tak ako priatelia

O nás Diskusné Fóra Všeobecne o zdravotníctve tak ako priatelia

Zobrazuje sa 15 príspevkov - 31 až 45 (z celkového počtu 47 )
  • Autor
    Príspevky
  • #1177
    Anton Hanusin
    Účastník

    Matta harri

    Vrátila som sa z odborného kurzu o sepse, organizovaného vo forme medzinárodného sympózia.

    nevideli sme sa, skoda,ak to nie je problém, mohli by ste mi poslať svoj mail, rád by som o niektorých veciach podiskutoval súkromne.
    Chcete otvoriť debatu na tému Výživa, intenzívna starostlivosť, ale sama vidíte, že toto nie je priestor pre odbornú diskusiu – viď môj pokus o diskusiu na tému trauma systém. Fakt je, že o základných kameňoch reformy je rozhodnuté, ešte ich schváliť v parlamente, ale nejaká zásadná diskusia už do úvahy neprichádza – a je to v poriadku, minister má ucelenú predstavu, určite i dobrý tím a logistiku, treba ho to nechať dokončiť a potom sa uvidí, horšie, ako posledých 10 rokov, keď sa len plátalo, to byť nemôže.

    Tam odoznela hrozivá štatistika z USA , ktorá dokumentovala ročný nárast úmrtí na sepsu, ktorý sa približuje k počtu úmrtí na ICHS.

    To len dokresľuje, že NI sú problém aj vo svete, ktorému nemôžeme vytýkať nedostatočnú starostlivosť o kvalitu.

    Ad Rudolf Zajac

    A opat v porovnatelnych nemocnciaich na slovesnku neporovnatelne rozdioely v ich vyskyte

    Aj na východnom Slovensku bolo kedysi omnoho menej nádorových ochorení, lebo sa nediagnostikovali. Ako som povedal skôr, nie je neobvyklé, ak sa NI nehlásia, je to v súčasnom systéme pohodlnejšie.

    Pán minister, chápem Vašu nechuť k riešeniu problémov direktívami zhora, dokonca i filozoficky to celkom sedí (každý si musí svoj boj vybojovať sám, aby si cenil jeho výsledok) avšak nemajte nám za zlé, keď ako ľudia z praxe dennodenne vidiaci flagrantné porušovanie lege artis zásad a žiadnu snahu s tým niečo robiť, niekedy neveríme (alebo v záujme pacientov nie sme ochotní tak dlho čakať) na riešenie problému zdola, hoci to niekedy môže zaváňať obsesiou.

    Ad guidelines: Chcete, aby sa v prostredí (ktoré mimochodom nebude čistý trh) presadili lepší a je len na nich, ako. Avšak zároveň musíte garantovať minimálnu sieť zariadení. Tí budu svojim spôsobom zvýhodnení pred pôsobením trhu. Aké pravidlá ošetrovania budú platiť v nich? Nie je pravdepodobné, že by sami mali záujem na kvalite, tú budete musieť garantovať ako zriaďovateľ a to pravdepodobne zhora zavedenými pravidlami. Ak sa mýlim, opravte ma.

    #1178

    Myslim, ze tu je trochu problem v chapani. nemozeme veci tak intimne ako je vnutorny chod riesit ZHORA, ked su DOLE. Tu je tak trochu potrebne ziskat odvahu ich popisat. Vsetci hovoria o B.Bystrici ako o probleme, ale ked dojde na „lamanie chleba“, vsetci su ticho. Tak uz naozaj neviem co ine mozeme robit ako sustavne vyzyvat a vyzyvat.
    NI nie su naozaj iny problem ako problem kvality a naozaj sa usmievam, chcete mat slobodu a sucasne silne ministerstvo, to neide, apson ja to tak neviem, mozno ta tretia cesta. 😉

    #1179
    Anton Hanusin
    Účastník

    Chápem, o čom hovoríte, sloboda a direktívy naozaj nejdú dokopy

    Tu je tak trochu potrebne ziskat odvahu ich popisat

    Ale viete i to, že sa ich popisovať snažíme, napr. i na tejto stránke. V čase manažmentov nekomunikujúcich s podriadenými sa snažíme dovolávať zmeny takto. Myslím si, že by ste v súvislosti so vstupom do platnosti Zákona o práci vo verejnom záujme mali vykonať výberové konania na riaditeľov vo všetkých zariadeniach, ktoré zriadzujete, s prísnymi kritériami, kde by uchádzači buď prejavili dostatočné znalosti i z takýchto oblastí alebo (ak nebudú lekármi) predložili spôsob, ako budú podobné problémy riešiť. Ostatne, výsledky plnenia Dohody o hmotnej zainteresovanosti Vám na to v mnohých prípadoch dávajú dôvod.

    #1180

    Rudolf Zajac:… V zákone o rozsahu bezplatnej staroslivosti je návrh (od poistovní), ŽE NEBUDÚ HRADIŤ NOSOKOMIÁLNE NÁKAZY, lebo…

    Pohľady Matta Hari sú naozaj z praxe.Obávam sa však,že ak by takýto zákon bol prijatý,potom PZS by bol pod silným ekonomickým tlakom NEHLÁSIŤ nozokomiálnu nákazu a vo výkaze pre zdravotnú poisťovňu NEOZNAČIŤ taký výkon (hospitalizáciu) ako nozokomiálnu nákazu aj v jednozančných prípadoch.
    Dôsledok:podstatne väčšie SŤAŽENIE IDENTIFIKÁCIE nozokomiálnych nákaz zdravotnou poisťovňou,ako tomu je dnes,problematické dohadovanie sa s PZS (pôjde o peniaze), či išlo o nozokomiálnu nákazu,alebo nie.

    #1181

    Trochu brutalny prilkad:Autoservis si nemoze uctovat voci poistovni, co ho napadne, ale naozaj co urobiol. Na to je system revizii, ktorz positvnam setri cih zdroje. Neviem si predstavit, ako by mohol PZS „zatlct“ NI.

    #1182
    Mata Harri
    Účastník

    NI nie su naozaj iny problem ako problem kvality a naozaj sa usmievam, chcete mat slobodu a sucasne silne ministerstvo, to neide, apson ja to tak neviem, mozno ta tretia cesta.

    Áno, chceme mať slobodu. V systéme, v ktorom nie sú vymedzené medicínske pravidlá, štandardy, normy, žiadna sloboda neexistuje. V takom systéme ak náhodou máte zmysel pre poriadok a vidíte, že niečo nefunguje, že sa investuje do nepodstatných vecí, že rozhodnutia vedúcich sú nekompetentné, tak musíte čušať. Ak náhodou sa ozvete, odborné argumenty sa považujú za osobný útok, stanete sa nežiadúcou osobou, ktorá narušuje status quo, ktorá vyvoláva napätie a ocitnete sa v permanentnom terore. Ak prídete s návrhom, že niečo by sa mohlo zmeniť, vylepšiť atď, šéfstvo spozornie, čo tým sledujete. A pri najbližšej reorganizácii sa vás zbavia.Ak nie sú štandardy a normy, čo núti manažementy k tomu, aby usilovali o zlepšenie kvality zdravotnej starostlivosti? Ekonomická situácia? Vôbec nie. Ak nie sú peniaze, tak sa prestanú vyplácať služby, prepustia sa zamestnanci, nepodpíšu sa lieky, začne sa v tichosti konať non lege artis. Väčšinou sa to prepečie. Ak to niekde vybuchne, tak si to odnesie jedinec, ktorý mal smolu.

    Dôsledok:podstatne väčšie SŤAŽENIE IDENTIFIKÁCIE nozokomiálnych nákaz zdravotnou poisťovňou,ako tomu je dnes,problematické dohadovanie sa s PZS (pôjde o peniaze), či išlo o nozokomiálnu nákazu,alebo nie.

    Ťažko sa dá identifikovať NI, keď nie je jasne definovaná. Súčasné hlásenia sú nepresné. Na základe akých kritérií sa infekcia prehlási za nosokomiálku, keď žiadne vypracované nie sú? Polyrezistentné kmene? Tie si mohol pacient doniesť, alebo vypestovať. Nedávno sme prijali pacientku nájdenú v lese omrznutú, dehydratovanú, malnutričnú, s teplotou 28 st C. Druhý deň hospitalizácie vybuchli teploty s nálezom pseudomonád v krvi, dostala podľa MIC ATB, po niekoľkých dňoch sa vykultivovali pseudomonády rezistentné skoro na všetko. Pac. bola ťažko imunodeprivovaná, s poruchami perfúzie, ATB neprenikli tam kde mali v dostatočnej koncentrácii.

