Spoluautor reformy zdravotníctva preferuje nemocnice ako spoločnosti podľa Obchodného zákonníka
● Podľa názoru súčasného vedenia ministerstva zdravotníctva skutočná transformácia zdravotníckych zariadení na Slovensku zatiaľ neprebehla. Ako by podľa vás mala vyzerať, aby išlo o skutočnú zmenu?
Kľúčovým predpokladom transformácie je právna forma zdravotníckeho zariadenia a nastolenie jeho jednoznačného vlastníka. Právna forma môže byť akákoľvek obchodná spoločnosť podľa Obchodného zákonníka. Nielen spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciová spoločnosť, ale napríklad aj komanditná spoločnosť. Tá môže byť výhodnou formou, ako zúročiť know-how medicínskych odborníkov, pracujúcich v nemocniciach. Nemocnice transformované na neziskové organizácie považujeme za pionierov -nie sú síce klasické obchodné spoločnosti, snažiace sa dosiahnuť zisk, ale začínajú uplatňovať ekonomické pravidlá efektívneho hospodárenia. Sú prvé, ktoré zavádzajú poriadok, napríklad v mzdách, v počte pracovníkov a podobne.
● Myslíte si, že neziskové organizácie sú pre zdravotnícke zariadenia perspektívnou právnou formou?
Nie, myslím si, že to nie je dobrá forma. Neziskové organizácie majú napríklad neštandardne definovanú problematiku účtovníctva. Za perspektívne považujem právne formy podľa Obchodného zákonníka, pretože ten transparentne rieši otázku majiteľa, hospodárenia, správnej a dozornej rady a podobne. Veľmi jednoducho umožňuje majiteľovi – mestu, VÚC – najať si krízový manažment nemocnice. V súčasnosti sa riaditeľ nemocnice správa ako jej majiteľ a s majetkom zdravotníckeho zariadenia narába ako so svojím.
● Nie je to zlyhanie ministerstva zdravotníctva, ktoré by malo zastupovať záujmy štátu ako vlastníka štátnych zdravotníckych zariadení?
Ministerstvo zodpovedá za stratégiu rezortu, a preto nemá šancu venovať sa operatívnej činnosti. Je nemysliteľné, aby ministerstvo rozhodovalo, kde treba postaviť novú strechu a kde novú priečku, aký prístroj do ktorej nemocnice kúpiť.
● Aký bude osud zostávajúcich štátnych zariadení -takzvaných krajských a fakultných nemocníc, ako aj odborných ústavov s celoslovenskou pôsobnosťou?
Tu bude štát robiť takzvanú korporatizáciu nemocníc. Bude sa správať ako reálny vlastník, najme si vhodný manažment týchto zariadení, určite bude dochádzať k zlučovaniu niektorých nemocníc, nastane „upratávanie“ týchto zariadení. V prvej fáze to bude robiť štát, lebo to budú jeho veľké nemocnice. Môžeme sa nakoniec rozhodnúť tak, že to najskôr skonsolidujeme a potom prevedieme časť obchodných podielov napríklad na VÚC a mestá. Potrebujeme tam dostať vzťah vlastník – manažér, ktorý tam teraz chýba. A najať si manažérov, ktorí tomu rozumejú, ktorí zreštrukturalizujú nemocnice.
● Považujete za dobré, že zákon, ktorým VÚC a mestá získali nemocnice, neumožňuje voľné nakladanie s majetkom týchto zdravotníckych zariadení?
Nie, a v minulosti sme to aj kritizovali. Predchádzajúce vedenie ministerstva zdravotníctva nespravilo decentralizáciu, ale dekoncentráciu zdravotníctva. A my chceme skutočnú decentralizáciu vrátane toho, nech samosprávy rozhodujú o svojom majetku.
● V Českej republike kraje takú možnosť už získali a objavila sa u nich obava, že vedenie kraja to zneužije a rozpredá niektoré nemocnice…
Ale potom budú čeliť kritike občanov.
● Na Slovensku však podľa Ústavy SR zodpovedá za poskytovanie zdravotnej starostlivosti štát, a nie územná samospráva či mestá.
Pripravovaný zákon o zdravotných poisťovniach a Úrade pre dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti upravuje mechanizmy, ako štát môže zasiahnuť v prípade vzniku problémov. No to len v prípade, ak zlyhá všetko ostatné, štát bude poslednou inštanciou pre zásah a zmenu situácie.
● Na konci minulého roku ste v parlamente navrhovali zmeniť zákon o verejnej službe a podstatne znížiť nárokovateľnú časť mzdy v zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti štátu a VÚC. Vtedy to kvôli politickej nedohode s KDH neprešlo. Skúsite to opäť?
Systém nemôže fungovať tak, že štát centrálne určuje tarifami mzdy. Chceme absolútne uvoľniť mzdovú politiku. Vyňať tieto zdravotnícke zariadenia z pôsobnosti zákona o verejnej službe. Na konci minulého roku zamestnanci nemocníc búrlivo odmietali náš návrh, pretože ho nevedeli dosť dobre ani interpretovať. Mysleli si, že navrhuje znížiť maximálnu hranicu ich príjmu, lenže my sme navrhovali znížiť minimálnu hranicu ich príjmu. Do budúcnosti rátame s tým, že nárokovateľnou zložkou mzdy zdravotníkov bude len minimálna mzda. A bude na zamestnávateľovi, ako ocení prácu svojich lekárov.
● Bude štát naďalej regulovať platby zdravotných poisťovní nemocniciam?
Pripravujeme nový cenový výmer, ktorý určí cenové rozpätie platby zdravotnej poisťovne za jeden prípad. Zatiaľ nechávame rozdielne platby za rovnaký výkon v rôznych typoch nemocníc, pretože napríklad v nemocniciach III. typu sú prevažne ťažšie prípady ako v nemocniciach I. a II. typu.
● No v nemocniciach III. typu riešia aj ľahké prípady. Prečo majú za ne viac zaplatené ako nemocnice I. a II. typu?
To bude otázka pre zdravotnú poisťovňu – ako efektívne bude nakupovať zdravotnícke služby pre svojich klientov. Poisťovňa musí vedieť odhadnúť, do akej nemocnice má aký prípad poslať, kde má nakúpiť služby pre poistenca a aké služby to budú. Budeme sa však snažiť aspoň trošku zmierniť rozdiely medzi jednotlivými typmi nemocníc, aby tam neboli také priepastné rozdiely, aké sú teraz. V súčasnosti na to doplácajú najmä malé nemocnice I. a II. typu.
Zdroj:
TREND 15/2003
