Pokiaľ vládne jednofarebná vláda, je to pre krajinu zlé. Videli sme to posledné štyri roky, keď došlo k totálnej privatizácii štátnej moci. Je to však dobré pre ministrov, pretože majú iba „svojich“ štátnych tajomníkov, ktorých hlavnou úlohou je pomáhať.
Môže do Bruselu
Ak vládu zostavuje koalícia, býva zvykom, že štátni tajomníci sú aj z iných politických strán. Hovorí sa tomu, že rezort má krížovú kontrolu. Faktom je, že štátnych tajomníkov vymenúva vláda na základe návrhu jednotlivých ministrov. Tiež, že sú štatutárni zástupcovia ministrov. Štátni tajomníci majú právo namiesto ministra chodiť na zasadanie vlády, do Bruselu, alebo aj na zahraničné návštevy. Na vláde však napríklad nemôžu hlasovať. Hlasovanie je dôležité vtedy, ak príde na zasadnutie vlády sporný bod, na ktorom sa koalícia nedohodla. Hlasujú iba členovia vlády, teda ministri.
Ak si vypočítate počet členov vlády v súčasnej koalícii, je zjavné, že Smer-SD, pokiaľ jeho ministri budú na zasadnutí vlády, všetko prehlasuje. A verte, že budú prítomní, ak by k takej situácii došlo. Z toho pohľadu sú ostatné tri koaličné strany tak trochu prismŕdači.
Každý štátny tajomník ma mať svoju agendu. Ak boli napríklad za druhej Dzurindovej vlády dvaja štátni tajomníci na ministerstve financií, jeden zo stajne ministra mal na starosti štátny rozpočet, druhý od koaličného partnera mal na starosti ceny a ich reguláciu. Všetko jasné, ktorý bol pre ministra ten dôležitejší.
Ja som mal na začiatku jedného štátneho tajomníka, bol z koalície a určite, keby som mohol, by som si ho nevybral. Ale koalícia sa tak dohodla, hoci sme s Pavlom Ruskom boli dohodnutí na čistom rezorte s tým, že si sám vyberiem štátneho tajomníka. Bol by ním ako nestraník. Na začiatku som však maximálne mohol vetovať prvý personálny návrh koaličného partnera na štátneho tajomníka, čo som aj urobil.
Krížová aktivita
Tomu definitívnemu som zveril agendu regionálneho zdravotníctva, pretože bežala decentralizácia poskytovateľov nemocničného typu na mestá a kraje, alebo ich odštátňovanie cez ministerstvo hospodárstva na neziskové nemocnice. Vydržali sme to spolu štyri roky, až na dva malé problémy.
Jeden z oblasti politickej hlúposti. To, keď pán štátny tajomník sa nechal nafilmovať pri akejsi zábave v svojej materskej nemocnici. Druhý bol kompetenčný, pán štátny tajomník svojvoľne chcel zmeniť niečo v zákonoch, ktoré už opúšťali rezort. Prvý prípad riešil premiér takým krikom, že sa budova ministerstva zdravotníctva na Limbovej ulici otriasala. Druhý sme, našťastie, zachytili včas. Krížová kontrola fungovala však dobre, klub, kam patril pán štátny, bol vždy najlepšie informovaný, niekedy, žiaľ, iba o polotovaroch, čo klubu v koncovke prekážalo, pretože finále vyzeralo inak, ale krížová je krížová, nie?
Platilo, platí a bude platiť, že minister je boss a nesie plnú politickú zodpovednosť za rezort, a teda aj za štátneho tajomníka. A sem-tam musel môj reformný tím trochu utajovať svoju prácu, aby tá krížová aktivita niečo neprekazila. Nakoniec som dostal aj druhého štátneho tajomnika, toho, ktorého som chcel spočiatku. Nestraník a žiadne krížové hry. Bol poverený pomocou pri implementácii nových reformných zákonov. A aby to pána prvého štátneho tak nebolelo, bol okrem iného napríklad na perfektnej návšteve Číny skoro dva týždne. A my sme pokojne reformovali a implementovali a nik nebol ukrižovaný. Ale vážne, takzvaná krížová kontrola je skôr pre publikum, ako naozaj.
MUDr. Rudolf Zajac,
exminister zdravotníctva
Zdroj:
Zdravotnícke noviny 13/2016