    Dr. Hanušincovi – moja email adresa je uvedená pri príspevku, stačí na ňu kliknúť 😆 Zistíte, že sa poznáme 😆

    #1183

    No tak uz viem, sefovia su na vine a teda na chybe. To je naozaj fakt, pretoze sme sa ani lken to nenaucili, ze poukazeme na chyby, lebo sa tych sefov bojime. Pre kazdy pripad, co keby mi robil zle. Tak sme ticho a oni robia zle, ibaze nie mne osobne, ale vsetkym a hlavne pacientom. Ked potom hovorime, ze treba na to poukazat, tak a to sa naozaj stalo v Poprade hovori sa o rektoskopii, nakoniec bolo to v nejakej TV.
    Alôe to je ina tema a tak otvaram novu temu: Sefovia a odvaha

    #1184
    Mata Harri
    Účastník

    Ďalšia horúca téma – intenzívna starostlivosť

    Prehľad zo sveta
    V nemocniciach sa buduje dvojstupňová zdravotnícka starostlivosť a to základná a intenzívna. Podľa charakteru výkonov sa ICU delia na jednotky intermediárnej starostlivosti a jednotky intenzívnej starostlivosti. Rozdiel medzi uvedenými jednotkami spočíva v rozdielnom spektre výkonov, ktoré si vyžadujú prístrojovú techniku.

    Na jednotkách intermediárnej starostlivosti sú pacienti, u ktorých je zdravotnícka starostlivosť rozsahom i časovo náročná, avšak s minimálnym využívaním techniky (cca 10 % ). Ide zvyčajne o chirurgicko – internistické jednotky.
    Na JIS sú pacienti v klinickom stave, ktorý si vyžaduje kontinuálny prístrojový monitoring, diagnostické i liečebné inštrumentálne i iné technické intervencie ( napr. ventilácia, dočasná kardiostimulácia ).Zvyčajne ide o ventilačné alebo koronárne jednotky.
    U oboch typov intenzívnej starostlivosti práca sestry u 1 pacienta sa odhaduje na 5,3 – 6 hod denne.

    Existujúce typy ICU

    Podľa spektra poskytovanej intenzívnej starostlivosti ICU sa delia na všeobecné a čiastočne alebo plne špecializované.

    V malých nemocniciach je zvyčajne vybudovaná 1 všeobecná jednotka intenzívnej starostlivosti, so stúpajúcim počtom nemocničných postelí stúpa počet i špecializácia ICU. Vo veľkých nemocniciach sa najčastejšie vyskytujú 3 typy ICU – tzv. ventilačné, medicínske ( chirurgicko – internistické ) a koronárne. V posledných rokoch pribúdajú ICU s užšou špecializáciou, napr. cerebrovaskulárne, onkologické, diabetologické a pod.

    Do siete jednotiek nemocničnej intenzívnej starostlivosti nie sú zaraďované pracoviská alebo jednotky s anesteziologicko pooperačným dozorom, ani pracoviská tzv. urgentnej starostlivosti. Tiež nie sú zaradené jednotky s úzkou špecializáciou ( popáleninové, hyperbarická komora a pod ).

    V USA intenzívna starostlivosť spotrebuje ročne 1 % národného dôchodku, 10 % posteľového fondu nemocníc a 30 % nemocničného rozpočtu. V štátoch EU postele ICU tvoria 6,1 – 8 % nemocničného posteľového fondu, v Japonsku 3 %, v Chile 30 %.
    Priemerná veľkosť ICU je 11 postelí. Menšie JIS zvyšujú prevádzkové náklady, väčšie JIS spomaľujú dynamický pohyb pacientov i aktivitu personálu. 63 % ICU vedie internista, 21 % chirurg, ostatné prevážne anesteziológ. Obložnosť býva 80 – 84 %, priemerná hospitalizačná doba 12, 5 – 14 dní. 17 – 26 % pacientov je na ICU viac ako 14. dní. 58% pacientov je vo veku nad 65 rokov, 4 % nad 85 rokov.

    Časová náročnosť a frekvencia výkonov si vyžaduje primeraný počet kvalifikovaného personálu, prevážnu časť výkonov pripravujú i zabezpečujú sestry. Priemerný počet sestier na ICU v EU je 2, 3 sestry / 1 posteľ ( Vo V. Británii 3 / 1 posteľ, vo Švédsku 2 / 1 posteľ).

    Slovensko

    Na Slovensku existujú OAIM, koronárne, metabolické, všeobecné, chirurgické JIS, potom s užšou špecializáciou – hematologické, traumatologické, neurochirurgické, atd.

    Koncepčné determinovanie jednotlivých JIS je staré viac ako 20 rokov, odvtedy sa možnosti intenzívnej starostlivosti zmenili.

    V súčasnosti u nás v intenzívnej starostlivosti nie je žiaden systém, sieť pracovísk nezohľadňuje reálne potreby. Niekde na JIS sa hospitalizujú banálne stavy, kým „jiskoví“ pacienti sa na JIS nedostanú.

    Chýba medicínsky algoritmus príjmu pacientov, pritom práve v intenzívnej starostlivosti minúty a hodiny rozhodujú o úspešnosti liečby a o nezanedbateľných nákladoch.

    Ekonomická poddimenzovanosť JIS vedie k znižovaniu stavu personálu a šetrení na ŠZM a liekoch, napriek paradoxnému výsledku – (malnutrície – dekubitov – sepsy), s vyššími nákladmi a terapeutickým i neúspechmi.

    Rozsah intenzívnej starostlivosti odráža osobné ambície miestnych pracovníkov, nie je determinovaný štatútom JIS.

    Ak chceme mať na Slovensku kvalitnú intenzívnu starostlivosť, tak musíme v súlade s trendom EU:

    – stanoviť, kde a aké JIS majú byť
    – vymedziť rozsah poskytovanej starostlivosti
    – stanoviť minimum potrebného technického , personálneho a priestorového zabezpečenia
    – zabezpečiť pre JIS samostatné financovanie

    Ak záchranná zdravotná služba je ošetrená zákonom, tak je treba rovnako ošetriť následnú intenzívnu starostlivosť.

    #1185

    KURNIK UZ SA KONECNE PRIHLASTE TOMASOVI SZALAYOVI na tu kvalitu: 0908761153

    #1186
    Mikulas Buzgo
    Účastník

    MH,
    pan minister ma pravdu. Urobte to, prosim, pre dobro pacientov a Vasich kolegov – intenzivistov. Radi by sme vyuzili Vas vedomostny potencial aj na pode SLK, ale ak dokazete presadiť aspon cast svojich nazorov (publikovanych na tejto stranke) priamo cez ministerstvo, budem uprimne rad.

    #1187

    Rudolf Zajac:… Neviem si predstavit, ako by mohol PZS „zatlct“ NI.

    Jednoducho:na základe ekonomického záujmu (ak by zdrav.poisťovne nehradili NI) – predsa sám sa ,,neudá“ – neoznačí zdravotnej poisťovni všetky poskytnuté výkony u pacienta s NI,že ide o NI a ani nebude hlásiť NI.U štátneho lekára pod tlakom menežmentu NsP.U neštátneho PZS následok bol by ešte jasnejší.Chcel by som vidieť ,,jednodňového“ chirurga,ktorý označením vykazaných výkonov a hlásením NI dobrovoľne sa prihlási,že za tieto výkony nechce úhradu od zdravotnej poisťovne.
    Ďalej je treba si uvedomiť,že hlási sa podozrenie na NI a nie dokázaná NI.Jednoducho ošetrujúci lekár nenadobudne podozrenie na NI.Taká zmena ešte viac by sťažila identifikácia NI.Ak ošetrujúci lekár nebude motivovaný na hlásení a označovaní NI (bude motivovaný konať presne naopak-,,nevidieť“),nepomôže ani milión revíznych lekárov.

    #1188

    Mata Harri:…ak má zdrav. zariadenie vysokú spotrebu ATB, tak by ich malo zaujímať (zdravotné poisťovne) prečo a aká sa u nich realizuje prevencia.

    Áno v prípade ambulantných PZS.V prípade intenzifikovanej zdrav.star.,tj. v rpípade NsP to neplatí,pretože zdravotné poisťovne nemajú:
    1. špecialistov na túto problematiku (infektológov,mikrobiológov,
    klinických farmakológov) – riešenie vidím v budúcnosti v pripravovanom kontrolnom organe.
    2. monitorovací systém – informácie o počte a druhu ATB spotrebovaných v NsP (v lôžkovej časti) – pretože tieto údaje nemocnice nehlásia zdravotnej poisťovni.Ak by došlo k situácii,že zdrav.poisťovne nebudú hradiť NI,potom sa obávam,že by PZS prestali označovať aj to málo NI,ktoré teraz ozačujú.Dôsledok:nemali by sme žiadne údaje nielen o spotrebe ATB,ale už ani o výskyte NI.Za takej situácie identifikácia konkrétnych prípadov by bola veľmi sporná.Nič nezbaví zodpovednosti v prvom rade riaditeľa nemocnice za výskyt NI v nemocnici.

    #1189
    Mata Harri
    Účastník

    To: MUDr. Kičík

    ja iba vychádzam z konštatovania pána ministra, že v pripravovanom zákone …. sa objaví poznámka, že poisťovne nosokomiálne nákazy nebudú preplácať. Takže predpokladám, že budú mať vypracovaný spôsob ich identifikácie. A tiež predpokladám, že i v súčasnosti poisťovne majú prehľad o spotrebe liekov v nemocniciach.

