Matúš 6:3 okrem iného hovorí: „Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí tvoja pravá ruka.“ Význam slov je jasný a zrozumiteľný, avšak od čias prvých apoštolov sa zmenil. Dnes veta, že ľavá ruka nevie, čo robí pravá ruka, ukazuje na dezorganizáciu a chaos. A v tom naša vláda vyniká, pretože skutočne pravá ruka nevie, čo robí ľavá, a naopak.
Nedá sa to akceptovať, nedá sa na to zvyknúť, ale musíme s tým nejako žiť. Navyše je zle, že nič lepšie, skôr naopak, nás nečaká ani po budúcich voľbách, nech sú hocikedy. I keď zjavne existuje aj horší stav, a to vtedy, keď pravá mozgová hemisféra nevie, čo robí ľavá. Psychológovia poznajú viacero porúch, ktoré sú dôsledkom nespolupracujúcich centier v mozgových hemisférach, ako je napríklad dyslexia. A to sa týka iba nejakých častí hemisfér. Čo však, keď nespolupracujú celé hemisféry, čo sa stane? Konečne poznáme odpoveď. Volá sa to minister financií.
Tak mu pri príprave štátneho rozpočtu na rok 2022 jedna hemisféra nakukala, aby znížil úhradu štátu za svojich poistencov. V roku 2005 sme nasadili príspevok štátu ako 4 % z priemernej mzdy dosiahnutej v národnom hospodárstve v predchádzajúcom období s tým, že toto percento podľa toho, ako sa bude dariť ekonomike, bude narastať. Suma, ktorú uhrádza štát za svojich poistencov, a tých sú dve tretiny všetkého obyvateľstva, osciluje okolo pätiny všetkých príjmov zdravotných poisťovní na zdravotnú starostlivosť. Jedna tretina obyvateľstva, ekonomicky aktívni, zaplatia štyri pätiny zdrojov. Iba raz či dvakrát za 12 rokov Ficových vlád sa stalo, že štát dával viacej ako 4 percentá, ale nie preto, aby sa ľudia mali lepšie, ale preto, aby bolo z čoho naberať, ono tie tetky Anky a kolektív niečo stáli.
Hanebný rekord
Prvýkrát klesla hodnota pod hranicu 4 percent až v Pellegriniho štátnom rozpočte na rok 2020, vtedy to bolo 3,8 percenta. Covid sem, covid tam, prvý rozpočet matovičovsko-hegerovskej vlády na rok 2021 uzákonil iba 3,3 percenta a Matovičov rozpočet na rok 2022 nastavil hanebný rekord na 2,7 percenta. Navyše, už nie na konkrétneho poistenca štátu, ale na všetkých, je jedno, koľko ich bude.
Ak k tomu prirátame premrhané prostriedky na plošné testovanie, očkovaciu lotériu, odmenu zaočkovaným seniorom a ešte množstvo iných výdavkov štátu, o ktorých sa (zatiaľ) ani poriadne nevie, niet sa čo diviť, že zdravotníctvu dramaticky chýbajú prostriedky. Tak sa nečudujme, že sestry miznú ako ľad na jar, za lepšími zárobkami, často mimo sektoru alebo do zahraničia.
Tá druhá Matovičova hemisféra evidentne netuší, čo ta prvá vystrája. Preto je schopný pokojne sa postaviť pred médiá, ako keby sa nechumelilo, a obhajovať dôležitosť protiinflačného balíčka, za obyčajných 1,2 miliardy eur ročne. Samozrejme, treba pomôcť tým, ktorí to potrebujú, cielene a adresne, ale nie rozdávať peniaze plošne, neadresne aj tým, ktorí ich vôbec nepotrebujú. Nehovoriac o tom, že nalievať peniaze pri zúriacej inflácii je to isté ako hasiť oheň benzínom. Igor Matovič, aby tú miliardu zohnal, chce zvyšovať dane, nielen z tabaku a alkoholu, ale aj zdaňovať takzvané bohaté firmy. Slovnaft má údajne zaplatiť 300 miliónov eur, čo naozaj však nik nevie, keď sa Slovnaft sa tvári, že sankcie proti Rusku ho zničia. Ešte kedysi za Fica zaviedli extra daň na poistky, čo neznamenalo nič iné, iba že poistky zdraželi ľuďom, nie poisťovniam. Nakoniec, na výmere poistného to každý rok vidíme. Samozrejme, nejaká ďalšia špeciálna daň sa bude správať rovnako a v konečnom dôsledku ju nakoniec zaplatia tí, ktorým mala pomôcť.
Chýba ucelená vízia
Je takmer zbytočné analyzovať kroky Igora Matoviča, jeho hemisféry sú zjavne nastavené na iný, normálnym ľuďom nepochopiteľný mód. Nečudo, že pri takomto principálovi znova ožíva aj exot, akým je Marek Krajčí, človek, ktorý sa prejavil neuveriteľnou neschopnosťou.
Intriguje proti Vladimírovi Lengvarskému, o ktorom sa povráva, že končí. Mimochodom, je to úplne jedno, či áno, či nie, pretože Krajčí je za osemnásť a Lengvarský za dvadsať bez dvoch. Marek Krajčí sa síce tvári, že sa nechce vrátiť, ale keby dostal vnuknutie, čo u charizmatika nie je nič mimoriadne, vrátil by sa.
Najväčším problémom slovenského zdravotníctva je, že chýba ucelená vízia, ako má fungovať.
Jediná, žiaľ, posledná vízia, vznikla v roku 2000, potom bola pretavená do veľkej reformy. Vyše 600 noviel, pod ktorými sa podpísali všetky vlády, ktoré prišli po druhej Dzurindovej, im nielen že neprospeli, ale veľké množstvo noviel reformné zákony doslova poškodili. Ani existujúca vláda a jej ministri zdravotníctva ničím nepomohli, naopak, niekoľko noviel ich doslova likviduje reformné zdravotníctvo. Sem patrí napríklad vznik nejakej ministerskej komisie, ktorá bude určovať, koľko a za akú zdravotnú starostlivosť majú zdravotné poisťovne platiť. Alebo takzvaná OSN (optimalizácia siete nemocníc), ktorá úplne odtrhnutá od reality akosi rýchlo speje k európskej blamáži, ak nie ku škandálu.
11:2 „Príde pýcha, príde aj hanba, múdrosť sa však zdržiava u skromných.“
Zdroj:
Zdravotnícke noviny č. 24/2022 (17. 6. 2022)
