Najhoršie je, že nedovzdelancom v politike sa úplne podriadili aj hygienici. Rád by som niekedy videl rokovanie Gröhlinga, Matoviča a Kollára, teda troch plagiátorov, hovorí bývalý minister zdravotníctva Rudolf Zajac.
Zimu zvyknete tráviť v Španielsku, konkrétne na Tenerife, leto na Slovensku. Čím sa dnes živíte?
Som rentier. V živote som si slušne zarobil, peniaze som investoval do nehnuteľností, ktoré prenajímam, a z nich teda aj žijem. A od roku 2013, keď som prestal pracovať ako urológ, dostávam penziu.
Chceli by ste ešte raz skúsiť post ministra zdravotníctva?
Určite nie. Svet dnes funguje inak, aj politika sa robí úplne inak ako za mojich čias. Dnes má človek problém rozlíšiť, kto je socialista a kto pravičiar. Tušíte, kým je Matovič? Veď dnešná vláda presadzuje etatizmus viac ako ktorákoľvek pred ňou. Za etatistické zákony hlasuje ešte aj údajný liberál Sulík.
Staré delenie politikov nefunguje, a to už nehovorím, koľko plagiátorov v koalícii sedí. Strašná hanba. Človek by si myslel, že rozhadzovanie, aké zaviedol Fico, sa skončí, miesto toho súčasná vláda pokračuje v rovnakom kupovaní si voličov.
Kam by som sa tam ako ekonomický liberál zaradil? Súčasná vláda je liberálna asi tak, ako som ja vysoký blondiak s modrými očami. To už nehovorím o tom, že niektorí koaliční fešáci nemajú jasno ani v tom, či Slovensko patrí na Východ alebo na Západ. Pre mňa je pohodlnejšie sedieť na Tenerife a popíjať vínko.
Kedysi ste fungovali v strane OKS.
Lenže to bola iná OKS ako dnes. Taký Peter Osuský je dnes v SaS. Údajný občiansky konzervatívec v údajne liberálnej strane. Výborný rečník, ale politicky lenivý, a tak sa vezie na cudzom politickom chrbte.
Pozrite sa na Ondreja Dostála, ktorý veselo hlasoval za totálne antireformné nezmysly navymýšľané ministrom zdravotníctva Marekom Krajčím. Krajčí pritom porobil v zdravotníctve také zlé veci, aké za 12 rokov nedokázal spraviť ani Fico.
Už ma nebaví sledovať ľudí v politike, ktorí v nej iba pribrali 20 kilogramov a úplne rezignovali na občiansky konzervativizmus. Asi je vám jasné, že opäť narážam na Ondreja Dostála. Tá OKS je akože v čom konzervatívna strana, keď on sám hlasuje za etatistické hovadiny?
Kým Dostál odišiel robiť štátneho tajomníka, patril k tomu najlepšiemu a najslušnejšiemu, čo sme v parlamente mali. Navyše si teraz viem predstaviť vašich kritikov – toto hovorí človek, ktorý do politiky vstúpil ako nominant Aliancie nového občana, ktorú viedol dnes právoplatne odsúdený zločinec Pavol Rusko. A tá ANO bola tiež akože liberálna.
Jedna vec je byť slušný, čo Ondrej je, druhá vec je držať nejakú líniu. Keď sme boli my aktívni politici, kto tvoril omladinu, ktorú sme mali vychovávať? Ondrej Dostál, k tomu Dano Lipšic či Milan Krajniak. Kde sú dnes? Čo sme z nich vychovali?
Neprekáža mi Krajniakovo pôsobenie na ministerstve práce, dokonca ani to, že ako konvertovaný katolík robí veci, ktoré by iní katolíci nerobili. Spojiť sa však s Borisom Kollárom a so Sme rodina? Lipšic je zase raz politik, potom advokát, potom špeciálny prokurátor, pričom príde s návrhom zákona, kde by vrah mohol dostať nižší trest ako rozkrádač. To mi fakt nesedí.
