[Bohumil M.]

Bohumil M. odpovedá R. Zajacovi

Kvitujem Vaše vyjadrenie uverejnené v Hospodárskych novinách zo dňa 4.4.2006:

– nemocnice by mali začať s tzv. divíznym hospodárením, kedy by vedúci oddelení, teda primári a vrchné sestry, sami prideľovali prostriedky určené na odmeňovanie zamestnancov. =D>

Ak sa uvedené „divízne hospodárenie“ dovedie do dôsledkov tak, akoby išlo skoro o samostatné súkromné kliniky, tak veľa z dnešných problémov by zaniklo.

Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sú fakticky jednotlivé oddelenia nemocníc. Tam sa rozhoduje o „technológií“ liečenia pacienta a tým aj o jej hospodárnosti. Preto až tam má byť posunutá zodpovednosť a právomoci súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

Tam sa rozhoduje o efektívnosti oddelenia, o zárobkoch pracovníkov, tiež o tom, či dané oddelenie vo svojej oblasti znesie konkurenciu ( v kvalite i v nákladoch) s podobnými oddeleniami v iných NsP.
Vedenie nemocníc má hlavne koordinovať súčinnosť týchto hierarchických „divíznych útvarov“ a pomáhať im v ich prežití a rozvoji. Doterajší centralistický direktívny prístup k riadeniu nemocníc, ako vidieť vedie často k takmer neprekonateľným problémom.

[Bohumil M.]

@Rudolf Zajac wrote:

……… Ziadne riadenie nevyriesi najstarsi ekonomicky problem – vela eskymakov/ malo tulenov. Divozny system hospdarenia iba narovna tie najvacsie ekonomicke pokrivenia. Ale nijakom sposobom nezvysuje efektivitu, ani neznituje fixne nallady atd. Navyse sa celkom vazne stretava s odporom, preto ludia v zdraotnictve su stale vc znameni rovnostarstva a nie diferenciacie. A navyse moja skusenpost, prinajmensom 30 rocna. vzudy najciac kricia najslabsi zamestnanci.

Každý obyčajný, normálny systém riadenia vie vyriešiť Váš príklad, problém:
veľa eskymákov/málo tuleňov

Systém má minimálne tieto možnosti riadiacich zásahov, aby zabezpečil rovnováhu (dosiahnutie definovaného cieľa):
a) urobiť opatrenia na zvýšenie počtu tuleňov,
alebo
b) znížiť množstvo eskymákov (napr. ich presídlením do iných teritórií,
alebo
c) naučiť eskymákov spotrebovávať menej tuleňov.

Príroda, vr. spoločnosti zatiaľ vždy našla riešenie a tak riešenie vie nájsť aj „divizionálne riadenie“. Divizionálne vyhodnocovanie skutočnosti, nie je divizionálny systém riadenia, čo sa často mýli.

Je pravdou, že divizionálnym vyhodnocovaním môže iba zistiť, kde a koľko nákladov vzniká, ale sledovanie a vyhodnocovanie nemení výraznejšie hospodárnosť. Na to treba zaviesť, doriešiť ďalší krok, t.j. divizionálne riadenie, ktorého charakteristiky boli uvedené v odpovedi „Ekonómke P“ z 30.03. 2006

Do NsP treba nasadiť divizionálne riadenie, nielen divizionálne vyhodnocovanie. Vtedy sa dosiahne, že celá divízia (stredisko, alebo aj nižší útvar) sa začne chovať a vnútorne riadiť tak, ako by to bola samostatná súkromná klinika (alebo iná súkromná prax). V nej sa určite zvýši efektivita a ak je treba na dosiahnutie rovnováhy, tak sa znížia aj fixné náklady.
Máte pravdu a súhlasím, že v zdravotníctve sa ešte udržuje zvyk rovnostárstva a nie diferenciácie. Bez správneho oceňovania a diferenciácie však nie je pohyb k lepšiemu. Máte pravdu aj s tým krikom proti diferenciácii.

[Bohumil M.]

@PelikanR wrote:

Odpoveď Bohumil M. pre PelikanR

Dobré divizionálne riadenie nie je zamerané len na úroveň divízie, alebo stredísk, ale vyhodnocuje a pomáha riadiť aj menšie časti, ako sú skupiny pracovníkov ( skupina sestier), …) ba až na jednotlivcov (jednotliví lekári a iné významné individuality).
Máte pravdu, skutočné hodnoty a aj hodnoty v dosahovaní hospodárnosti NsP sú výsledkom pracovníkov tejto NsP. Pri ich výchove však treba im vysvetliť najprv kritérium podľa ktorého budú vyhodnocovaní. A potom im pomôcť v hľadaní metód a spôsobov (aspoň námetmi) ako dosahovať toto zlepšenie.

