Výroba liekov je vraj druhý najväčší biznis na svete, hneď po zbraniach. Vo vyspelých krajinách stúpajú výdavky zdravotníctva ročne o 10 až 15 percent. Je to tak trochu hra mačky s myšou. Mačky modernizujú, kopírujú, patentujú. Zúri medzi nimi tvrdý konkurenčný boj, ale v jednom sú vždy zajedno – v metódach, ako dosiahnuť svoje. A myši to nakoniec zaplatia.
Keď sme v roku 2003 zaviedli fixný doplatok občanov na lieky a spoplatnili sme recept, tri roky po sebe sme boli jedinou krajinou v Európe, ktorej klesali absolútne náklady na lieky. Znížila sa nadbytočná spotreba, ušetrené peniaze pomohli vpustiť sem najnovšie lieky, najmä v onkológii a v kardiológii.
Povolebné odstránenie „dvadsaťkorunáčiek“ a zmena princípov kategorizácie, spočívajúca v zníženie transparentnosti, viedla k opätovnému nárastu nákladov na lieky. Výdavkový skok vrátil za 9 mesiacov od volieb firmám skoro všetko, o čo prišli za predchádzajúce tri roky. Že to začína byť vážny problém, si už všimli aj na ministerstve zdravotníctva. Trochu politickým vydieraním, trochu úskokom sa minister snažil dosiahnuť zníženie cien. Argumenty o silnej korune zabrali, dohodlo sa zníženie o 5 percent pri tisícoch liekov. Hurá, konečne úspech. Má to však háčik. Zníženie ceny lieku o nejaké percento neprinesie nič z očakávaného. Takzvané zníženie cien povedie iba k zvýšeniu počtu predaných balení. Výsledok veľmi podobný známemu gestu dvoch kutilov – palec hore, A JE TO!
Zdroj: .týždeň 17/2007