Spojiť sa s Kollárom pri jeho minulosti je naozaj čudné, ale opäť vám pripomeniem Pavla Ruska.
Nech si kritici hovoria, čo chcú, ja som členom ANO nebol. Áno, bol som jej nominantom. A práve vďaka tomu, aký Rusko vtedy bol, prešla aj najväčšia zdravotnícka reforma v strednej Európe. A to nehovorím preto, že bola moja, ale preto, že bola jediná.
Reforma mala výraznú odozvu aj v západnej Európe, veď jej časti prebrali aj Holanďania či Rakúšania. To je však na odbornú debatu, čitateľov tým nechcem zaťažovať. Ide mi o iné – dnes v politike neviem, kto je kto. Politikom stačí oblepovať vily zbohatlíkov plagátmi, že ich skonfiškujeme, dokonca sa na tom dajú vyhrať voľby.
Aby však bolo jasné – Pavla Ruska sa nezastávam, veď to je naozaj krivák a hajzel, ktorý sa spojil s Kočnerom a vyslúžil si 19 rokov väzenia. Viete, prečo ma chcel ako ministra zdravotníctva? Lebo mal aspoň niečo konkrétne v rukách.
Nerozumiem.
Keď sa pozriete na tie tri roky vládnutia druhej Dzurindovej vlády, zistíte, že preferencie ANO držala hore len zdravotnícka reforma. Nie to, že Rusko slintal, míňal peniaze ako blázon a jazdil rýchlosťou 180 kilometrov za hodinu po meste.
Kto bol u nás doteraz najlepším ministrom zdravotníctva?
Môžem vám odpovedať úprimne?
Samozrejme.
Je to hlúpa otázka. Nemôžete od jedného v reťazi ministrov toho istého rezortu chcieť, aby hodnotil svojich kolegov.
Snáď máte svoj názor na to, kto z vás všetkých to robil najlepšie.
Na to odpovie história. Poviem vám však, ktorý minister bol najlepší aj najhorší súčasne – Ivan Uhliarik vo vláde Ivety Radičovej. Mal možnosť urobiť najviac zo všetkých, v skutočnosti urobil oveľa menej. Keby chcel, mohol byť dobrým ministrom, takto bol jedným z najslabších.
Niežeby na tom poste pred ním aj po ňom nesedeli onakvejší exoti. Napríklad Richard Raši, ktorý pôsobil príjemne, ale v skutočnosti len plnil príkazy Pavla Pašku. Druhým po Uhliarikovi, ktorý mal možnosť aj schopnosť niečo poriadne urobiť, bol Tomáš Drucker, lenže ten stavil na zlého koňa, čiže Fica.
Pridal sa k Ficovi, keď už musel vedieť, čo je zač. A aj to, že Fico nikdy skutočnú reformu nedovolí.
Samozrejme, pri Ficovi sa žiadne reformy robiť nedajú, veď svoju prvú slávu si postavil práve na nezmyselnej kritike mojej reformy. Všimnite si, ako fungoval – vždy povedal, že nie tak, ako chce Zajac, ale nikdy neponúkol alternatívu, iné riešenie.
K najhorším ministrom nepochybne patrili Marek Krajčí, Ivan Valentovič, Viliam Čislák, ale aj súčasný minister Vladimír Lengvarský. Byť sympatický a tichý nestačí, treba mať výsledky. My sme tu vlastne dobrého ministra zdravotníctva ani nemali.
Už ste spomenuli svoju zdravotnícku reformu. Nemrzí vás, že ľudia si z nej pamätajú len dvadsaťkorunáčky a vpustenie finančných skupín do systému?
Jedno dielo je novinárske, druhé politické. A obe sú nepravdivé. Novinári potrebujú dať ľuďom jednoduché posolstvo, a tak reformu zúžili na dvadsaťkorunáčky.
To nie je pravda, v médiách ste mali vy aj váš tím obrovský priestor na vysvetľovanie reformy. Navyše ste ju publikovali už pred tým, ako ste sa stali ministrom, keď vás médiá brali ešte ako analytika a lekára, nie politika.
