[Ing. Lubomir Mihalik]

Pan minister,

Som rad, ze si uvedomujete problem kvalifikacie a schopnosti politicky nominovanych riaditelov. Osobne sa velmi cudujem ako potom mozete takychto neschopnych ludi tolerovat?
Moj nazor je, ze naozaj je potrebne zacat s cistkami. Preco ale zachadzate do extremu? Preco si myslite, ze novy manazment by bol menej kvalifikovany? Je nutne stanovit urcite kriteria a podla nich opatovne zvolit noveho riaditela. Uz nie ale politicky, ale kvalifikacne, vedomostne, skusenostne,…
Pozrite sa napr. na take banky. Ziadna zahr. banka, kt. sprivatizovala povodne statne banky, neodstartovala reformu este pred tym, nez by vymenila ludi na riadiacich poziciach. Jednoducho zacat musime tam.
Ako chcete zmenit zmyslanie ludi, ktori pracuju len pre svoj prospech a na reformu sa tesia len a len preto, ze im chcete zvysit kompetencie o rozdelovani platov. A naozaj sa stane, ze schopni pojdu prec a v nemocniciach zostanu len ti menej schopni alebo zial aj ti, ktori sa boja urobit zmenu vo svojom zivote napr. odchodom do Ceskej republiky…
Reforma sa mala zacat od nemocnic a hlavne ich vedenia. Skuste to naozaj seriozne zvazit. Mozno by mohol vzniknut specializovany tim, ktory by podla urcitych kriterii rozhodoval, ktori riaditelia su schopni a ktori nie. A hlavne by sa mal zamerat na rozne ocividne preslapy riaditelov, ktore boli v rozpore so zaujmami nemocnice, resp. pacientov.
Ja uz teraz viem, ze Vas napad s nulovou toleranciou sa neujme. A myslim si, ze to viete aj Vy, ale mozno mate obavu ako by na pripadne cistky riaditelov reagovali politicke strany, ktore v nemocniciach maju na veducich postoch svojich kandidatov…
Nie je potrebne zosadit vsetkych, ale tych neschopnych ano. A rozhodne musite obmedzit politicke vplyvy, co bude velmi tazka uloha…

Dakujem.
S pozdravom

[Ing. Lubomir Mihalik]

@Rudolf Zajac wrote:

Ivo Topolsky:

Ponechať rozhodovanie na riaditeľov nemocníc je naozaj subjektívne. Pokiaľ ešte uznávate p. Zajac, že viacerí sú do týchto pozícií menovaní politicky… nepociťujú žiadny strach. Tlak od zamestnancov v podstate neexistuje, resp. je bezvýznamný. Problém je aj v tom, že týto riaditelia sledujú skôr svoj prospech ako prospech nemocnice, či zamestnanca…
Situácia v zdravotníctve sa nedá porovnávať s relatívne vyspelou úrovňou podnikateľského prostredia. Pokiaľ Váš každý krok je kontrolovaný, či je dostatočne efektívny… a zodpovedáte zaň vlastnou pozíciou, každý si rozmyslí ako bude pracovať. Keďže v štátnych podnikoch je nominácia politická, takéto hodnoty idú bokom. Poznám prípady, kedy vedenie robilo kroky, ktoré boli nelogické, resp. logické len z pohľadu riaditeľa nemocnice, teda boli v jeho prospech.
…a nakoniec aby sa nestalo, že kvalitný personál sa z nemocníc vytratí, pretože neschopný riaditeľ v ňom bude vidieť konkurenciu. Ju jednoducho odstatví 10 tis. platom… :-((
Najskôr mala nastať obmena manažmentu a systému… O závažných otázkach je potrebné rozhodovať zodpovedne. Pri súčasnom manažmente to nebude možné… (česť výnimkám)