Položil ste veľmi zaujímavú otázku: prečo je dnes jednoduchšie zatvoriť starú nemocnicu a otvoriť novú ?

Nazdávame sa, že je to možné popísať v oblasti hospodárnosti nasledovne:
Väčšina pracovníkov nechce zmenu do náročnejšieho režimu, myslia si, že nie je tak zle, aby museli zanechať existujúci nehospodárny systém. Nechcú veriť, vidieť, že existujúci systém hospodárnosti ich NsP rúti do kolapsu. Zmenu odkladajú, až ozajstný kolaps nastane.
Ak sa otvára nová nemocnica, tak sú tí, ktorí sa tam dostanú pracovať ochotní a snaživí prijať nový aj podstatne náročnejší režim. Ktorí ho nechcú prijať, tak sa tam jednoducho nedostanú.

Na záver je len vážna otázka:
Musí sa manažment a pracovníci poučiť na svojich chybách?
Alebo: Komu nie je rady, tomu nie je pomoci.

Tento problém je najväčší problém zvýšenia hospodárnosti NsP na Slovensku. Máte pravdu, je to myslenie ľudí.
Tu by bolo treba práve poradiť ako „zobudiť“ manažment NsP, aby začali s účinnými zmenami skôr, ako keď je neskoro a kolaps ich NsP je už potom neodvrátiteľný.

[Bohumil M.]

@ekonómka P wrote:

V našej NsP vyššieho typu máme zavedené relatívne podrobnú evidenciu nákladov a výnosov na všetky nákladové strediská. Výsledky dávame primárom a iným vedúcim. Robíme aj určité preúčtovanie nákladov medzi strediskami.
A predsa primári a tiež vedúci v HTČ nerobia vážnejšie opatrenia na zníženie strát v ich nákladových strediskách. Tvrdia, že to už ďalej šetriť nejde, že len poisťovňa musí viac platiť. Nie je to iba teoretizovanie okolo „ divizionálneho riadenia“, veď všetky informácie máme o hospodárení až na nákladové strediská. Čo ešte teda nemáme, aby sme mohli nielen odstrániť stratovosť a aj zvýšiť platy ?

Divizionálne riadenie nie je len podrobná evidencia nákladov a výnosov na útvary, napr. na nákladové strediská. Tým sa nepodarí zaktivizovať vedúcich útvarov (napr. primárov), aby oni akoby riaditelia svojich kliník hľadali rezervy.

K tomu však treba urobiť tieto doporučené kroky:

Definovať pre všetky vnútronemocničné útvary jednotné a hlavné kritérium všeobecne platné v okolitom trhovom prostredí, ktorým budeme hodnotiť všetky útvary, akoby išlo o samostatnú súkromnú kliniku (napr. skutočne dosiahnutá Rentabilita a Solventnosť útvaru).

Určiť bod, pod ktorý keď klesne hodnota kritéria za daný útvar, tak sa bude zvažovať výmena manažéra, prípadne až po zrušenie oddelenia. Do výsledku treba zahrnúť aj tzv. internú dotáciu. Určenie bodu a pridelenie dotácií je otázkou strategických a ročných zámerov NsP.

Zaviesť objektívne automatizované vyhodnocovanie definovaného kritéria, vrátane zavedenia vnútropodnikovej banky a zavedenie internej fakturácie, ale za tzv. trhové ceny.

Uzatvoriť manažérske zmluvy s jednotlivými vedúcimi (napr. primármi), kde budú mať zakotvené ich plné právomoci a plnú zodpovednosť za zverený útvar. Súčasťou zmluvy sú aj motivačné pravidlá, výrazne citeľné odmeny za výsledky, ktoré sú lepšie ako uvedený zlomový bod existencie.

Pri splnení týchto bodov sa dá hovoriť o divíznom, decentralizovanom riadení, kde je už jasné, že aj platy a zárobky a počty pracovníkov a celý rad iných vecí sú v kompetencii vedúceho vnútronemocničného útvaru. On ich bude môcť usmerňovať podľa dosahovanej hospodárnosti vo svojom útvare.

