Zdravotníctvo bolo z posledných desiatich rokov osem v gescii Smeru-SD. Hoci malo k dispozícii v porovnaním s rokom 2006 o 250 percent viac zdrojov, určite nie je dvaapolkrát lepšie, skôr naopak. Časť zdrojov zmizla v nízkej efektívnosti štátnych nemocníc, časť v zlom hospodárení neformálne sprivatizovanej VšZP, veľa v rozkrádaní systému, ktoré prekonalo všetky stredoeurópske obvyklosti.
Traduje sa, že zdravotníctvo drancuje Penta. Ibaže ak výrobca áut nezabuduje do nich brzdy, ako to môže dopadnúť? Prakticky bola zlikvidovaná jedna z bŕzd svojvôle poisťovní a poskytovateľov, ktorou mal byť ÚDZS. Jeho dvaja predsedovia počas vládnutia Smeru-SD boli naozaj exoti. Vláda Ivety Radičovej síce úradu vrátila nezávislosť, chýbala však odvaha riešiť veci. Namiesto toho, aby VšZP vypracovala ozdravný plán, pretože neplnila kritériá solventnosti, urobili bleskovú novelu, ktorá zmäkčila tieto podmienky. Chaotická vláda pripustila najhoršie riešenie, a to podlezenie latky. V takomto prostredí sa netreba čudovať, ak Penta dokáže systém využívať vo svoj prospech bez toho, aby porušovala zákon. Iba využíva neschopnosť iných.
Nestráviteľný guláš
Programy strán pre zdravotníctvo boli iba drobné opatrenia, ingrediencie, ktoré keby sa zmiešali, vznikol by ťažko stráviteľný guláš. Všetci konštatovali, že takto to ďalej nemôže ísť, ale nik nenavrhol zásadné riešenie.
Nech dopadne zostavovanie vlády akokoľvek, bude potrebné urobiť aspoň minimálne zmeny. A k tomu treba aspoň minimálnu súdržnosť budúcej koalície. To je prvý vážny problém. Hrozí, že každá možná koalícia bude nestabilná. Nielen pre osobné animozity, to by sa možno dalo preklenúť, ale z povahy veci. Zvykli sme si označovať politické strany za ľavicové, stredové a pravicové. Kritériami na ich delenie je napríklad to, ako chápu funkciu štátu, jeho úlohu pri prerozdeľovaní zdrojov, spôsob, akým vláda zabezpečuje verejné služby. Z tohto pohľadu napríklad potenciálna koalícia na báze Smer-SD a SNS by nebola pravo-ľavá. Sú v zhode, že požadujú silný štát a pre zdravotníctvo jednu zdravotnú poisťovňu. Smer-SD sa o to pokúšal osem rokov, takže nie je jasné, ako by to dosiahli teraz. Mimochodom, bude zaujímavé sledovať, ako sa zoštátnia polikliniky a iné ambulancie, ktoré často veľmi úspešne prevádzkujú členovia SNS.
Ďalší kandidáti do takejto koalície narazia na problém, ako umravniť poslancov, ako je napríklad Šebej, Žitňanská, Beblavý. V zásade by išlo o dosť neprirodzené spojenie. V inej opcii je zas multikoalícia tzv. pravicových strán, z ktorých prinajmenšom polovica ani pravicovými nie je. Problémom by ani tak neboli hodnotové prieniky, ako neuveriteľné kombinácie poslancov. Bolo by zaujímavé sledovať, ako spolu hlasujú Osuský, Dostál či Lipšic napríklad s poslancami Sme rodina, ktorej predseda sa chce sa podieľať na vláde, ale bez zodpovednosti, nechce mať ministrov, stačí mu prítomnosť v Koaličnej rade. Neustále útoky na Borisa Kollára budú oslabovať celú krehkú prípadnú koalíciu. Čo sa týka zdravotníctva, má Sme rodina jasný a jednoduchý program. Lieky pre seniorov a deti bez doplatkov a skrátenie čakacích lehôt. To prvé spoľahlivo zloží zdravotnícke financie. Pri druhom celkom nevedomky trochu udreli klinec po hlavičke. Samozrejme, musí byť špecifikované, ktoré mal na mysli. Tie, kde sa čaká na peniaze, na kapacity, na orgány? Pre všetky tri existujú reálne možnosti riešenia, avšak iba systémové a je veľmi otázne, či ich dokážu presadiť. Čo sa týka B. Kollára, je tu aj dobrá správa pre pôrodníkov. Je isté, že majú jeho podporu a že ak mu sily vydržia, bude ich aj ďalej bohato zásobovať.
