- Toto téma obsahuje 46 odpovedí, 9 hlasov, a bola naposledny upravená pred 22 rokmi, 1 mesiacom od
.
-
Príspevky
-
@Rudolf Zajac wrote:
Podľa môjho nazoru, každe zdravotnictvop na svete sa vyzbačuzje nižšou efekjtivitou, ako ine odvetvia služieb. To je dane viacerymi faktormi ale dva považujeme za podstatne:
1: peniaze najmä v Europe idu do systemu zo zakona, teda spravaju sa ako cudzie a idu stale a garantovane.
2. Strach ludi z chortoby a smrti a aj strach poskytovatelov z vysokej zodpopvbednosti za neuspech, hopci obidvbe polohy su legalne, všteci raz umrieme a všetci robime chyby, vedie k nizkej efektivite. O tom možno poisat cele state a som rad , ze Mata Harri „obzivla“ a zacala opat komunikovat. Takze na zaver: chceme s Pazom dosiahnut spon taku efektivitu, aka je obvykla v krajinach EU.Pán minister, vy dvaja s efektivitou neurobíte nič, pokial do reformy nezapojíte všetkých. Vy môžte (a mali by ste) iniciovať všetko to, čo som napísala, a v nemocniciach by sa mal konečne budovať dobre organizovaný systém. Vy ste „hore“ a do úbohosti systému nevidíte. Kde sa pohnete, tam všetci stoja v pozore a ukazujú vám, akí sú fantastickí. Kto Vám bude odkrývať vlastné nedostatky?
Kedysi dávno bolo zvykom, že na konci roka sa robil komplexný rozbor. Potom ho prednosta slávnostne prečítal a ja som žasla, akí sme super. Podotýkam, že v rozbore boli pravdivé údaje. Všetko, čo tam odoznelo, sme skutočne dosiahli a urobili. Ale v rozbore sa nehovorilo o tom, čo sme mali urobiť a neurobili sme, čo sme prešvihli, čo sa nám nechcelo. V slovenskom zdravotníctve existujú tímy a jednotlivci, ktorí dokážu sa blysnúť unikátnym výkonom. Ale chýba nám systematičnosť, ktorá by pozdvihla všetky výkony, nie iba tie ojedinelé .
Nosokomiálne infekcie nielenže zvyšujú náklady, ale najmä poškodzujú pacientov. V štátoch EU i inde sú vypracované preventívne postupy, my ich nepotrebujeme?Je niekoľko oblastí, ktorých rýchlym systematickým riešením je možné ušetriť značné prostriedky a zlepšiť outcome pacienta. Nozokomiálne infekcie nimi nepochybne sú. Predpokladom pre úspešné riešenie je znalosť mikrobiologickej situácie oddelenia. Existuje povinnosť nozokomiálne infekcie hlásiť. Z praxe – nozokomiálne infekcie sa nehlásia – dôvod? neznalosť problému, neuvedomovanie si jeho závažnosti, strach, že moje oddelenie bude vyzerať ako najhoršie oproti tým, ktorí žiadny nozokomiálny infekt nehlásia (t.j. nemajú). Ak sa už niečo hlási, tak sú ti intravazálne infekty – pozitívne HK hygiene neuniknú. Áno, možeme čakať, že keď budú nemocnice fungovať na nových princípoch, bude v ich vlastnom záujme tento problém riešiť, ale dovtedy ešte prešustrujeme mnoho peňazí na neuváženom podávaní ATB, vyrobíme mnoho multirezistentných kmeňov a poškodíme mnoho pacientov – neuvážené rutinné podávanie ATB je pravdepodobne jednou z príčin zvýšenej incidencie septických komplikácií. Myslím si, že aspoň ŠZÚ by sa mali aktívnejšie zapájať do riešenia – stačí bežný náhľad do chorobopisu, ak tam objavím ATB podávané dlhšie ako 24hod, pátram po dôvode.