Na realizovanie účinného riadenia z dopadom na myslenie pracovníkov NsP a s dopadom na hospodárnosť doporučujeme spojiť svoje sily s profesionálnou firmou, ktorá túto oblasť ovláda.

[Bohumil M.]

@lekár wrote:

Divizionálny spôsob riadenia je akceptovateľný ……….

Divizionálne riadenie vo vnútri NsP je vtedy dobre navrhnuté a realizované, ak každý tvar (napr. oddelenie) má také pravidlá , že sa bude chovať ako samostatná súkromná klinika.
A ak samostatná súkromná klinika (existuje už aj na Slovensku) prežíva aj v prípadoch s pacientmi na traumatolog. oddelení, tak aj podobné oddelenie existuje v NsP, ak je správne urobené divizionálne riadenie (rozumnej ako decentralizované riadenie) musí prežiť.
Pravdepodobne v prípade odd. traumat. bude treba si dohodnúť platby všetkých pacientov z poisťovne podľa skutočnej kalkulácie nákladov na konkrétneho pacienta, tak ako to ZP už platí pre ARO, ONKO, KARDIO.
Dočasne do obdobia dohody s poisťovňou, treba mať v systéme divízneho riadenia aj tzv. internú dotáciu, čím sa môžu vykrývať uvedené mimoriadne náklady u konkrétnych pacientov. Prirodzene v divizionálnom riadení má byť možnosť vyhodnocovania nákladov nielen v podrobnosti „divízia“, ale aj „stredisko“ a až „konkrétny pacient“.

[Bohumil M.]

@Mata Harri wrote:

To lekár.:
Postele ma prestali zaujímať, rovnako obložnosť. ……
……..Ale skutočne divízne zhodnocovanie sa dá nastaviť iba v normálnom ekonomickom prostredí s primeranými cenami a platnými tržnými vzťahmi.

Divizinálne vyhodnocovanie, ba aj riadenie sa dá robiť, aj keď nie sú primerané ceny od externých platiteľov. Ak je dobre navrhnuté musí fungovať aj v takýchto podmienkach – musí mať vybudované pravidlá a nástroje aj na tieto prípady. Veď väčšina nemocníc sa v praxi v takýchto podmienkach nachádza.

[Bohumil M.]

@Mata Harri wrote:

Divízny system ekonomického vyhodnocovania nemocnice je vynikajúci spôsob urobiť v nemocnici poriadok, pracujeme na ňom 4 mesiace.
1. Urobili sme poriadok v nákladových strediskách. ……

Klobúk dolu!
Urobili ste kus práce, konkrétnej a aj výchovno-osvetovej u pracovníkov FN. Máte stanovené nákladové strediská a urobili ste kalkuláciu nákladov na výkony, ako základ pre ceny pre vzájomnú fakturáciu medzi uvedenými nákladovými strediskami.
Pre zvládnutie nielen kvantitatívnych, ale aj kvalitatívnych hodnôt vzájomných výkonov, a tiež pre objektivizáciu výsledných aj vnútropodnikových cien doporučujeme, aby si strediská fakturovali výkony v trhových cenách, ktoré sa môžu aj značne odlišovať od vykalkulovaných nákladov.

Tým sa zvýši objektivita vyhodnocovania.

Podrobne som preštudoval Vašu víziu systému FNsP. Pochopil som, že sa pod názvom „divizionálne riadenie“, „holdingové usporiadanie“ jedná o významne dôslednejšie sledovanie a vyhodnocovanie nákladov a výnosov v podrobnosti na „nákladové strediská“ s využívaním cien totožných podľa vypracovaných kalkulácií nákladov.
Aby vzniklo divizionálne (decentralizované) riadenie treba pre jednotlivé útvary (okrem definovania decentralizovaných právomocí a zodpovednosti) určiť jednotné kritérium, podľa ktorého budú manažéri (a ich útvary) hodnotení. Súčasne treba záväzne určiť zlomový bod na tomto kritérií, kedy môžu byť až odvolaní a naopak, ako budú motivovaní za dosiahnuté lepšie výsledky nad zlomový bod.
Až po tomto doplnení vznikne systém divízneho riadenia s jasným pôsobením na manažérov divízií (stredísk), aby zvýšili aktivitu, kvalitu a hospodárnosť svojho útvaru.

Som presvedčený, že k tomu smeruje aj Vaša cesta. Ináč by stále išlo len o systém na vyhodnocovanie stredísk s centrálnym rozhodovaním, bez aktivizácie manažérov útvarov.
Držím Vám palce.

[Autor]

Príspevky