S pozdravom

Pozrel som si to na webe a aj Vasu odvolavku na moj prispevok v suvislosti s „div nestrajkujucimi zdravotnikmi“.
Mozno sme sa nerozumeli.
Nie som proti diferenciacii miezd. Len ma zaraza mechanizmus ich urcovania. Ta “ priserna subjektivita „.
Davate mi za priklad sukromne nemocnice. To je predsa o inom.
Vy sam nemozete verit tomu, ze riaditelia z ktorych väcsina – vsetka cest vynimkam – nema ani ponatia o riadeni nejakej firmy, budu pouzivat manazersky nastroj skutocne manazersky. Okrem troch sukromnych nemocnic ( 3! ) su vsetky zatial statne, resp verejnopravne. Takze sa spravuju ine peniaze ( hlavne nie vlastne – ako v sukromnej firme ). Tak aky manager ?
Este raz : ako mam verit väcsine ludi – riaditelov, prednostov, primarov – ktori dokazali nemocnice len zadlzit ( a nie vzdy museli ), ze sa zrazu zacnu spravat ako skuseni manageri ? V sukromnej nemocnici ( podniku ) predsa manager spravuje bud svoje peniaze a teda si dava dobry pozor, alebo ak je zamestnanec a spravuje cudzie peniaze, ma na 100% nad sebou kontrolne mechanizmy, ktore ho nepustia dalej.
Mam pravo sa o to zaujimat, lebo vysledok takehoto basovania sa ma bude bezprostredne dotykat – jednak mzda a jednak aj zamestnanie. Ak to bude mantak, moze skrachovat nemocnica a ja pridem o zamestnanie, ak to bude sikovny clovek a povedzme si ma necha – mozem dobre zarobit. To pokladam za normalne.

A mimochodom, k tym istotam. Najdite si hocikde na webe, alebo inde povedzme ponuky pracovnych miest napr. v univerzitnych nemocniciach USA. Mate tam uvedenu poziciu, pozadovane kvalifikacie a prax. A je tam kolonka „salary“, nikde nie je uvedene, ze o plate rozhoduje primar.
( inak ja mam s mojim primarom dobry vztah a nie je tam nijaky problem – je to otazka principu. )
Ponechať rozhodovanie na riaditeľov nemocníc je naozaj subjektívne. Pokiaľ ešte uznávate p. Zajac, že viacerí sú do týchto pozícií menovaní politicky… nepociťujú žiadny strach. Tlak od zamestnancov v podstate neexistuje, resp. je bezvýznamný. Problém je aj v tom, že týto riaditelia sledujú skôr svoj prospech ako prospech nemocnice, či zamestnanca…
Situácia v zdravotníctve sa nedá porovnávať s relatívne vyspelou úrovňou podnikateľského prostredia. Pokiaľ Váš každý krok je kontrolovaný, či je dostatočne efektívny… a zodpovedáte zaň vlastnou pozíciou, každý si rozmyslí ako bude pracovať. Keďže v štátnych podnikoch je nominácia politická, takéto hodnoty idú bokom. Poznám prípady, kedy vedenie robilo kroky, ktoré boli nelogické, resp. logické len z pohľadu riaditeľa nemocnice, teda boli v jeho prospech.
…a nakoniec aby sa nestalo, že kvalitný personál sa z nemocníc vytratí, pretože neschopný riaditeľ v ňom bude vidieť konkurenciu. Ju jednoducho odstatví 10 tis. platom… :-((
Najskôr mala nastať obmena manažmentu a systému… O závažných otázkach je potrebné rozhodovať zodpovedne. Pri súčasnom manažmente to nebude možné… (česť výnimkám)

S pozdravom

Teda moj prispevok k diskusii je o nastoleni mechanizmov – pravidiel, ktore minimalizuju subjektivne rozhodovanie. O comkolvek, v tomto pripade o mzde.
S pozdravom
IT

Odpoved R. Zajac:

Potom ale stoji otazka ci iba „subjektivne“ sa rozhoduju v sukromnych podnikoch a tych je dnes 85% zo vsetkych.
S tymi riaditelmi je to tak, ze asi mate pravdu, ale ked hovorime ze zdravotnictvo potrebuje November, tak to iste sa dialo aj vtedy. Ako inak chcete mobilizovat riaditelov a nakoniec nevhodnych ( a mozno je ich vacsina) eliminovat, ak nebude „tlak zdola“. Pretoze „zhira“ budu skor ci neskor zas len politicke nominacie, alebo co je este horsie “ bratrickovske“ nominacie., Kedy sa zamestnanci starali o predrazene nakup, o prezamestnanost THP pracovnikov atd atd? Nakoniec z 84 000 pracovnikov v statnych zariadeniach je iba 52.000 zdravotnickych
Moj zaver: Treba sa zacat starat o seba o svoje okolie a svojho primara a riaditela. Inak sa nepohneme.
R.Zajac
PS: Neziskove nemocnice ( do konca roku ich bude 14) nespadaju pod zakon o verejnej sluzbe a teda ani „pod platovku“,
PPS: dam to znova na forum a bolo by dobre keby ste tam diskutovali

---

[Ing. Lubomir Mihalik]