I keď je to problém celosvetový, nejaké doporučenia – ako uviedla Matta Harri – predsa len existujú. Čosi sa snaží urobiť i Československé fórum pre sepsu – http://www.csfps.cz@Anton Hanušín wrote:
Čosi sa snaží urobiť i Československé fórum pre sepsu – http://www.csfps.cz
Tam sa asi stretneme. 😉
Ešte poznámka pod čiarou. V našom zdravotníctve je všeobecná nechuť k precíznej a systematickej práci. Pán minister sa obul do liekovej politiky. Videl, ako to vyzeralo s cenami liekov a od zmeny pravidiel očakáva ekonomický profit. Bol to správny krok. Ale neviem prečo váha iniciovať vznik organizačného systému všade tam, kde je roztrieštenosť činností, predsa tam sú tiež netušené rezervy. Ešte mám do fóra 2 horúce témy – klinická výživa a intenzívna starostlivosť.Je tu maly rozdiel, lieky sa robia dobre / ak viete co chcete/ lebo su na makro urovni. Mikrouroven umoznuje daleko rychleksie efekty, ale musi ich vykonat manazment mikrouroivne, nakoniec o tom A Hanusin pise. Tu mozem vahat a nemusim, nema to vyznam. Ak zacnu / konecne/ nemocnice padat na nos bez barlicky statu, sami budu nachadzat riesenia. Vid Kremnica .- Kezmarok, vtedy sa zoboduli ked uz je / nastatie len pre ne / neskoro. Tu je nasou ulkohou vytvarat podmienky a tie su v novych žzakonoch,. Len to strasne dlhoi rva, lebo ich nikto nechce a niekedy vedieme doslova partizansku vojnu o ich presadenie.
K Matta Hari:,,…Keby som bola vedúcim pracovníkom VšZP, tak by som požadovala vypracovaný manuál prevencie a likvidácie nosokomiálnych nákaz a jeho realizáciu. Chýbanie takého manuálu by mi potvrdzovalo podozrenie ich nekontrolovaného výskytu a to by poisťovňa nemala ekonomicky podporovať“.
K p.ministrovi:,,Je tu malý rozdiel, lieky sa robia dobre / ak viete čo chcete/ lebo su na makro úrovni.Mikroúroveň umožňuje ďaleko rýchlejšie efekty, ale musí ich vykonať manazment mikroúrovne…je našou úlohou vytvarať podmienky a tie sú v nových zákonoch… Len to strašne dlho trvá…“.
Domievam sa,že otázky nozokomiálnych infekcií v nemocnici majú byť v prvom rade v pozornosti menežmentu tejto nemocnice a nie zdravotnej poisťovne.Otázka do diskusie:ako efektívne a či vôbec (kde ako) pracujú komisie pre nozokomiálne infekcie v nemocniciach v SR…?
Je vhodné,ak sa monitorovanie a regulácia nákladov na lieky a súčasne aj kvality farmakoterapie robia nielen na makroúrovni,ale aj na mikroúrovni.Predstava,že na to stačí mať dobré zákony(makroúroveň) je naivná.Vo všetkých civilizovaných krajinách tieto sa riadia nielen zákonmi (tieto sú najvýzmanejšie) a zdravotnými poisťovňami,ale aj ďalšími kontrolnými mechanizmami-aj takými ako sú naše komisie pre racionálnu farmakoterapiu a liekovú politiku a komisie pre antiinfekčnú liečbu a ATB- politiku na úrovni krajov-krajskými… (VÚC?),okresov-okresnými (?) a nemocníc-ústavnými.Čo s neštátnymi PZS,ktorí stále patria do pôsobnosti regionálnych ústavných komisií?Tu treba veľa vecí novelizovať.
Netreba podceňovať možností takej komisie.Viem uviesť aj dobré príklady výsledkov činnosti takej komisie.Z pohľadu činnosti revízneho lekára stačí, keď uvediem postupné znížovanie % medziročného nárastu nákladov na lieky v ambulantnej starostlivosti u nás po prijatí regionálnych
opatrení od r.1999 až po rok 2002:35-33-12 a 8 %,teda v rokoch keď ani jeden nový zákon,kategorizácia liečiv atď. nedoniesla žiadny efekt (=nasledujúci pokles nákladov) patrný v naších podmienkach (za tým si stojím).Nebola z toho ani ,,malá medaila“.Vývoj v SR išiel niekde úplne inde.