Nesúhlasím. Dvadsaťkorunáčky a päťdesiatkorunáčky v tom celom boli jednoznačne marginálne a nepodstatné. Išlo o úhrady za služby spojené so zdravotnou starostlivosťou a napriek tomu dominovali debate v médiách.
Kľúčom reformy pritom bolo kvalitnejšie právne a ekonomické postavenie zdravotných poisťovní plus tvrdé rozpočtové opatrenia pre nemocnice. Pod pojmom tvrdé rozpočtové opatrenia treba rozumieť, že nesmú tvoriť dlhy, inak manažment neuspeje a treba ho vymeniť. Tam, kde sa nám to podarilo dosiahnuť, nemocnice dodnes fungujú oveľa úspešnejšie, čiže sa nezadlžujú. K tomu sme chceli kvantifikovať zdravotnú starostlivosť, teda povedať, aký rozsah má byť hradený z verejného poistenia.
No a teraz k Pente, ktorú mi obúchavajú o hlavu – dá sa reforma urobiť bez toho, aby ste do sektora pustili investorov, teda aj finančné skupiny? Veď štát ich pustil do všetkých ostatných biznisov. Ako im mal teda brániť vstúpiť do zdravotníctva? A čo je vlastne zlé na súkromnom kapitáli? Veď aj Enel či Volkswagen sem investujú súkromný kapitál. To kritikom neprekáža?
Podstata kritiky bola o tom, že ste mali finančným skupinám vrátane Penty umožniť vybrať si „oriešky“, teda sprivatizovať lukratívne časti zdravotníctva, kým ostatné, nebonitné, ostali na krku štátu. Spomeňme napríklad to, ako skončili biochemické laboratóriá či dialýzy.
Presne tak znie klišé, ktoré sa o mne šíri, akurát je to strašná volovina. Možno nejaký podiel na týchto historkách majú aj moji dvaja predchodcovia z rokov 1998 až 2002, teda z prvej Dzurindovej vlády, lebo práve oni spustili takzvané odštátňovanie dialýz a laboratórií.
Ja že som Pente umožnil povyberať si a sprivatizovať zlaté nugety? Tak v prvom rade – za mojej éry sa nič neprivatizovalo. Neprivatizovali dokonca ani moji predchodcovia, aj oni staré priestory iba prenajali. Prišli tam súkromné firmy, vymenili staré prístroje za nové a začali poskytovať normálne služby.
Koniec koncov, kvalita dialýz o dva až tri roky na Slovensku vyletela o tri ligy vyššie, čiže na európsku úroveň. Keď som v roku 2002 nastúpil na svoj post ja, bolo tu už len šesť štátnych dialýz v šiestich štátnych nemocniciach, ktoré už neboli schopné konkurovať ani sebe samým. Zvyšných 52 už bolo prenajatých.
Inými slovami, nič sa neprivatizovalo, iba sa v rokoch 1998 až 2002 rozhodujúca časť dialýz a „labákov“ na biochémiu prenajala súkromnému sektoru. Netvrdím, že v tom privátne záujmy neboli, ale dokázať to neviem. Rozhodne to však pacientom prospelo.
Nepredal som ani meter štvorcový, všetko zostalo vo vlastníctve pôvodných vlastníkov. Biochémie a dialýzy prenajali moji predchodcovia. Okresné a krajské nemocnice tak o ne vlastne prišli, ostali len v štátnych nemocniciach.
Koncom roka 2002 však prišla decentralizácia. To už vládla druhá Dzurindova vláda, v ktorej ste sedeli.
Áno, nemocnice v štátnom vlastníctve sme na základe zákona začali odovzdávať buď mestám, alebo VÚC, prípadne z nich vznikali neziskové organizácie. Ani to však nebola privatizácia.
Neziskovky boli riadny kšeft. Štát vlastne nedecentralizoval, ale prichádzal o majetok.
