A vôbec im nevadí, že za Zajaca nebol ani jeden centimeter štvorcový nemocníc predaný, išlo iba o obyčajné nájmy. A namiesto 250 korún za meter štvorcový regulovanej ceny sme ceny nájmov prestali regulovať, narástli na tisíce korún za meter ako príjmy nemocníc.
Ďalšou mantrou bolo, že Zajac písal zákony pre Pentu. V tejto hlúposti excelujú mnohí, ako keby nevedeli, že v tom čase Penta ani netušila, o čom to bude, veď vtedy likvidovala svoju distribučnú sieť a tiež predala nemocnice, napríklad v Šaci. Až neskôr pochopila, že to bola hlúposť a že to môže byť pre ňu zaujímavá príležitosť na retailové podnikanie. Paradoxom bolo, že špičky Smeru sa naučili reformné zákony využívať vo svoj osobný prospech, nakoniec kam inde by patrili finančné miliónové eskapády Pašku a jeho vtedajšieho adlátusa Rašiho a celej družiny zo Súmračnej.
Najväčším sklamaním však neboli tri vlády Smeru, nakoniec sme vedeli, čo od nich môžeme čakať. Po samo rozpustenej vláde Ivety Radičovej, ktorá vydržala dva roky, tu ostatné roky bola iba druhá non smerácka vláda od roku 2006. Samozrejme, mala ťažkú situáciu kvôli Covidu, ale ak by tušila, čo má robiť, dopadli by sme ďaleko lepšie. Veď Covid prekvapil celý svet. Problém tejto vlády, ktorá nakoniec získala prívlastok ako vláda chaosu a ignorantov, bola neschopnosť riadiť krajinu tak povediac „sui generis“. Neuveriteľné babráctvo oboch ministrov zdravotníctva, mizerná personálna politika, to všetko bolo zjavné odborníkom v podstate ihneď. Avšak to, čo predvádzala vláda s fondom obnovy pre zdravotníctvo, otvorilo oči aj bežným ľuďom. Nedá sa zabudnúť na voluntaristické pôsobenie Igora Matoviča, jeho povestné nekonečné tlačovky, trefne ľuďmi premenované na plačovky, doslova pašerácky dovoz neregistrovanej očkovacej látky Sputnik, odkiaľ inde ako z Ruska, choromyseľné nápady plošného testovania, alebo zavedenie očkovacej lotérie, sú iba tie najkrikľavejšie udalosti.
Vláda postupne uberala peniaze za poistencov štátu až na hanebných 2.3%, namiesto minimálne 4%. Alebo inak povedané, ak v Českej republike je za jedného poistenca štátu skoro 80 euro, tak na Slovensku je to menej ako 40 euro. Tak sa nečudujme, že my upadáme a Česi sa derú do popredia.
Slovenské zdravotníctvo je v hlbokej kríze, možno väčšej ako bolo v roku 2002. Nefunguje ambulantný sektor, nemocnice sú na hrane existencie, pacienti trávia (zbytočne) čas tým, aby sa dostali aspoň k nejakej starostlivosti. Výpadky liekov v lekárňach, ktoré nie sú iba v dôsledku postcovidových výpadkov výroby, ale aj naivnej regulácie cien. To všetko neveští nič dobré. A obávam sa, že keby sa ministrom zdravotníctva stal aj kríženec Einsteina a Winnetoua, veľmi by to nepomohlo. Prinajmenšom, pokiaľ budú zasahovať politici nekvalifikovane a naivne, až hlúpo, ako sme to videli za posledných 17 rokov.
Zdroj:
Zdravotnícke noviny č. 26 (29. 6. 2023)