Problémom č.1 je však nefunkčnosť týchto komisií v nemocniciach a neplnenie Opatrenia č.14/1997 MZ SR-odborného usmernenia.V r.2003 zo 110 komisii podľa vyjadrenia samotných komisií len 15 z 87 komisii (17%) vykonávalo kontroly účelnej farmakoterapie,len 22 komisií (25%) sledovalo samostatne farmakoterapiu ATB,len 7 komisií (8%) spolupracovalo na okresnej úrovni a len 33 komisií (38%) spolupracovalo so zdravotnými poisťovňami…Podľa mojích súseností prevažne išlo asi len o spoluprácu a ,,spoluprácu“s VšZP,nie s inými zdravotnými poisťovňami.
Pri tom zdravotné poisťovne sú nositeľmi informácií o nákladoch na lieky a o liekoch (sme ,,žabou sediacou na prameni?“).Komisie nemajú základné údaje o liekoch predpisovaných nielen na recepty ak im ich nedodajú ZP…
Máme nemocnicu,kde komisia pravidelne zasadá,ale aj iné nemocnice.
Ak riaditeľ nemocnice nepozve revízneho lekára na komisiu za niekoľko mesiacov či rokov…Nápravu nemôžeme požadovať od zdravotných poisťovní.Su tu zaujimave su nazory. Nikdy ma nenapadlo, ze noskokomalne nakazy ukazu na uroen manazmentu, skor by som ich videl ako parameter kvality aj ked uzvnavam vyznamnu ulohz manazmentu na kvalitu.
M?akro a mikro: Makro uroven nastavuje pravidla hry, teda hranice inak povedane odkial pokila a este aj ako, mikrouroven realizuje s instrumenatam,i, ktore dava makro.
Primitivny priklad. Ulohou je vykopat jamu., Makrto doda lopatu, krompac a furik, mirko ju vykope,. podla moznosti za najnizsiu cenu a najkratsi cas. Jeden nemoze byt bez druheho. Makro amikro su sucastou systemu.,Ešte raz k nozokomiálnym infekciám.Ponechať riešenie nosokomiálnych infekcií v kompetencii managementov nemocníc by som prirovnala situácii, kedy lokálny výskyt cholery by sa ponechal na primátorov postihnutej lokality. Je to neporovnateľné? Myslím si, že je to porovnateľné. Na sepsu u nás zomrie veľa pacientov. Chcela by som poznať riaditeľa nemocnice, ktorý vie, koľko mu ročne zomrie pacientov na sepsu. A vobec si nemyslím, že zlá ekonomická situácia bude viesť vedúcich pracovníkov nemocnice k tomu, aby sa pustili do komplexného riešenia nosokomiálnych nákaz, pretože nevedia v čom spočíva problém.
Pán minister si myslí, že sa jedná o otázku kvality poskytovania zdrav. starostlivosti. Áno, jedná sa. Ale ide o problematiku odbornej kompetentnosti a tímovej práce. A tá musí mať svoje guidelines, nemožno to ponechať na úrovni – ja si myslím, že….. A nemožno to ponechať na lokálnu aktivitu. Darmo budem dodržiavať vysoký mikrobiologický štandard JIS, keď musím prijať pacienta z inej nemocnice, ktorý okrem hepatorenálneho sy má polyresistentnú pseudomonádovu sepsu.
Tu sme dávnejšie diskutovali o guidelines, že dr. Finďo už na nich pracuje. Okrem účastníkov tohto fóra, nikto o tom nevie. Vo svete guidelines vydávajú odborné spoločnosti, pracujú na nich stovky odborníkov. U nás to zvládne nejaká anonymná partia?
Čo si kto predstavuje pod pojmom – guidelines? Základné guidelines máme v učebniciach. Guidelines potrebujeme predovšetkým pre dobrú organizáciu činností interdisciplinárneho charakteru. Jednou z nich je prevencia a liečba nosokomiálnych nákaz.