Súhlasím, ale ten zákon sa schválil v januári 2002 za ministra Romana Kováča, nie za mňa. Nemocnice sa odštátnili a odovzdali, pričom v nemocniciach vznikali správne rady, v ktorých už štát nemohol nič hovoriť. Tu treba dodať, že z hľadiska majetku to zo štátnych rúk do súkromných presúvalo ministerstvo hospodárstva. Ministerstvo zdravotníctva zabezpečovalo len odbornú časť.
Napríklad nemocnica vo Veľkom Krtíši sa stala neziskovkou, v Topoľčanoch zase prešla pod VÚC. Pravdou je, že pri neziskovkách štát prišiel o veľký majetok. Lenže nešlo o môj zákon, ale o zákon prvej Dzurindovej vlády. Keď 16. októbra 2002 nastúpila jeho druhá vláda, na ministerstve hospodárstva už bežalo finálne schvaľovanie projektov. Všetko sa to malo stihnúť do 31. decembra 2002.
Vy ste už nemali šancu to zastaviť?
Teoreticky jeden či dva prípady áno, celkovo nie. Neziskovky jednoducho boli čistý kšeft. Nie však môj. So Zajacom ten zákon nemal nič spoločné. Potom sa toho chopil Fico a začal šíriť, že Zajac pustil súkromný sektor do zdravotníctva.
No a teraz to najdôležitejšie – ak nemocnice vyplakávali, prečo prišli o dialýzy a biochemické „labáky“, teda to najhodnotnejšie, ja sa ich pýtam –, čo im bránilo si ich otvoriť? Kto ich nútil využívať služby súkromných firiem?
Prečo nemocnice prišli aj o magnetické rezonancie?
V tom čase boli na Slovensku len dve, takže o ne nemohli prísť. Ak potom prišiel súkromný investor a povedal, že by takisto chcel prevádzkovať MR, z akého dôvodu sme tomu mali brániť?
Samozrejme, postupne do zdravotníctva prišla Penta, Agel aj iní súkromní investori. Penta dnes má vo svojich rukách nemocnice, tie jej však nedal štát, ale jednotlivé VÚC. Tie ich pár rokov spravovali, potom z nich spravili akciovky, niektoré predali, iné prenajali. Lenže ľudia rozumejú prvým šiestim slovám v článku, ďalej už nečítajú, a preto mi dodnes pripisujú to, s čím nič nemám.
Isté je, že vaše reformy sa nakoniec nedokončili.
Nemohli sa, lebo som začal hrať v oslabení. Po rozpade SDKÚ Zuzana Martináková vytvorila doslova Ficovu pobočku, keď vzala moje zákony, vykastrovala ich a vyhlásila za svoju reformu. Médiá ju milovali.
Daniel Krajcer nemal inej roboty, ako ma trikrát za kvartál zavolať do relácie SITO a postaviť proti mne Martinákovú, ktorá zdravotníctvu nieže nerozumela, ale ešte mu aj škodila. Keby som na ňu vtedy vybehol svojím postojom buldoga, ľudia by ma vykastrovali, lebo ma vinili za množstvo nezmyslov, s ktorými som nikdy neprišiel. Namiesto toho som jej len nežne vysvetľoval, že tomu nerozumie a že je v tej oblasti hlúpučká. A bolo to veľmi nepríjemné, lebo útlu blondínku mali rady médiá aj občania.
Je v poriadku, ak Penta má nemocnice, poisťovňu aj lekárne?
Samozrejme. Čo je na tom zlé? Zakážte to a Penta bude mať to isté, len pod inými menami. Pokojne nech to tak má aj Agel. Ak má niekto podozrenie, že svoje postavenie vo vzťahu k pacientom zneužívajú, môže podať podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Vieme, ako dlhé roky fungoval.
To však nie je chyba Zajacovej reformy, ale toho, že strany si ho znárodnili a dávali tam svojich úradníkov. Napríklad Smer, ktorý tam v roku 2006 poslal komického Demoviča a zbavil tým úrad nezávislosti.
Ten úrad však má byť reálne nezávislý. Miesto toho je dodnes smiešny, priam zdevastovaný. Ako chcete robiť liberálny model trhu, keď nemáte poriadneho regulátora, teda Veľkého brata, ktorý dohliada na spravodlivosť aj na to, aby bola zdravotná starostlivosť poisťovňami nakúpená v rozsahu, ktorú určuje zákon? A ktorý dohliada, aby ju potom aj poskytol pacientom, a to všetko lege artis?
Fico teda zdravotníctvu škodil, prichádzal s volovinami typu zákaz zisku poisťovniam, zlúčenie poisťovní do jednej štátnej a podobne, a kým toto všetko pekne vykladal voličom, Paška bagroval.
Jasné, Penta je zase démonická v tom, že sa dostala do Gorily. S tým súhlasím, je to „prúser“. Penta však v Bratislave teraz dokončuje jednu z najlepších nemocníc v tomto regióne. Jej riaditeľom je Ľuboš Lopatka, a ak Penta dodrží to, čo verejne deklaruje, len to ukáže biedu nášho štátneho zdravotníctva.
Tá sa už nemusí ničím dokazovať. Pacienti, ktorí sa občas či častejšie vyskytujú v ambulanciách či nemocniciach, pokojne odprisahajú, že sa v nich od roku 2002 nič zásadné k lepšiemu nezmenilo. Odvtedy však už prešlo 20 rokov.
Máte pravdu. Jedna vec sa však zlepšila, len o tom možno neviete – v zdravotníctve je oveľa viac peňazí ako vtedy. Keď som ten rezort preberal, ročný objem peňazí bol 40 miliárd korún, pričom len dlhy tvorili 30 miliárd. Dnes je tam šesť miliárd eur, čiže asi šesťnásobok.
Žiaľ, v medicínskej kvalite ani servise nevidno veľký rozdiel, hoci sme vtedajšie dlhy prakticky zmazali. Píšu mi to samotní lekári, primárky, kdekto. Lenže kto je na vine? Ja? Nemal náhodou zdravotníctvo 12 rokov v rukách Fico? Mohol v ňom robiť, čo len chcel. V jednej vláde dokonca sedel len samotný Smer, nik iný.
Odmietate teda tézu, že za to môže aj vaša reforma?
Samozrejme. Reforma predsa nie je proces, ktorý sa dá ukončiť. Moja reforma bola legislatívne kompletne pripravená. Ďalšie vlády po roku 2006 priniesli spolu viac ako 600 noviel zákonov, pričom každá z nich ten stav zhoršila.
Úplne sa nimi zrušil duch regulovaného trhu a regulovanej súťaže. Pomaly, ale isto zase spejeme k štátnemu zdravotníctvu, hoci štát je jasne najhorší poisťovateľ aj poskytovateľ zdravotníckych služieb. Vraciame sa k tomu, čo nás učili komunisti – štát sa postará. Akurát pacientom nedopne, že zrazu sú vyšetrovaní na starých prístrojoch a niektorí sa nedostanú ani na dialýzu.
Prečo toľkí ľudia počas covidu-19 prestali veriť lekárom a vedcom? Odmietali respirátory aj očkovanie. Napríklad na Tenerife bola zaočkovanosť seniorov tromi dávkami na úrovni 99 percent a celej populácie takmer 80 percent. Do kaviarní, reštaurácií či na podujatia sa dostali len zaočkovaní.
Prečo toľkí ľudia u nás veria Rusom, hoci všetci s nimi máme výhradne zlé skúsenosti? Čo sme to za krajinu, že vo voľbách stále hádžeme hlasy komunistom, hoci aj s nimi máme len najhoršie skúsenosti? Čo sme to za krajinu, keď v parlamente sedia dve fašistické strany?
Prečo sa nevieme vyrovnať s minulosťou? Lebo nám v skutočnosti vyhovuje. Úprimne si priznajme – keby sme v roku 1989 boli samostatným štátom, žiadna novembrová revolúcia by tu nebola. V Česku áno, u nás nie. Kto by ten November ťahal? Tých päť disidentov? Ešte sa poriadne revolúcia neskončila a už sme na Havla hádzali vajcia.
