Prečítal som si túto správu: „Štátny rozpočet počítal vlani s rezervou pre zdravotníctvo na krytie rizika horšieho hospodárenia nemocníc vo výške 50 miliónov eur. Ako poukázala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, až 47 miliónov sa nakoniec použilo inak, prevažne mimo zdravotníctva, napriek tomu, že nemocnice skutočne hospodárili horšie.“
V hovorovej slovenčine sa často používajú slová šašo a fackovací panák. Nie sú to synonymá, medzi nimi je veľký rozdiel. Šašo môže byť napríklad aj klaun, ktorý dokáže v cirkuse takmer každého rozosmiať, pritom on sám môže byť smutný človek.
V kráľovstvách, najmä tých rozprávkových, nastavuje zrkadlo svojmu pánovi a hovorí mu často veľmi nepríjemné pravdy. Aj v tragédiách má nezastupiteľnú úlohu – napríklad v Shakespearovom Richardovi III.
Fackovací panák má len jednu úlohu – keď sa jeho pánovi chce, vrazí mu facku a on vydrží. A drží a drží, veď je fackovací. Prečo o tom píšem? Náš pán minister a krízový manažér v jednej osobe stojí už viac ako pol roka pred zásadnou otázkou.
Kým vlastne je? Je ten, ktorý nastavuje svojmu šéfovi zrkadlo, alebo ten, čo vydrží? Povie mu, že bez definovania nároku poistenca na rozsah hradenej zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia bude systém iba tvoriť dlhy a zlyhávať?
Rozumný šašo vie, že v ideologicky riadenom zdravotníctve to nie je možné a že ilúzia bezplatnosti je obrovskou chimérou. Alebo prehltne rôzne telefonáty, a aj fakt, že zo sľúbených peňazí z rezervy vo výške 50 miliónov eur sú nakoniec iba tri 3 či 4 milióny? Múdry šašo by aspoň povedal, áno, je to hlúpe. Panák sa však tvári, že je to vlastne fajn, veď je vyšší výber od ekonomicky aktívnych, tak nie je problém.
Samozrejme, že peniaze, ktoré neprišli, ani nechýbajú, veď v deravom sude presne toľko zmizne, ak nie viac. Chýba niečo oveľa významnejšie. Jasné pomenovanie problémov a návrh ich riešenia. Tak by to spravil klaun, panák však iba drží a drží.