Bola tu reč o práci rôznych komisií, napr. účelnej farmakoterapie, alebo i komisie pre nosokomiálne nákazy. Nepracujú. Chýbajú koncepčné podklady ich pracovnej náplne. Na požadovanej odbornej úrovni. So serióznymi analýzami a výstupmi. Ak existujú nejaké dielčie koncepcie, tak sú staré minimálne 20 rokov. Nemožno budovať odborné komisie na úrovni brigád socialistickej práce, postavené iba na osobnom entusiazme a tvorivosti. Vo fungujúcom systéme komisie slúžia na integráciu činností monošpecializovaných úsekov do multidisciplinárnych funkčných celkov.
K poznámke MUDr. Kičíka – ja si tiež nemyslím, že nosokomiálne nákazy majú byť starosťou poisťovní, ale ak má zdrav. zariadenie vysokú spotrebu ATB, tak by ich malo zaujímať prečo a aká sa u nich realizuje prevencia.
A dalej trpezlivo. Kto je motivovany, ten kona.ziadny zakon nefunguje ako prikaznik manual, ktory detailne popisuje co a ako. Zakon moze iba urcit akysi smer a hranice za ktore sa nema ist a ani sa neide. Nosokomialne infekcie /NI/ su klaickym parametrom kvality. Kto je zainteresovany na ich minimalizacii. nejaky vestnik, alebo vyhlaska? Asi nie. iba a iba nemocnice, za podmienky ak budu liecnu NI hradit zo svojho, pretoze zainteresovana poistovna odmietne NK preplacat ako chybu poskytovatela. A to je jeden z tisica prikladov.
Súhlasím,že má to byť a aj je v pozornosti aj zdravotnej poisťovne.
Dobre.Čo však umožňuje platná legislatíva?Môže revízny lekár (zdravotná poisťovňa) odmietnúť hospitalizáciu alebo ambulantné výkony u pacienta s nozokomiálnou infekciou z dôvodu (!)výskytu nozokomiálnej infekcie u pacienta?Ak PZS sa ohradí na základe čoho bola poskytnutá potrebná zdrav.starostlivosť odmietnutá,nenájdem oporu-dôvod odmietnutia v žiadnom zákone alebo v zmluvných podmienkach.Aj nozokomiálna infekcia stále patrí pod pojem potrebnej zdravotnej starostlivosti hradenej zdravotou poisťovňou-rovnako,ako liečba nežiadúceho účinku liečiva (vo svete sa uznáva,že na ne pripadá približne 10 % zo všetkých hospitalizácií)…,hepatopatie,intoxikácia pri sebavraždenom pokuse či alkoholickej opilosti atď.Zmenime zákon?Nie je to alibizmus.Alibizmom môže byť imitovaná činnosť komisie pre nozokomiálne nákazy.Ak však taká komisia v nemocnici ani nezasadá (nehovoríme o komisii,na ktorej ,,si popovídame a nic…“),potom menežment takej nemocnice pravdepodobne nič nerobí na tomto úseku a výsledky sú také,aké sú.Vtedy nepomôže sebalepší revízny lekár či zdravotná poisťovňa.K tomu smerovala moja pripomienka.Máme však aj dobré príklady.@Rudolf Zajac wrote:
A dalej trpezlivo. Kto je motivovany, ten kona.ziadny zakon nefunguje ako prikaznik manual, ktory detailne popisuje co a ako. Zakon moze iba urcit akysi smer a hranice za ktore sa nema ist a ani sa neide. Nosokomialne infekcie /NI/ su klaickym parametrom kvality. Kto je zainteresovany na ich minimalizacii. nejaky vestnik, alebo vyhlaska? Asi nie. iba a iba nemocnice, za podmienky ak budu liecnu NI hradit zo svojho, pretoze zainteresovana poistovna odmietne NK preplacat ako chybu poskytovatela. A to je jeden z tisica prikladov.
