Plná sýpka zrniek

Vírus covid-19 zmenil taktiku. Mutáciami sa stal infekčnejším, jeho reprodukčné číslo je vyššie ako pri pôvodnom čínskom zo zimy 2020. Konečne sa začali používať očkovacie látky, dve mRNA a jedna vektorová, zatiaľ ich však nie je dosť.

Najnovšie sa objavila informácia o úspešnej  ruskej vektorovej látke Sputnik, tú však Európska lieková agentúra nepovolila, iba začala konanie o povolení. Používajú sa  takzvané moderné, syntetické mRNA (kvázi zo syntetickej ribonukleovej kyseliny). Vektorové očkovacie látky sú klasické a používajú sa už stáročia, ako napríklad  očkovania proti čiernym kiahňam. V čase objavenia prvej vakcíny o vírusoch ani netušili. Pred 70 rokmi boli vakcíny cielene vyrobené a prvýkrát použité proti detskej obrne,  za posledných  20 rokov napríklad proti chrípke.

Dnes je isté, že pandémiu sa podarí zlikvidovať iba očkovaním. Všetky tie ROR, lockdowny, zákazy, príkazy a nariadenia spomaľujú jej priebeh a bránia neprimeranému rastu ťažko chorých, ktorý nemocnice nemôžu zvládnuť. K spomaleniu šírenia nákazy  však dochádza  iba za predpokladu, že sú nariadenia dobre nastavené a dôsledne dodržiavané.

Dokedy to zvládneme?

Problém očkovania nie je len v momentálnom nedostatku očkovacích látok – ten skôr či neskôr pominie – ale aj v logistike  Ak by sme uvažovali, že za kalendárny rok  chceme podať 7,2 milióna dávok, tak na to potrebujeme zhruba štyritisíc ľudí, z toho asi tritisíc zdravotníkov. Všetkých lekárov je však iba 20-tisíc a všetkých sestier iba 40-tisíc. Ak to chceme zvládnuť rýchlejšie ako za rok, trojčlenkou si vypočítate, koľko by bolo  treba ľudí. Očakávané vektorové očkovacie látky nie sú tak náročné na logistiku ako mRNA. Nepotrebujú mrazové skladovanie, iba chladničky, a určite ich budú môcť podávať všeobecní ambulantní lekári. Otázkou je, kedy a koľko ich bude. Lieková agentúra síce registrovala látku od firmy Astra Zeneca, tá je však (zatiaľ) vhodná iba u mladších pacientov, v Nemecku do 45 a u nás do 55 rokov veku. Znamená to upraviť očkovací plán, ktorý schválila vláda. A mimochodom, ten  schválený sa ukázal ako nereálny. Takže vznikne skupina menej ako 55 rokov. 

Vektorová  látka Sputnik iba teraz vstúpila do procesu registrácie v európskej liekovej agentúre (EMA).  Ďalšia látka od firmy Sanofí je v nedohľadne a namiesto vlastnej produkcie sa teraz táto firma ponúka ako licenčný partner napríklad pre Pfizer. Natíska sa otázka, ako dlho budú účinné súčasne očkovacie látky na covid-19 a jeho mutácie?  Možno však predpokladať, že ak by sa covid  mutáciami tak zmenil, že by používané látky neboli plne účinné, je vysoko pravdepodobné, že budú aspoň čiastočne účinné a mali by brániť aspoň vzniku tých najťažších foriem ochorenia.

Slovenská vláda vývoj, výrobu a našťastie ani nákup očkovacích látok neovplyvní o nič viac ako vývoj mutácií vírusu. Doma má však plnú zodpovednosť za opatrenia v boji s vírusom. Prevenciou počínajúc a fungovaním zdravotníctva končiac. Občania sa pýtajú, ako vie vláda zlepšiť rýchlosť očkovania, pretože masívnejší prísun očkovacích látok tu bude čo nevidieť. Môže sa ako doteraz aj stokrát spresňovať plán očkovania, papier znesie všetko. To však nie je  riešenie, to je kamufláž neschopnosti.