Späť ku covidu-19.
Ako sa ľudia správali k očkovaniu? Presne tak, ako verchuška. Ako sa mali správať, keď boj proti pandémii riadil nedovzdelaný „anineviemkto“ Matovič? V medicíne by si žiadny politik nedovolil chirurgovi kecať do operácie slepého čreva, tu si však politici vo veľkom otvárali huby na epidemiológov, vakcinológov, hygienikov či vedcov. Jasné, že to po nich začali opakovať aj ľudia.
Pellegrini si otvára ústa, ako vraj nová vláda riešila pandémiu, hoci tá sa začala už počas jeho premiérovania. Čo nám zanechal? Vykradnuté hmotné rezervy, v ktorej neboli ani len základné rúška. A o tom to celé je – v opozícii dnes sedia komici, ktorí sa chytili antivaxerstva ako nosnej línie, pričom brojili nie proti politickým, ale aj proti odborným epidemiologickým rozhodnutiam v prospech ochrany zdravia národa.
Najhoršie je, že týmto nedovzdelancom sa úplne podriadili aj hygienici. Rád by som niekedy videl rokovanie Gröhlinga, Matoviča a Kollára, teda troch plagiátorov. Debatujeme tu o koronavíruse, ale v ktorej normálnej krajine ste videli, že usvedčení plagiátori ostali vo funkciách? Veď to nie je normálne.
Zjavná inšpirácia kapitánom Andrejom Dankom. Ten dokázal, že zvládnuť sa dá všetko.
Neriešme teda covid-19 či zdravotníctvo, ale to, ako u nás funguje politický systém. Lebo ten je tu pomaly ako v Hornej Volte, teda v Burkine Faso. Kde inde počas covidu-19 vydal hlavný hygienik viac ako deväťtisíc výnimiek z testovania a izolácie? Mikas to dokázal. Lebo veď na ľudí ako podpredseda vlády Štefan Holý a jemu podobní predsa covid-19 určite nesadne.
Na koho vrub idú mŕtvi z pandémie? Lebo časť z nich zomrieť určite nemusela.
Z veľkej časti na konto súčasnej opozície. Ukážte mi inú krajinu v Európe, kde sa z antivaxerstva, boja proti epidemiologickým opatreniam a deštrukcie opatrení vlády stali politické postoje. Časť obetí ide na vrub súčasnej koalície pre jej neschopnosť manažovať pandémiu ako takú. A časť na vrub všetkým, najmä však Ficovým vládam za to, že zdravotníctvo je personálne poddimenzované.
Súčasná vláda mala v zdravotníctve štyri ciele – optimalizovať sieť poskytovateľov ústavnej starostlivosti, reformovať primárnu ambulantnú starostlivosť pre dospelých a pre deti a dorast, zvýšiť nezávislosť úradu pre dohľad a regulovať zisk zdravotných poisťovní. V časopise .týždeň ste svojho času napísali, že to žiadna reforma nie je.
Moja reforma bola o tom, aby sa zvýšila efektivita systému. Teraz sa pýtam – kto je ten, kto má povedať, ako bude vyzerať sieť poskytovateľov? Kto má rozhodnúť, ktoré nemocnice ostanú? Štát? Môže mi niekto vysvetliť, ako bude štát zasahovať do súkromných nemocníc? Akože niektorú si vyberie a povie jej, že už nebude v sieti? A na základe čoho rozhodne, keď mu nemocnica nedá tvrdé dáta, aby sa vôbec vedel rozhodnúť?
Tieto odpovede predsa poznajú zdravotné poisťovne.
Presne tak. Lenže tie nie sú štát. Áno, majú to byť poisťovne, ktoré povedia: „Milí obyvatelia Veľkého Krtíša, vaša nemocnica má také katastrofálne výsledky, že budete chodiť do Lučenca či Zvolena. A ešte vám aj zaplatíme sanitku.“
Iná možnosť – poisťovňa konkrétnej nemocnici povie, že ak si nezlepší výsledky na tých a tých oddeleniach, jednoducho od nej nedostane ďalší kontrakt. A ak si pán primátor praje, aby tam nemocnica zostala z politických dôvodov, nech si ju láskavo platí zo svojho rozpočtu, lebo zo zdrojov verejného poistenia by to bolo mrhanie.
