„Tak im ich konečne zvýšili,“ povedal by asi Švejk na plošné zvýšenie tarifných miezd zdravotníckych pracovníkov štátnych zdravotných zariadení. A pokojne by ďalej bafkal svoju fajku. „Nebolo to včas a nedali, koľko mali,“ povedali zdravotníci a nepokojne sa rozišli spred ministerstva zdravotníctva, kde protestovali proti odkladaniu splnenia uznesenia parlamentu z decembra 2000. To uznesenie vládu zaviazalo zvýšiť v roku 2001 tarifné mzdy zdravotníkov o 3,4 miliardy korún. Ako je v našich zemepisných šírkach zvykom, plošne. „Na to nemáme peniaze,“ povedali dve najväčšie poisťovne a odvolávali sa na svoj parlamentom schválený rozpočet.
Dlh zdravotníctva rastie mesačne o 500 miliónov korún, na čom sa podieľajú hlavne štátne nemocnice. Okrem dvoch sú to všetky na Slovensku. Príčinou rastu dlhu sú výrazne vyššie výdavky než „plánované“ príjmy nemocníc. Až 83 percent všetkých výdavkov nemocníc sa používa na krytie fixných nákladov, z čoho približne 60 percent tvoria mzdy pracovníkov a 23 percent náklady na prevádzku nemocníc, ale bez liekov a špeciálneho materiálu. Fixné náklady sú náklady na samotnú existenciu nemocnice, bez ohľadu na to, či sa v nej pacienti liečia, alebo neliečia. Dôvodom je vysoko nadmerný počet nemocníc a vysoká prezamestnanosť v nich. Keď sa vlani dostala do parlamentu novela zákona o odvodoch do zdravotných poisťovní, ktorá zvyšovala povinnosť občanov platiť poistné z 3,7 percenta zo mzdy na 4 percentá, vyvolala v poslancoch veľkú nechuť. Musel ich presviedčať dokonca sám premiér. Vláda nakoniec dosiahla svoje a novelu presadila vďaka koaličnej poslušnosti, poslanci jej to však vrátili uznesením o plošnom zvyšovaní miezd.
Minister zdravotníctva chce teraz prinútiť nemocnice, aby hľadali skryté vnútorné rezervy. Okrem jasnej pachuti z pripomenutia sústavného úderníckeho hľadania rezerv v časoch nedávno minulých je to, samozrejme, kvadratická hlúposť. Ak doteraz ani jedno ministrovo opatrenie neviedlo k lepšej efektivite nemocníc a k znižovaniu enormných a zbytočných nákladov, je jasné, že zvýšenie fixných nákladov nemocníc ako zákonitý dôsledok plošného zvýšenia miezd to naozaj nemôže zabezpečiť. Iba ak by administratívne v ekonomických výkazoch nemocníc vymenili mínusové znamienka za plusové.
Šiesteho júna 2001 sa končí účinnosť paragrafu 235 Exekučného poriadku, ktorý chránil nemocnice a poisťovne pred exekútormi. Ústavný súd na návrh opozície jeho platnosť zrušil a iné ani spraviť nemohol, pretože neuhradená pohľadávka je vlastníctvom veriteľa. A vlastníctvo je chránené ústavou. Čo príde potom, je nevyhnutné. Veritelia spustia rýchlu a razantnú sériu exekúcii, pretože za dva roky tohto protiústavného paragrafu majú nazbieraných dosť právoplatných rozsudkov. A nemocnice budú mať problém vôbec vyplácať mzdy, nieto ešte zvýšené.
Na internete si každý, kto má záujem, môže prečítať materiály z jednotlivých rezortov, určené na rokovanie vlády. Ministerstvo zdravotníctva predložilo vláde návrh na vysporiadanie dlhu zdravotníctva, ktorý by aj horšia vláda musela hodiť do koša. Pre ilustráciu: obsahuje aj vetu, aby vláda v rámci riešenia dlhu apelovala na veriteľov, aby nevymáhali svoje miliardové pohľadávky. Tento návrh možno pokojne modifikovať tak, aby si člen vlády Roman Kováč kľakol na kolená a pekne veriteľov poprosil.
Pri tom kľačaní môže začať hľadať rezervy v sebe.
Rudolf Zajac
Autor (1951) je lekár a manažér.
Zdroj:
Domino fórum 20/2001
