Exminister zdravotníctva Rudolf Zajac pre HN hovorí, že v pandémii sme pohoreli. „Máme lepšie nemocnice, ale sú aj také, kde zomrel úplne každý,“ upozornil.
Momentálne Slovensko bojuje s nedostatkom lekárov, a to vo viacerých odboroch. Zdravotníctvo má vážne problémy. Ako sa na to pozeráte?
Ten problém tu nie je rok ani päť rokov, ani desať rokov. Zlučujú sa nám tu dva procesy. Prvý je, že nedopĺňame stavy všeobecných lekárov pre deti a dorast, ale ani všeobecných pre dospelých. Každý o tejto problematike hovorí, ale nikto sa jej nevenoval. To, čo sme my mohli, aj keď to bolo už pred 20 rokmi, čiže jedna generácia späť, nastavili sme vzdelávanie, aby lekári boli nejako vychovávaní. To bolo zhruba všetko. Odvtedy len všetci konštatujeme, že ich je málo, že to bude horšie. Ten problém sa nedá vyriešiť za mesiac ani za rok.
Koncepcia vzdelávania je hotová od roku 2005, len je to všetko len na papieri. Nikto sa tomu však nevenoval, a nie preto, že by nechcel, ale preto, že si neuvedomoval dôležitosť. Nikto doteraz nepovedal, a to platí nielen pre lekárov, ale aj pre sestry, že dobre, ambulantný sektor je naozaj potrebný, a preto vám nastavíme čo najlepší program. Vláda, ktorú zostavoval Robert Fico, ale aj tá nasledujúca, si neuvedomovala, že ambulantný sektor má byť podporovaný, a nie podvyživovaný. Skutky a slová sa rozchádzajú, dnes iba platíme daň za to, že tomuto problému sa nikto vážne nevenoval. A nemyslím tým, že sa tomu nevenoval referent na ministerstve zdravotníctva, to by som si ani nedovolil povedať, ale ako odborníci sme upozorňovali už dlhodobo.
Ktoré problémy v súvislosti s týmto treba najskôr vyriešiť?
Máme tu absolventov, ktorých v prvom rade musíme presvedčiť, aby neodchádzali. Na tento problém ja upozorňujem už 20 rokov, že lekárske fakulty vyprodukujú zhruba 800 absolventov, ale my ich nevieme zamestnať, alebo ich zamestnáme nejakých sto alebo dvesto. Nevieme im vytvoriť také podmienky, aby ich tu bavilo zostať.
Ďalší problém je, že nevidíme ani svetlo na konci tunela, lebo perspektíva je chatrná. Tí ľudia, ktorí riadia zdravotníctvo, sa tvária, že tým, že budú uberať na ambulantnom sektore, bude všetko v poriadku. Zoberte si fond obnovy, 990 miliónov na nemocnice a 10 miliónov na ambulantný sektor. Recepty, ktoré tu sú, napríklad pripustenie ukrajinských lekárov do praxe, sú dobré, to je v poriadku a to by nám aj pomohlo. Lenže aj oni musia absolvovať skúšky, napríklad jazykové, ich vzdelávací systém je s naším neporovnateľný.
A čo zdravotné sestry?
Nedostatok lekárov, napríklad v nemocnici, ak aj nejaký je, sa dá ešte nejakým spôsobom zvládnuť, pretože máme školských a zdravotníckych. Ale chýba nám absolútne veľké číslo sestier, a to nie preto, že by sme nevedeli, ako ich vzdelávať. No 20 rokov sme ich držali v otroctve. Ani dnes, po tej slávnej platovej reforme, to bohviečo nie je a veľa ich tu ani nezostane. Prvé zásahy do platovej politiky boli ešte za vlády Ivety Radičovej, keď sa prijímal sesterský a potom lekársky platový automat. Tie peniaze tam nikdy neboli, sestry dostávajú aj naďalej mizerný plat. A to sa nedá porovnať, že porovnávajme to s hentým alebo tamtým, lebo však keby sme to porovnávali, tak tie platy majú dobré. Ale keď sú teda také dobré, prečo potom odchádzajú? A tam nie je exodus do zahraničia, ako je to u všeobecných lekárov, nie je exodus z ambulantného sektora, kde nám veľká časť jednoducho zostarla, to sú tí všeobecní a pediatri, ale tam tie sestry ani nejdú, ani neprídu robiť povolanie za takéto peniaze.
Aké riešenie presadzujete?