    #1190
    Mata Harri
    Účastník

    @Mikuláš Buzgó wrote:

    MH,
    pan minister ma pravdu. Urobte to, prosim, pre dobro pacientov a Vasich kolegov – intenzivistov. Radi by sme vyuzili Vas vedomostny potencial aj na pode SLK, ale ak dokazete presadiť aspon cast svojich nazorov (publikovanych na tejto stranke) priamo cez ministerstvo, budem uprimne rad.

    Ďakujem. 😉 Určite sa budem usilovať o to, aby sa začala formovať dobrá organizácia odbornej práce. V otatných 10 rokoch znížila sa medicínska disciplína, vytratila sa rutinná spoľahlivosť a kvalita výkonov. Myslím si, že i keď máme menej finančných prostriedkov ako naši susedia, do EU nemusíme vstupovať ako outsideri, ale môžme sa prezentovať dobre zorganizovaným zdravotníckym systémom.

    Mojou odbornou parketou je medicínska oblasť, ktorá patrí všetkým a nikomu, ktorá v rozhodujúcej miere ovplyvňuje liečebné náklady u hospitalizovaných pacientov a tou je klinická výživa.

    Štúdie zo zahraničných pracovísk dokumentujú, že v nemocnici denne 1,6 % pacientov si vyžaduje kompletnú parenterálnu výživu a 6 % pacientov enterálnu výživu.

    Na Slovensku vo veľkých nemocniciach sa v rámci šetrenia parenterálna alebo enterálna výživa indikuje denne iba u 0,2 – 0,3 % pacientov , v menších nemocniciach ani toľko.

    Najčastejšou náhradou prirodzenej stravy, keď pacient nemôže, alebo nesmie jesť, sú infúzie glukózy a kuchynskej soli, ktoré sa považujú za najlacnejšie. Spotreba slanej a sladkej vody v nemocniciach je tak vysoká, že uživí na našom farmaceutickom trhu niekoľko zahraničných firiem. Rovnako je vysoká spotreba plazmy, ktorou sa narýchlo pred operačným výkonom koriguje hypoproteinémia, aby anesteziológ ho neskontraindikoval.
    Ale:
    1. Denná dávka kompletnej enterálnej výživy stojí 190 Sk
    2. 3x 500 ml fyziológu + 3 x 500 ml 5 % glukózy stojí 220 Sk (bez infúznych súprav, tie treba prirátať, tiež katéter, tampón, desinfekčný roztok)
    3. Denná dávka kompletnej parenterálnej výživy stojí 1200 Sk
    4. 1 liter plazmy stojí 5300 Sk
    5. Denná dávka tekutej sondovej výživy pripravenej z potravinárskych surovín stojí viac ako 200 Sk

    Keby v nemocniciach sa:

    1. 3 slané a 3 sladké nahradili enterálnou výživou, nemocnice by nemali malnutričných pacientov, ani vyššie náklady na výživu.
    2. tekutá sondová výživa nahradila štandardnou polymérnou enterálnou výživou, nemocnice by poskytovali plnohodnotnú sondovú výživu bez vyšších nákladov stravovacej prevádzky
    3. znížila spotreba plazmy na polovicu, bolo by dosť finančných prostriedkov na parenterálnu výživu pre všetkých pacientov, kde je indikovaná a ešte by sa ušetrilo niekoľko miliónov ročne a ďalšie milióny by sa získali odpredajom plazmy pre výrobu krvných derivátov

    Toto všetko sa dosiahne vtedy, keď za klinickú výživu bude niekto zodpovedný. Keď v nemocniciach pre každý liečebný postup s multidisciplinárnym využitím bude vypracovaný manuál so záväznými algoritmami.

    Predostrela som do fóra 4 medicínske oblasti, v ktorých neorganizovanosť, chýbanie algoritmov zbytočne zvyšuje náklady nemocníc. Nemyslím si, že tzv. ekonomické páky nastolia organizovanosť. Tú musíme nastoliť my, vypracovaním štandardných postupov.

    #1191
    Mata Harri
    Účastník

    @Rudolf Zajac wrote:

    KURNIK UZ SA KONECNE PRIHLASTE TOMASOVI SZALAYOVI na tu kvalitu: 0908761153

    Zdá sa, že to myslíte vážne. 😮
    Je tu malý problém. Keď sa prihlásim oficiálnym menom, tak mu to nič nepovie. Ak sa prihlásim ako Mata Harri, tak si bude myslieť, že sa zabávam. Takže najprv Vám pošlem email s udaním osobných dát. 😀

Zobrazuje sa 15 príspevkov - 31 až 45 (z celkového počtu 47 )
  • Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.
Navigate