Považujem za veľmi potrebné reagovať na článok generálneho sekretára Slovenskej lekárskej komory Eduarda Kováča, ktorý sa vo svojom článku usiluje pri problematike dlhu, počtu poisťovní, v oblasti korupcie, nákupov z výšky DPH preukázať, že sme v reforme zdravotníctva čosi iné hovorili a čosi iné urobili.
Vety, ktoré cituje, som napísal. Pre poctivosť by sa patrilo, aby k týmto výrokom priradil aj rok a kontex, v akom zazneli. Aj ja by som mohol povedať, že v roku 1999 sme mali s Eduardom Kováčom diskusiu, pri ktorej povedal, že ak dostane navyše 30 miliárd korún, urobí reformu zdravotníctva, a keď som sa ho spýtal, odkiaľ ich chce vziať, akosi sa odmlčal.
No aby sme nedajbože nezmenili diskusiu o článku na vedeckú polemiku, treba povedať aj to, že reforma zdravotníctva je v každom štáte nesmierne náročná a ťažká. Každý súdny človek sa o tom môže presvedčiť, keď si porovná Slovensko s Českou republikou alebo trebárs s Nemeckom. V tejto oblasti sa nikto múdry nenarodil a koncepcia našej reformy prešla až do roku 2001 mnohými premenami. Tu len odkážem na našu publikáciu Stratégia reformy zdravotníctva – reálnej reformy pre občana. Knihu sme s Petrom Pažitným napísali v roku 2001 a 17. novembra 2001 verejne predstavili. Vlastným nákladom sme vydali 2000 kusov, je stále dostupná na našej internetovej stránke www.reformazdravotnictva.sk Úvodných 50 strán textu opisuje práve ekonomickú „zvrhlosť“ systému, ktorú tu zaviedli ľudia typu Eduarda Kováča. Od päťdesiatej prvej strany predkladáme konkrétnu reformu, jej ciele a obsah. Teda zhruba rok pred voľbami sme poctivo povedali náš názor, v čom je chyba a ako ju považujeme za potrebné odstrániť. Voliči vo voľbách v roku 2002 rozhodli tak, aby sme mohli reformu reálne vykonať. Počas schvaľovania šestice reformných zákonov sme spravili odpočet v takzvanej Bielej knihe pod názvom: Ozdravené zdravotníctvo v službách občanov s podtitulom Príbeh reformy od koncepcie po implementáciu. Ani tu srne sa netvárili, že vieme všetko najlepšie na svete a poctivo sme povedali, že na základe konkrétnych skúsenosti budú potrebné aj čiastkové zmeny a vylepšenia.
Okrem toho sme vždy jasne hovorili, že zákony sú len predpokladom na vytvorenie reálnych ekonomických vzťahov v zdravotníctve. Vzťahy medzi jednotlivými subjektmi, nemocnicami, výrobcami liekov, lekárňami, poisťovňami sú najmä vecou korektných ekonomických vzťahov. Vzťah medzi lekárom a pacientom je najmä vecou základnej etiky, a tá sa zákonom naordinovať nedá, lebo je aj výrazom kultúrnosti vzťahov v spoločnosti.
Vecnou časťou mojej odpovede Eduardovi Kováčovi by som mohol skončiť, no jeho článok má nepochybne aj politickú dimenziu. Eduard Kováč sa totiž usiluje naznačiť, že ak by sa našiel nejaký politický chlebodarca, je pripravený. Otázka je – na čo? Chce znova vojsť do zdravotnej poisťovne a znova ju zadlžovať? Alebo byťministrom a súčasne sa ľutovať, ako hovorí v poslednej vete svojho článku?
Myslím, že ak slovo poctivosť niečo Kováčovi hovorí, bolo by poctivé porovnať navrhnutú komplexnú reformu s jej realizáciou. Podkladov je dosť. Keďže generálny sekretár sa k tomu akosi nemá, moju reakciu uzavriem konštatovaním: Stokrát lepšie je byť poctivým pisateľom a vykonávateľom reformy ako človekom, ktorý sľubuje pečené holuby, len nevedno, na ktorej streche sedia.
RUDOLF ZAJAC, minister zdravotníctva SR
Zdroj:
SME 17. 10. 2005