Tu nejde o zákon, ale o inštitúciu typu Národné centrum pre dozor nad nosokomiálnymi nákazami a ATB rezistenciou v nemocniciach, ktorá bude monitorovať mikrobiologický status v nemocniciach.
Vypracuje
– zásady fyzikálnej a chemickej očisty priestorov, nábytku, nástrojov, prístrojov,
– ošetrovateľských a inštrumentálnych výkonov,
– zásady izolácie a liečby pacientov s nosokomiálnou infekciou
– spôsob edukácie a tréningu personálu
– záväzné normy pre priestorové usporiadanie rizikových pracovísk atd.Ide o jednotné normy, do ktorých sa musí zmestiť každé nemocničné zariadenie, normy si nemôže tvoriť každá nemocnica samostatne. Ide síce o parameter kvality, ale z hľadiska zákona o poskytovaní zdrav. starostlivosti o bazálnu podmienku zaistenia bezpečnosti diagnostiky a liečby.
To nie je môj výmysel. National nosocomial infections surveillance system (NNISS) alebo Centre for infections disease prevention existuje vo všetkých vyspelých štátoch. EU pracuje na projekte HELICS – Hospital in Europe link for infection control through (national) surveillance. Do tohto projektu sa nemôžu naše nemocnice zapojiť individuálne, ale iba cez NNISS.
Vrátila som sa z odborného kurzu o sepse, organizovaného vo forme medzinárodného sympózia. Tam odoznela hrozivá štatistika z USA , ktorá dokumentovala ročný nárast úmrtí na sepsu, ktorý sa približuje k počtu úmrtí na ICHS.Bez jednotných noriem nemôže sa uplatniť ekonomická motivácia, ani finančný postih. Aby poisťovňa mohla hodnotiť niečo ako odbornú chybu poskytovateľa, musí sa oprieť o nejakú odbornú normu.
Tak trochu iny pohlad na noskomialne nakazy. V zakone o ropzdsahu bezplatnej staroslivosti je navrh / od poistovni/ ZE NEBUDU HRADIT NOSOKOMIALNE NAKAZY, lebo uv ich podstqtou je zavinenie nemocnice.
Riadiotel o nich nemusi vediet naozaj nic, musi ale mat cloveka, ktory vie vsetko. Sorry ale inak to nepojde.@Rudolf Zajac wrote:
Tak trochu iny pohlad na noskomialne nakazy. V zakone o ropzdsahu bezplatnej staroslivosti je navrh / od poistovni/ ZE NEBUDU HRADIT NOSOKOMIALNE NAKAZY, lebo uv ich podstqtou je zavinenie nemocnice.
Riadiotel o nich nemusi vediet naozaj nic, musi ale mat cloveka, ktory vie vsetko. Sorry ale inak to nepojde.Ten návrh je nebezpečný, dokonca protiprávny.
1. Zákon má definovať istoty, ktoré sa pacientovi poskytnú. V tomto prípade ochranu pred nosokomiálnou nákazou. Zákon nemôže vymedzovať tresty, ktorými ohrozuje pacienta na živote. Ako môže poisťovňa posúdiť mieru zavinenia, keď nie sú definované normy. Ak poisťovňa nepreplatí liečbu, prispeje k ďalšiemu šíreniu nákazy a ohrozeniu ďalších pacientov. To je ako keď nestanovíme pravidlá cestnej premávky a keď vodič spôsobí dopravnú nehodu, tak zraneným nepreplatíme potrebnú zdravotnú pomoc, ale potresceme vodiča.2. Človek, ktorý tvrdí o sebe, že vie všetko – je podvodník. Ak nie, tak načo potom je riaditeľ 😆 ? Ale teraz vážne. Samozrejme, že v nemocnici musí existovať projekt ušitý na miery nemocnice. Ale k vytvoreniu projektu musia existovať normy, stanovené pre všetkých rovnako.
