Minister Rudolf Zajac tvrdí, že k doktorom sa už toľko nechodí
Nestratil zákon svoj význam, keď je v ňom tak veľa výnimiek?
Myslím, že nie. Niektoré sme sami iniciovali, niektoré zákon vylepšujú. Možno tri -štyri boli také, že ho trochu zmäkčili. Nešlo nám však o peniaze. Išlo nám o to, aby sme si uvedomili, že čo je bezplatné, ešte nie je zadarmo. Aby sme systém nezneužívali a aby sme zabránili liekovým firmám v tvrdom biznise, ktorý nás stojí dve miliardy navyše. Aj aby sme pripravili podmienky na pekný poistný zákon, pekný zákon o zdravotnom poistení, pekný komorový zákon. Sú to zákony, ktoré teraz predkladáme na pripomienkové konanie.
Nemalo sa s reformou začínať prijatím iných zákonov ako zákona, ktorý ste sám označili za nesystémový?
Nemyslím si. Niekoľkokrát som povedal, že kruh nemá začiatok. Niekde začať musíme. Začali sme tam, kde to bolo technicky a filozoficky možné. Teraz ide zákon o zdravotných poisťovniach a úrade pre dohľad, potom zákon o zdravotnom poistení. Napísať zákon o zdravotných poisťovniach mi trvalo rok a pol, tento sme dokázali urobiť za stodvadsať dní. Ak by sme niečo neurobili, stojí to slovenských občanov sedem až deväť miliárd ročne. To nie sú cudzie dlhy, sú to dlhy nás a našich detí. Dlh musíme zastaviť. A len toľko môžeme dať zo solidárneho balíka, koľko máme zdrojov. Tu sme urobili prvý zásadný krok.
Ale finančný efekt z toho nebude veľký aj kvôli výnimkám.
To je váš názor. Môj názor je, že nešlo ani tak o príjem financií ako o zníženie spotreby, a to bude značné. Zaznamenali sme, že už v januári prestali pacienti toľko navštevovať nemocnice a znížil sa aj výskyt návštev v ambulantnej starostlivostí. Nechcem ísť tou cestou, ako išla opozícia, že tu je dvadsaťkorunový zákon a poďme proti nemu. Poďme cestou toho, či je spotreba oprávnená a či nie je výhodnejších šesť dobrých návštev u lekára ako pätnásť zlých.
Zdroj:
Pravda 7. 3. 2003