Sestra nie je motivovaná, aby za takéto peniaze robila. Je to vysokoškolsky vzdelaný človek a nemôže robiť za minimálnu mzdu. Riešenie musí byť systematické, nesmie ho ďalšia vláda negovať a zmeniť a potom je šanca, že sa za päť-desať rokov tie stavy doplnia. Pri otvorených hraniciach, kde má každý občan právo zamestnať sa kdekoľvek v rámci Európskej únie, nemôžem pri zdravom rozume podvyživovať platovo sestry. Potom ony buď odídu do úplne iného segmentu, že robia kozmetiku alebo neviem čo, alebo odídu do zahraničia. Jednoducho nemôžeme vytvárať lekárom také podmienky, že zo školy ani nenastúpia do zdravotníctva a rovno idú do zahraničia. To však nie je problém, ktorý by sa tu objavil včera alebo predvčerom, to je problém, ktorý vznikol už pred 30 rokmi. My sme všetko, čo sme mohli, urobili, hovorím od roku 2006, aby vzdelávanie bolo definované, aby odbory boli definované. Jediné, čo sme nemohli robiť, sú mzdy, lebo mzdy nie sú úlohou štátu. Mzdy sú medzi zamestnávateľom a zamestnancom a zamestnávateľ, v tomto prípade nemocnice, aj keď sú štátne, majú lepšie možnosti, ale evidentne to nestačí. A štát jedným dychom hovorí, že máme málo sestier, máme málo lekárov, no druhým dychom odoberá. O čom sa budeme rozprávať? Ako sa hovorí u našich susedov – „bez peněz do hospody nelez“.
Veľmi rozoberanou témou v zdravotníctve je aj optimalizácia siete nemocníc…
Áno, optimalizácia siete nemocníc je vlastne optimalizácia lôžok. Lenže zasa raz nikto nezohľadnil, o koľko menej by bolo hospitalizácií, keby ambulantný sektor fungoval tak, ako by mal. Vypočítava sa do posledného šraubika, koľko postelí potrebujeme, ale nepýtajú sa, či ich skutočne bude toľko potrebných. Všetci tí, ktorí sa do toho pustili, sú padnutí na hlavu, lebo keď neurobia optimalizáciu siete všetkých poskytovateľov, tak potom čo chcú vlastne optimalizovať? My nevieme, ako by to bolo, keby ambulantný sektor fungoval, ako by sa nemocnice odbremenili. My často hospitalizujeme veľa ľudí a nadlho, tých ľudí nebaví byť v nemocnici a často sú to problémy, ktoré by sa dali riešiť prostredníctvom ambulantného sektora. Zasa sme pri tom, že ambulantný sektor je úplne na okraji záujmu.
Keby ambulantný sektor fungoval, niektoré veci by sa dali riešiť napríklad návštevou sestry v domácnosti, návštevou pacienta v stacionári, jednodňovou chirurgiou. A to si ja tu nevymýšľam, na Západe to presne takto funguje. Z fondu obnovy sme sa rozhodli, že ideme postaviť nemocnice, ktoré ani nemusia byť, a ambulantný sektor je úplne na okraji záujmu. Ale jedným dychom hovoríme, že nemáme ambulantných lekárov, chýba nám 200 pediatrov a 200 takých.
Je vôbec niečo, čím sa Slovensko môže v zdravotníctve pochváliť?
Nie, nemôžeme sa ničím pochváliť. A na to sú objektívne fakty, to nie je len môj názor. Robili sme štúdiu, ako dopadlo Slovensko v nadúmrtnosti v rámci covidu. Slovensko dopadlo ako tretie najmenej kvalitné v Európe, to bol jeden pohľad. Z iného pohľadu dopadlo dokonca ako najhoršie. Okolo nás boli dve krajiny, Bulharsko a Poľsko, tie tiež dopadli zle. To sú výsledky, ktoré dosahujeme v úmrtiach, a to sú aj výsledky, ktoré dosahujeme v efektivite. To sa dlhodobo testuje. Teraz robíme ďalšiu štúdiu, kde sa zameriavame na efektívnosť. Ukazuje sa, že výsledky slovenského zdravotníctva sú katastrofálne. Nezodpovedajú ani prostriedkom, ktoré vynakladáme, a to preto, lebo 12 rokov s tým nikto nič nerobil.
Počas pandémie ste sa vyjadrili, že postup je chaotický a budeme naň ešte dlho doplácať.
Bolo to chaotické, samozrejme. Teraz sa ešte objavuje ďalšie číslo, pracujeme na tom, ale bude to trvať ešte vyše roka. Máme tabuľky, kde sa ukazuje, ako sa v ktorej nemocnici zomieralo. Máme lepšie nemocnice, ale sú aj také, kde zomrel úplne každý. Kto sa dostal na pľúcnu ventiláciu na viac ako hodinu, štatistiky hovoria, že 80 percent ľudí zomrelo. To, že máme zlé zdravotníctvo, ani nemusíme porovnávať so vzdialenými krajinami. Stačí sa napríklad pozrieť vedľa do Česka.
Pôsobíte v zdravotníctve, no aktívny ste boli aj v politike. Blížia sa voľby. Čo nás podľa vás čaká?
Neviem. Závisí to od veľa faktorov, ale rozhodne to nebude jednoduché. A vláda, ktorá vznikne, bude mať veľký problém. Máme tu veľa uchádzačov, ale čo z toho naozaj vznikne, to neviem. Ja osobne som skôr pesimista. Viem, čo budem voliť, ale veľa ľudí, s ktorými sa bavím, ani nevedia, či vôbec budú niekoho voliť. Tá ponuka je katastrofálna.
Hovoríte, že vy voliť budete. Koho?
Mne osobne v tom portfóliu zostáva iba Fero Mikloško, ale nie KDH. Mikloško je jeden z tých starých bardov politiky, ale takých serióznych a slušných.
Zdroj:
Hospodárske noviny, 26. 6. 2023
