Čo v Zdravotníckych novinách nebolo

V Zdravotníckych novinách č. 25 vyšiel akýsi extrakt z diskusie Okrúhleho stola o zdravotníctve, ktorý sa konal vyše dve hodiny v jednom z bratislavských hotelov. Moderoval, takmer ako vždy, Tomáš Szalay a nebyť toho, že sem-tam si moderovanie plietol so svojimi reformátorskými skúsenosťami, bolo moderovanie v poriadku. Boli tam všetci (až traja) riaditelia zdravotných poisťovní, analytik Iness Martin Vlachynský a kráľovnou okrúhleho stola sa mala stať predsedníčka Úradu pre dohľad. 

Mňa nepozvali, hoci sa téma týkala reformy z rokov 2002 – 2006, dokonca ani ako diváka. To nič, pani šéfredaktorka mi poslala kompletný videozáznam. Redaktorky Zdravotníckych novín ten extrakt urobili naozaj výborne a drvivej väčšine čitateľov celkom presne priblížili obraz diskusie. Po zhliadnutí záznamu mi napadlo, že treba trochu okomentovať niektorých aktérov. 

Tak napríklad riaditeľ najväčšej zdravotnej poisťovne je asi, ako hovoria Česi, „srandista“, pretože hneď na úvod sa mu nepáčilo, že v zdravotníctve sa vždy hovorí v prvom rade o peniazoch. Zdravotné poisťovne sú finančné ústavy a asi nemajú hovoriť napríklad o poveternostnej situácii nad Azorskými ostrovmi. Tiež sa mu nepáči, že z verejného poistenia by sa mohol tvoriť zisk, logicky v inštitúcii, kde zisk je cudzie slovo, sa mu to ani páčiť nemôže. V téme finančnej kondície perlila pani predsedníčka o tom, že v lepších rokoch si zdravotné poisťovne mali tvoriť rezervy. Sú povinné ich tvoriť súlade so zákonom, volá sa to technická rezerva na plánovú a odloženú starostlivosť. Podmienkou je, že konečne vznikli regulárne čakacie listiny. Jedny, prvé, sme nestihli za druhej Dzurindovej vlády, pretože boli predčasné voľby a tiež preto, že vtedajšia členka reformného tímu Ježíková, obrazne povedané, viac-menej vlastným telom zabránila ich vydaniu. 

Na vyhláškovej komisii ministerstva vnútra, deň pred vymenovaním prvej Ficovej vlády, ma už poslali s nami navrhnutou vyhláškou kamsi. Trvalo ďalších päť rokov, kým konečne vznikla potrebná vyhláška a neskoršie ešte jedna novšia verzia, ale sú nemastné-neslané. Pikantné bolo, že pani predsedníčka sa odvolávala na poznámky audítorov k možným problémom v súkromnej poisťovni s tým, že u dvoch ostatných to nemajú. Keby robili audit tí istí audítori, tak O. K., ale každú robil niekto iný. A pani predsedníčka, ktorá sa hrdí, že je tiež audítorka, by aspoň mala vedieť, že ak niečo podobné napísali Všeobecnej, tak by to bol celý román. Chyba v inom vysielači. Dosť času venovala pani predsedníčka kauze údajného vyberania zisku Pentou. Ak je to problém, tak sa už mal dávno riešiť, ak to problém nie je, tak o tom nemá čo hovoriť. 

Nakoniec jej Martin Kultan povedal, že klame. A ona nič, vari sa ani neurazila. 