Inými slovami, optimalizáciu či stratifikáciu nemocníc v žiadnom prípadne nesmie robiť štát, je to práca pre poisťovne.
Ako zabránime, aby napríklad Penta neuprednostňovala vlastný Svet zdravia?
Na to slúži úrad pre dohľad, ktorý Pente nepatrí. Ten môže kontrolovať minutie každého jedného eura. Mimochodom, len hlupák si stále myslí, že Penta bude nahrávať svojim nemocniciam. Prečo by to robila? Nemá na to dôvod. A keby ju načapali, prišla by o licenciu.
V tejto krajine? V krajine, kde „sedí“ Lexa, kde sme „vyšetrili“ Gorilu?
No tak sa vykašlime na reformy a odovzdajme štát fašistom. Ak chceme byť normálna európska krajina, ako inak to chceme urobiť? Ešte raz – poisťovne sú tu dokopávané, lebo Fico proti nim začal občiansku vojnu, ale práve ony to tu majú riadiť.
Zároveň platí, že zisk môžu vytvoriť len vtedy, keď si splnia všetky povinnosti voči pacientom. A či to robia, má kontrolovať úrad pre dohľad. Kompetencie na to má ešte z mojich čias. Zaujímavé je, že reguláciu bánk Národnou bankou Slovenska nik nespochybňuje.
Ako odpovedáte kritikom ziskov zdravotných poisťovní na otázku, že na ne nemajú morálne právo?
Protiotázkou – prečo môžu vytvárať zisk dodávatelia liekov? Veď aj lieky sú hradené z verejného zdravotného poistenia. Prečo majú vytvárať zisk firmy, ktoré stavajú diaľnice? Veď sa to platí zväčša z daní. Inými slovami, ide o normálne podnikanie, preto je tam normálny aj zisk. Alebo strata.
Zisk sa však stal Ficovým fetišom, podobne na tom bolo množstvo ministrov zdravotníctva. Čo si myslíte, prečo sa so mnou boja ísť do osobnej debaty? A pozvánok z .klubu pod lampou už mali neúrekom.
Čo ak by sa zdravotná poisťovňa dostala do problémov a začala by šetriť na pacientoch?
To sa môže stať, ale robila by to maximálne týždeň, kým by úrad pre dohľad nezistil, že pacientom neposkytuje, čo má. Ak raz bude jasne určené, čo všetko musí poisťovňa hradiť, tak to musí robiť. Ak to robiť prestane, príde o licenciu.
Prečo dodnes nevidíme adekvátne rozdiely medzi tromi zdravotnými poisťovňami? Drobné rozdiely sú, ale inak ponúkajú to isté.
Lebo nemáme definovaný poistný produkt, teda to, čo presne má byť hradené z verejného zdravotného poistenia. A čo tam nebude patriť, to si musí hradiť občan sám. Napríklad tým, že sa pripoistí. Lenže my to tu nemáme urobené, lebo je to politicky nepríjemné. Keby sa to udialo, len by ste žasli, ako by sa poisťovne predbiehali v tom, čo vám ponúknu. Takto nemajú dôvod príliš si konkurovať.
To, čo má byť hradené a čo už nie, je inak kľúčom k celému zdravotníctvu. Veď podobne je to aj pri liekoch – niektoré sú plne hradené, na iné si ľudia doplácajú. Neklamme si, na všetko tento štát jednoducho nemá.
Zaviedli by ste finančnú spoluúčasť pre ľudí, ktorí sa nedali očkovať proti covidu-19, hoci nemali lekárom určené kontraindikácie?
Áno. Som proti povinnému očkovaniu, lebo v praxi by sme ho nedokázali vymáhať, ale viem si predstaviť, že by sa takým ľuďom aspoň symbolickou sumou spoplatnila liečba covidu-19.