SaS nemá žiadneho reálneho kandidáta a ani vlastný program pre zdravotníctvo. SaS síce nemá žiadneho reálneho kandidáta a ani vlastný program pre zdravotníctvo. Ten, ktorý bol prezentovaný, určite nevznikol v SaS, ale v čase, keď táto strana ešte neexistovala. SaS má potenciál spolupracovať v prípade, že by mali obsadiť zdravotníctvo s vhodnými ľuďmi. Myslím tým Petra Pažitného, prípadne Tomáša Szalaya. Iným problémom je sociálny autizmus predsedu a jeho na politika neobvyklá netrpezlivosť.
Trochu tehotný štát
Adeptom do koalície, tej či onej, je aj gazda Radoslav Procházka a Sieť. Hovorí o lepšom a slušnom štáte, ale to samo osebe si odporuje. Štát nemôže byť iný ako štát, vždy chce viac, ako mu patrí a poskytuje menej, ako by sme potrebovali. Pojem slušný štát je podobný pojmu trochu tehotná žena. Ďalší naozaj vážny problém je, že R. Procházka opakovane nevie, kde bol, s kým bol a prečo tam bol. Za jeho zdravotníctvom sa zaskvela gazdovská kandidátka na ministerku, ktorá má vzor v Smere-SD a v Ivanovi Uhliarikovi. Navyše, iba týždeň trvalo a gazda má v košiari prinajmenšom o jednu, možno až o tri ovečky menej. Čo bude o rok či dva? Most-Híd sa tradične zdravotníctvu nevenuje a ani venovať nebude. Prečo aj? Na problémoch, ktoré by ich v ňom čakali, sa politicky zarobiť nedá. Pokiaľ vstúpi do koalície, tak to musí byť vždy so SNS. To je jeden z mála faktov, ktorý na stabilitu koalície nebude mať skoro žiadny vplyv. Nakoniec, časy Jána Slotu a jeho „tankoch“ sú azda preč. Ako by fungovala koalícia s OĽaNO-Nova, sa nedá odhadnúť, pretože títo poslanci nie sú viazaní žiadnymi straníckymi príkazmi, iba svojím svedomím. A možno trochu nahrávkami predsedu. Skôr či neskôr im dôjde, ako sa vlastne delia príspevky štátu tejto strane. Prežijú to, čo mnohí pred nimi a odídu sklamaní.
Akékoľvek počty poslancov dajú budúce koaličné strany dokopy, ešte to negarantuje, že budú schopní schvaľovať potrebné zmeny. Je ich nemálo, nie iba riešenie dlhov. Budú sa musieť vrátiť k základným pilierom, zabezpečujúcim aspoň bazálne fungovanie systému, postaveného na prísne regulovanom trhu, ale bez insitných zásahov. Keďže nám Smer-SD za osem rokov žiadne iné neponúkol, teraz asi ťažko niečo nové príde. V minulom čísle ZdN sa traja experti vyjadrili, čo čaká zdravotníctvo po voľbách. Svorne tvrdia, že nič dobré. Majú pravdu, hoci názor T. Szalaya, ako by to bolo fajn bez ministerstva, je zaujímavý. Po tom, čo predvádzali ministri zo Smeru-SD, by som tomu aj veril. Zdravotníctvo má pred sebou riešenie neúmerne vysokého dlhu, odmeňovanie sestier, doplnenie do siete všeobecných lekárov. Musí aspoň opatreniami zvýšiť nízku produktivitu práce a efektívnosť nemocníc. Musí sa obnoviť minimálna sieť poskytovateľov, záväzná pre poisťovne a kontrolovaná ÚDZS tak, aby sa zlepšila dostupnosť zdravotnej starostlivosti v prípade, že chýbajú kapacity, teda najmä vo všeobecnom a špecializovanom ambulantnom sektore. Je po voľbách, zvykajme si, platí stále. Uvidíme, na čo.
MUDr. Rudolf Zajac, exminister zdravotníctva
Zdroj:
Zdravotnícke noviny 11/2016
