Kedysi, keď ešte dobrý deň bolo česť práci, sme personalistom hovorili kádrováci, pretože existovali takzvané kádrové oddelenia. Boli v každom podniku, úrade, nemocnici. Inak eldorádo pre ŠtB. Neviem síce, prečo sa hovorilo zamestnancom kádre, a aby sa tí fajnovejší, rozumejme komunistickí, odlíšili od bežných, tak tí sa volali nomenklatúrne kádre. Dnes sa im nehovorí kádrováci, ale personalisti, kádrové oddelenia sa zmenili na personálne, a aby to znelo vznešenejšie, tak sa im hovorí aj HR (z anglického human resources). Blíži sa rok od nástupu novej vlády a hneď spočiatku bolo jasné, že Marek Krajčí na to, aby bol ministrom zdravotníctva, nemá. V doterajšom živote bol trochu detský kardiológ, trochu skladateľ nejakej duchovnej hudby, trochu charizmatik-aktivista.
Bez slova
Po skončení pôsobenia by možno mohol byť napríklad personalistom. Doba je zlá, ľudia hľadajú prácu, pre HR zlaté časy. Problém je, že vidíme jeho výsledky v tejto oblasti. Napríklad šéfa Národného ústavu detských chorôb odvolal na diaľku. Bez slova, takpovediac mlčky. V Poprade vymenil riaditeľa za človeka, ktorý pokiaľ si ho pamätám, bol skvelý záchranár, a nebyť Rašiho svinského tendra na záchranky v roku 2009, bol by ním dodnes. Na riaditeľa nemocnice však nemal ani omylom. Vzbura v nemocnici bola taká prudká, že nakoniec minister odvolal svoje rozhodnutie.
V Prešove vymenoval za riaditeľa nejakého úžasného manažéra, špecialistu na konkurzy, najmä vlastné. V Banskej Bystrici vyhodil riaditeľku, jednu z mála výborných, čo tam kedy šéfovali. Keď sa za ňu postavila nemocnica, bol nútený ju zatiaľ poveriť vedením. Najnovšie si povolal riaditeľa Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb z Košíc (VÚSCH), aby ho bez udania dôvodu odvolal. Urobil to osobne, dôvody neuviedol. Bolo to deň pred pohrebom matky riaditeľa, ktorý sa tak počas lockdownu hnal 800 kilometrov hore-dole. Ešte šťastie, že nemusel žiadať povolenie opustiť Košice cez SMS. Dodatočne mal minister povedať médiám, že profesor Sabol, o ňom je reč, riadil nemocnicu ako malý cár a že mu odišli nejakí odborníci. Nuž, donebavolajúca hlúposť. Pokiaľ viem, tak za rok pôsobenia a ani predtým Krajčí ani omylom nezablúdil do ústavu. To by zvládol aj malý minister.
Piesok do pradúceho motora
Tri slovenské kardioústavy sú mojou srdcovkou, vznikli a začali sa budovať počas môjho pôsobenia. Dovtedy bol jeden v Bratislave a dva virtuálne ako kardiocentrá v rámci bežnej nemocnice, bez právnej subjektivity a najmä bez vlastných peňazí. Dnes sú to samostatné ústavy v nových budovách, s dobrým vybavením a nadštandardnými platmi lekárov, sestier a ostatných. Bez dlhov, svoj rozvoj financujú z vlastných zdrojov. A rozvíjajú sa tak, že sú rovnocenným partnerom špičkových ústavov v Českej republike, ale aj hocikde v Európe. Tradične sú pri hodnotení nemocníc pacientmi na špici rebríčka. Fungujú ako dobre vyladený motor. Samozrejme, nik nemá svoje miesto vyárendované navždy, ale v časoch COVID-u meniť manažment fungujúcej nemocnice je, ako keby automechanik nasypal piesok do pradúceho motora. Tak ani personalista z neho nebude a po skončení pôsobenia mu nehrozí žiadna iná práca, takže bude asi ďalej komponovať cirkevnú hudbu. Aleluja.
Zdroj:
Zdravotnícke noviny 6/2021
