Nemalý rozruch vyvolal minister zdravotníctva Roman Kováč tým, že medializoval „top-ten“ lekárov, ktorí predpísali lieky za najviac peňazí. Všetci si tak mohli prečítať, ako ten či onen lekár z nášho spoločného minul 10 miliónov korún, či ešte trochu viac, na lieky. Minister môže viac-menej naisto rátať s tým, že slovenský občan sa na týchto „lekárov-gaunerov“, ktorí predpisujú lieky za milióny, nahnevá. Minister tiež vie, že by takto mohol odpútať pozornosť od svojej neschopnosti urobiť čokoľvek na zlepšenie situácie v zdravotníctve. Blížia sa voľby a percentá SDKÚ sa pomaly, ale iste prepadávajú podľa vzoru SDĽ. Aj v rámci zmesky bývalej DU a niektorých bývalých členov KDH bude treba hľadať vinníka. Asi nikto nepredpokladá, že by „politickí“ zdravotníci typu Šagáta alebo Kováča boli práve tí , ktorí prinesú percentá. Skôr naopak. Ale z dôvodov podobných tým, keď zlodej kričí „chyťte zlodeja“, je možno dobré nájsť aspoň jedného z vinníkov zlej situácie v zdravotníctve.
V novembri roku 1989 rozdávala na plných námestiach ŠtB ľuďom lístky so sumami zárobkov umelcov. Chceli ľuďom vsunúť myšlienku, spochybňujúcu úprimnosť takej Zagorovej, požadovať lepšie časy: veď v roku 1989 zarobila (podľa eštebákov aj vďaka strane) rovný milión. A to bolo v tom čase dosť veľa peňazí. Očakávali, že národ sa spamätá, vyženie prachatých umelcov a disidentov a vráti sa späť do lona proletárskeho internacionalizmu.
Lekári majú zmluvy s poisťovňami a pre pacientov týchto poisťovní predpisujú lieky. Ide výsostne o vzťah medzi poisťovňou a lekármi a milého Romana Kováča naozaj nie je nič do toho, koľko predpisujú lekári liekov. Nie je to jeho problém – ak niečo nefunguje a lekári naozaj prepískli predpisovanie liekov, je úlohou poisťovní a ich revízneho a kontrolného systému včas zasiahnuť a „umravňovať“ lekárov. Poisťovne však boli ticho a údajne vykonané revízie preskripcie (predpisovania) boli v poriadku.
Úlohou ministra je pripraviť taký systém poskytovania zdravotníckych služieb, ktorý bude fungovať, kde budú platiť ekonomické pravidlá, kde nebude potrebné sústavne vymáhať peniaze z privatizácie na oddlžovanie. Úlohou ministra je dohliadnuť, aby riaditelia „jeho“ nemocníc nemali vo viacerých prípadoch prezývku ako kedysi Ducký: Mr. Twenty. Úlohou ministra zdravotníctva je pripraviť také zákonné normy, ktoré zavedú jasné pravidla hry v systéme, ktoré jasne rozdelia riziko medzi poisťovne – nákupcov služieb, poskytovateľov a pacientov.
Úlohou ministra zdravotníctva určite nie je sústavne viesť reči, nič nerobiť a hľadať vinníkov svojho totálneho neúspechu. A ak už nevie iné, len hľadať vinníkov, potom aspoň nech to nerobí metódami, ktoré svojich autorov doviedli až na smetisko dejín.
Rudolf Zajac
Autor je lekár a manažér
Zdroj:
Domino fórum 9/2002