Plne sa stotožňujem s názorom autorky predošlého článku. Keď pre štát nie je priorita, aby mal zdravých, ale aj mladých ľudí…, budeme musieť za to pykať my všetci v budúcnosti. Potom zábavné reči prejdú aj pána ministra, hlavne keď zistí, že tu nemá kto pracovať a celé obyvateľstvo bude totálne zostarnuté. Toto by naopak mala byť priorita štátu! Pôrodnosť všade vo vyspelých krajiných klesá, s výnimkou určitých etník. Nie je potrebné serióznych ľudí odstrašovať ešte aj rečami a potrebe hradiť si operácie takéhoto charakteru. Myslím si, že keby sa tento problém týkal pána ministra osobne, rozmýšlal by úplne ináč.
—

@pacientka wrote:

Vážený pán minister.

Podľa dokumentu – Reforma zdravotníctva, sa nebude zo spoločného balíka zadravotného poistenia hradiť žiadny výkon spojený s reprodukčnou medicínou. Uvedomujete si dôsledky? Je tam síce písané, že sa majú vyvoriť iné formy pripoistenia a pod. Ale toto asi nebude možné vytvoriť z dňa na deň. Uvedomujete si, že každý 5. pár má problémy s počatím? Štatistiky o tom určite máte a nebudem ich tu vypisovať. Ak nastane situácia, že od určitého dátumu nebude hradené zo zdravotného poistenia nič, tak aspoň 3-4 roky sa Slovensko bude „plácať“ v takom stave, že nebudú rozbehnuté žiadne pripoistenia, prípadne iný systém hradenia a roky bežia (tak ako to bolo po rozdelení Československa). Veľmi ma ranilo Vaše vyjadrenie, že veď aj tak si to mladí spôsobujú sami svoji správaním, nosením minisukní a potratmi. Akým správaním? S manželom sa už 4 roky márne pokúšame o dieťa. Mám 34 rokov, nikdy som nemala žiadny zápal vaječníkov, mini som nikdy nenosila, a potrat som nikdy nemala, som skoro vegetariánka, manžel je v poriadku, všetky naše vyšetrenia sú ukážkové, len to proste nejde. Vyštudovala som vysokú školu, snažila sa vybudovať nejaké zázemie, manžela som spoznala po vysokej škole, bytovú otázku sme vyriešili vlastným úsilím (čo nie je nič ľachké). Vaše ďalšie vyjadrenie, ktoré som počula v rozhlase zas „vtipne“ hovorilo o tom, že si nemajú mladí kúpiť hi-fi vežu, ale zaplatiť si reprodukčnú medicínu. Ale dovoľujem si Vám pripomenúť, že vežu kúpite 20 tisíc a pokus IVF (lieky obyčajné IVF bez nadštandardov) vyjde v primere na 80000, pričom priemerná úspešnosť je 25%, priemerne treba asi 3 pokusy na úspešné otehotnenie, čo je asi 240000, ak máte nejaké nadštandardy (napr. ICSI, mrazenie, darované spermie, darované vajíčka) suma sa ešte zvýši.V súčasnosti sú čiastočne hradené 2 až 3 pokusy, pričom pokus s čiastočným hradením poisťovní stojí asi 18000 (bez nadštandardov). Tak to mi povedzte, koľko párov si to bude môcť po zrušení aspoň súčastného priplácania dovoliť? Stále sa všade bije na poplach, že na Slovensku pôrodnosť klesá a vy chcete pristúpiť k tomuto kroku. To si naozaj myslíte, že náz z toho vytrhne pôrodnosť cigánskeho obyvateľstva? Toto je téma, s ktorou väčšina párov nejde na verejnosť a preto mi pripadá dosť smiešne, že celá verejnosť je „pobúrená“, že sa bude platiť za lôžko v nemocnici a o to, že reprodukčná medicína sa bude hradiť plne pacientom nie je počuť nič. Ja viem, že je to hlavne pre to, že páry (tak ako aj ja) nie sú vždy schopné to zverejniť pre všetkých, nielen v okruhu známych a bohužiaľ na Slovensku je ešte taká situácia, že sa na takto počaté dieťa stále pozerá cez prsty a rodičia aj deti majú často problémy v svojom okolí.

Bohužiaľ ani ja nie som v súčasnosti schopná zverejniť svoje meno na internete, lebo o tomto mojom boji o dieťa v práci nevedia a mám vážne obavy, že by ma to diskriminovalo pri zaraďovaní na projekty. A veľmi by ma zaujímali aj názory iných lekárov na túto problematiku.

S pozdravom pacientka.

[Autor]

Príspevky