Lenže potom sa úplne správne ozvú tí, že to musíte urobiť aj s fajčiarmi, alkoholikmi, obéznymi a ďalšími, ktorí kašlú na svoje zdravie.
Dobrá poznámka, ale lepšia bude moja odpoveď – už v súčasnej legislatíve máme napísané, že ak pacient nedodržiava liečebný režim, na návrh lekára mu poisťovňa môže vypísať spoluúčasť. Čiže nebudeme spoplatňovať napríklad diabetika, ale nech pekne platí, ak nedodržiava liečebný režim a rovno od lekára uteká do cukrárne na desať krémešov.
Rovnako nebudeme spoplatňovať fajčiara, ale keď už dostane rakovinu pľúc a bude ďalej fajčiť, tak mu liečbu čiastočne spoplatním. A nespoplatňujme ani človeka s vysokým cholesterolom, ale len dovtedy, kým nezistíme, že naďalej do seba tlačí klobásy a bôčik. Inými slovami, ak niekto nedodržiava liečebný režim, nech platí.
Je však očkovanie súčasťou liečebného režimu?
Samozrejme. Ide predsa o formu prevencie pred samotným ochorením. Je preukázané, že nezaočkovaní mávajú ťažší priebeh covidu-19? Je. Je preukázané, že nezaočkovaní ochorejú častejšie? Je.
Kto je na vine tomu, že na Slovensku je prestarnutá sieť obvodných lekárov, či tomu, že v nemocniciach nemáme dosť sestier?
Na Slovensku vyprodukujeme ročne okolo 700 až 800 medikov, teda lekárov. Zamestnať z nich vieme možno 100, možno 150, lebo pre ďalších nemáme peniaze ani miesta. Ostatným 650 medikom sme teda zaplatili štúdium, aby tu vlastne ani neboli.
K sestrám – za Radičovej vlády si vybojovali platový automat. Lekári to dali na Ústavný súd a ten automat zrušil z dôvodu, že naň nie sú peniaze. Sestry sú tak dodnes platené milosťou a nemilosťou.
Veď aj lekári majú platový automat.
Dokonca schválený takmer v tom istom čase. Veď to je na tom komické. Aspoň vidíte, ako kolegiálne sa k svojim sestrám zachovali. Vo výsledku sestry dodnes nedosiahli ani priemernú mzdu v národnom hospodárstve, kým lekári majú približne jej dvojnásobok.
Keď zo systému odíde 300 lekárov, väčšina pacientov si to nevšimne. Keď odíde 300 sestier, môžeme zavrieť krám. Sestry sú teda kľúčové a máme ich obrovský nedostatok. Vo výsledku máme dosť nemocníc, dosť lôžok, ale ponúkame v nich nízku kvalitu, lebo nie je dostatok skúseného personálu.
Na vine je teda štát?
A kto iný?
Zarobili ste niekedy nejaké peniaze od Penty?
Ani cent. Ale raz som takmer robil konzultanta J&T. Ponúkali mi lukratívnu zmluvu niekedy začiatkom roka 2007, konkrétne 1500 korún za každú i načatú hodinu, čo boli vtedy slušné peniaze. Aj som ju podpísal, aj ju mám dodnes odloženú, problém je len v tom, že sa nikdy nezačala ani minúta, nieto hodina. Inak som nikdy nerobil ani pre Pentu, ani pre J&T.
Nebol som na to odkázaný, dosť som si zarobil ešte pred príchodom na post ministra zdravotníctva, bol som šéfom rakúskej akciovej spoločnosti. Asi rok som pracoval aj pre Agel, k tomu som bol konzultantom viacerých súkromných firiem, zväčša v zahraničí.
Všetky voľné peniaze som vždy investoval do nehnuteľností – a ak kupujete meter štvorcový za 500 korún a po čase predávate za 5000 eur, tak aj zarobíte. Viaceré nehnuteľnosti aj prenajímam. Nesťažujem sa.
Zdroj:
Denník N, 20. 6. 2022