3. NNISS, alebo HELIX vznikli preto, že nosokomiálne infekcie sú veľkým a predovšetkým komplexným problémom nemocníc, ktorý možno minimalizovať iba systémovými opatreniami. Tu nejde „iba“ o zavinenie nemocnicou. Je to problém imunosupresie, chemoterapie, zložitých operačných výkonov. Tiež problém ventilácie vzduchu, laminárov, filtračných zariadení, klimatizácie. Ani pri perfektnom ochrannom vybavení nemocníc a dodržiavaní protokolov sa nikomu nepodarilo likvidovať nosokomiálne nákazy. A málokde si môžu nemocnice dovoliť budovať perfektný ochranný systém. NNISS predstavuje systém, ktorý vychádza z ekonomických možností rezortu a určuje nevyhnutné minimum, ktoré sa MUSÍ zabezpečiť.
No tak, no tak, jedna vec je zakon a jedna vec je nazor. Ak hovorime, ze liecbu nosokomialnej nakazy nebude platit poistovna, ale nemocnica tak to vari pacient ani nepozna ide o financovanie. V com je podstata. Ze noskomialne nakazy su jednoznacne parametrom kvality. A tu naozaj neviem ci by mali poistovne platit nekvalitu.
Predkladám na fórum to, čo v praxi nefunguje. Za posledných 10 rokov u nás stúpli nosokomiálne nákazy tak, že mnohé oddelenia majú najväčšiu liečebnú položku – ATB. A to poisťovne zatial platia všetko. Sme s tým spokojní?
Poisťovne prestanú za nosokomiálky platiť. Odkial zoberú nemocnice peniaze na ATB? Dnes najväčšia liečebná položka sa scvrkne. Vyrieši to nosokomiálky?
Prečo dnes, keď poisťovne si nosokomiálky nevšímajú, máme ich tak veľa? Lebo prevencia niečo stojí a my na ňu nemáme. Rozpadnutý dekubit ošetrujeme mastným tylom, samozrejme bezúspešne, ale na Tendervety nemáme, sú 20 x drahšie, ako mastný tyl.
Ak niekde vznikne požiar, tak sa hasí tak intenzívne, aby sa nerozšíril, ale uhasil. Ak máme pseudomonády s istou citlivosťou, tak dáme ATB menej účinné, lebo sú lacnejšie. Ak by sme dali ATB s najlepšou citlivosťou, tak by nemocnica nič iné liečiť nemohla. Ledva naškrabeme na ATB liečbu, ktorá stojí cca 6 – 10 OOO. Ale účinná liečba by stála 70 – 100 000.
Polyrezistencia vzniká najčastejšie u imunodeprivovaných pacientov, je to daň za agresívnu napr. chemoterapiu, alebo imunosupresiu. Keďže ju nezlikvidujeme, tak si ju pestujeme.
Opakujem, je to celosvetový problém. Mne ide o to, aby sme začali problém riešiť. Ktorým smerom sa dnes v medicíne pohnem, tam sú problémy. A nás sa akoby netýkali. Spíme. neplatenie nie je riešenie. To dokazuje súčasný stav.
System skor ci neskor preladime na platenie za chorobu / naschval sa vyhybam DRG/. Dnes poistovna plati formou case-mix a jej im jedno ake ATB sa kupuju. To kolko ma nemocnica penazi na ATB zavisi vysostne od hospodarenia. Pozrite si na internete MZ vysledky hospodarenia za 3 mesiace nemocnic N 1+ N 50 / nesmieme udavat nazov/ a uvidite ze porovnatelne nemocnice maju neporovnatelne vysledky. Tu je sampionom nehospodarnosti ista „velka nemocnica v srdci SK“. Takze mozno preto tyl a nie lepsia liečba, lebo na zbytocne platy sa minaju miliony, to nehovorim o inych takzvanych pararelnycha neformalnych javoch, ktorymi su niektore nemocnice / alebo manazmenty / preslavene. Nosokomialne nakazy, hoc celosvetovy problem su indikatorom kvality ako jeden z mala. A opat v porovnatelnych nemocnciaich na slovesnku neporovnatelne rozdioely v ich vyskyte, a to hovorim ako urolog, kde suu naozaj nosokomialky doma.
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.