Ďalšou témou bolo krížové vlastníctvo. Slovenská zdravotnícka legislatíva je od roku 2004 postavená na tom, že v zdravotníctve pôsobí v trhovom prostredí a že existuje zdravotnícky trh rešpektujúci ponuku a dopyt. Zdravotnícky trh musí byť prísne, ale nie byrokraticky regulovaný. Argument pani predsedníčky, že štátne zdravotníctvo je tu vo verejnom záujme, a preto môže byť v krížovom vlastníctve, na rozdiel od súkromného, je vtipný. Ako keby tu súkromné nemocnice, súkromní lekári a súkromne poisťovne neboli vo verejnom záujme. Reč bola aj o spoplatnení časti zdravotnej starostlivosti, inak povedané o tom, že treba definovať, čo má byť hradené plne alebo čiastočne, alebo vôbec nehradené z verejného zdravotného poistenia. Tomu sa tiež hovorí, že musí byť definovaný nárok poistenca na úhradu. To za 16 rokov žiadna vláda neurobila a stále sa ide podľa vzorového nariadenia vlády z roku 2004, ktoré však bolo súčasťou legislatívneho procesu. Pokiaľ nebude definovaný nárok, nebude jasné, aké riziko hrozí občanovi s úhradou z vlastných prostriedkov a teda, čo si má poistiť v individuálnom zdravotnom poistení. Stručne a jasne. Nebude nárok, nebude individuálne poistenie. 

Pani predsedníčka znova zaperlila, že aj u nás by to mohli byť napríklad zuby, ktoré viac menej nie sú hradené. To je pravda, ale vieme, že poistenie zubov je takmer nemožné. V tých krajinách, kde je oprava zubov hradená zo zdravotného poistenia, má populácia najhorší chrup. Niekde možno sem-tam existuje komerčné poistenie zubov, ale to je výnimka. A je to proti zdravému rozumu, pretože zubnú kefku nenahradí poistka. 

To, že pani predsedníčka asi netuší, že máme aj jedno dobré, funkčné zdravotné individuálne poistenie, je už iba dôvetok. Smial som sa cez slzy, keď vyhlásila, že čo chceme, veď aj v Holandsku dávajú 7 percent z HDP. Akurát, že holandské HDP je také, že tých 7 % je zhruba štyritisíc na hlavu a na Slovensku max. tisícdvesto. Ostatné perličky v jej podaní ponúkam iba na doplnenie obrazu. Nie je špeciálna zdravotná starostlivosť, ale špecializovaná, a problém s počtom a vekom ambulantných lekárov máme v obidvoch skupinách, ale významne väčší u všeobecných lekárov, ako u špecialistov. 

Úrad pre dohľad je moje dieťa. Má byť nezávislý od vlády, má dohliadať na tri základne veci. Či zdravotná poisťovňa nakúpila tú zdravotnú starostlivosť, ktorú zo zákona mala, či ju poskytovateľ poskytol „lége artis“, teda včas a kvalitne, podľa najnovších poznatkov a má chrániť pacientov pre prípad, že sa cítia poškodení. Medicínsky audit tým, že organizuje pitvy a že prepitvanosť bude aspoň 25 % úmrtí. Prví dvaja predsedovia úradu spĺňali moje predstavy. Alexandra Novotná, pretože sa jediná nebála tej funkcie a rozumela, že nebude veľká kamoška s lekármi, ak pochybili, a Ján Gajdoš, pretože dokončil odštartované vnútorné procesy. 

Ďalším bol exot, ktorý sa viac staral o feng šuej a o sekretárky, ako o kontrolu. Na dva roky sa tam vrátil Ján Gajdoš a urobil fatálnu chybu, pretože miesto toho, aby nariadil tvrdý ozdravný režim VšZP, utekal na vládu, ktorá nemala lepšiu robotu, ako významne zmierniť podmienky preukazovania solventnosti pre zdravotné poisťovne. 

Ďalší predsedovia úradu neboli už vôbec ničím zreteľa hodní. Dnes za to platíme daň. Úrad nestrká nos tam, kde má, ale strká tam, kde nemá. A tak, keď sme si s Petrom Pažitným mysleli, aký skvelý bude tento nenahraditeľný regulátor, namiesto toho sa stal hanbou. A to platí aj pre súčasnú posádku. 

Zdroj:
Zdravotnícke noviny č. 26/2022 (30. jún 2022)

Leave A Reply

Navigate