Vláda, menovite Igor Matovič a jeho slangovo povedané „picmochovia“, neuveriteľne plytvajú ľudským potenciálom, peniazmi a zdravotníckym materiálom, ale najmä trpezlivosťou občanov. Vláda  sa sústavne vybíja v nezmysloch, ako sú nekonečné diskusie  o plošnom antigénovom testovaní. Igor Matovič sa asi naučil ďalšie cudzie slovo, a tak po piatich dňoch žabomyších súbojov s koaličnými partnermi plošné testovanie nazval skríningom. Pritom už študent prvého ročníka strednej zdravotnej školy musí vedieť, že skríning znamená metódu zisťovania začiatočných štádií chorôb v istej skupine obyvateľstva, čo teda plošné testovanie určite nie nie je. O jeho praktickom význame pre boj proti covidu vedci pochybujú, nik však nepochybuje, že to vyčerpáva zdravotníkov a aj iných, ktorých potrebujeme buď na očkovanie, alebo u pacientov s covidom. Navyše, plošným testovaním sa majú odstraňovať nedôslednosti preventívnych opatrení, čo sa vracia späť v raste počtu infikovaných ako bumerang.

Operetný „lockdown“ platný do Silvestra 2020 sa, samozrejme, teraz prejavuje v náraste infikovaných a logicky aj v náraste ťažkých prípadov vyžadujúcich  hospitalizáciu. Samozrejme, že sa na tom podieľajú  aj mutované verzie vírusu, či už tzv. britský alebo juhoafrický, atď. Achillovou pätou nemocníc pritom nie je nedostatok lôžok či prístrojov, ale nedostatok ľudí. Veľa zdravotníkov je buď chorých, alebo v povinnej karanténe, a aj keby neboli, nemáme dosť kvalifikovaných a skúsených ľudí na prácu s prístrojmi pre riadené alebo pomocné dýchanie.

Nezmysly v semafore aj inde

Pokiaľ by vláda bola rozumná, tak si tieto fakty musí uvedomovať a podľa toho sa správať. Namiesto dôsledných, jednoznačných a zrozumiteľných protipandemických opatrení však predvádza čosi iné. Chaotické vyhlášky spojené s neprehľadnými výnimkami  z pravidiel až do takej miery, že občania nevedia, čo sa smie a čo nie. Ako inak hodnotiť údajne vyše 9-tisíc výnimiek, ktoré udelili hygienici, čím porušili svoje vlastné zákony a nariadenia? Každý orgán štátnej a verejnej správy môže konať len v rozsahu, na ktorý ho splnomocňuje zákon, to je podstata toho, čo napadol generálny prokurátor. Drzosťou je dávať výnimky pre poslancov, aby mohli aj infikovaní hlasovať. Čo iné sa dá čakať, ako znechutenie  ľudí? Keď napríklad politik nemusí byť v karanténe po návrate z rizikového zahraničia? A ešte sa vďaka výnimke nemusí ani testovať. Alebo laické a nebezpečné sústavné zásahy premiéra do odborných vecí pod heslom „Nevesty, bude dobre“.

Neviem si predstaviť, že by Mikuláš Dzurinda zasahoval ministrom vo svojich dvoch vládach do ich kompetencií a neviem si predstaviť ministra, ktorý by to strpel. Lebo zodpovednosť za rezort má v prvom rade minister. Najnovšie vláda chválila takzvaný covidový semafor. Jedným z dôležitých kritérií je aj počet hospitalizovaných pacientov chorých  na koronavirózu,  pretože obmedzenia sa majú uvoľňovať  až s poklesom tohto počtu. Žiaľ, tento parameter je v kontexte semaforu úplne mimo, pretože pomerne veľká skupina hospitalizovaných s komplikáciami môže byť v nemocniciach významne dlhšie. Dôležitejším parametrom by bol počet prijatých pacientov za deň. Z estetického hľadiska mieru rizika  nazývajú semafor (odkopírované zo zahraničia). Najhoršia farba je čierna, bolo by načim  vedieť, čo sa v noci na čiernom semafore  dá vidieť…

O pôsobení Mareka Krajčího popísal všelikto veľa, vrátane autora tohto textu. Da sa zhrnúť do štyroch slov. Možno  slušný, určite nekompetentný. Jeho posledný nápad, aby ľudia mohli opustiť bydlisko iba so SMS súhlasom, je nevykonateľný a nezmyselný. Kedysi som dostal od TV Markíza ocenenie „zrnko múdrosti“ za výrok: „Fajčenie je ešte väčšia hlúposť, ako sa milovať v posteli postojačky“. Nápad so SMS vydá za plnú  sýpku takýchto zrniek.

Zdroj:
.týždeň 6. 2. 2021

Leave A Reply

Navigate
%d blogerom sa páči toto: