Sľubotechna

Zdravotníctvo koncom roka 1998 stálo pred problémom približne 8-miliardového dlhu a nutnosťou vykonať zásadné zmeny systému. Tí, ktorí prevzali zodpovednosť za tento rezort – Tibor Šagát ako nový minister a Roman Kováč ako výkonný podpredseda parlamentného výboru (opozícia neobsadila pre ňu určené miesto predsedu) – napísali do programového vyhlásenia vlády pre oblasť zdravotníctva aj tieto úlohy:

* všeobecne dostupná a kvalitná ambulantná a ústavná zdravotná starostlivosť pre všetkých občanov

* orientácia zdravotníctva na prevenciu a včasnú diagnostiku

* podpora ambulantných foriem zdravotnej starostlivosti všade tam, kde je to možné

* vytvorenie predpokladov na rozvoj a financovanie domácej ošetrovateľskej starostlivosti

* premena časti posteľových kapacít na zariadenia následnej starostlivosti

* osobitne finančne náročné a zložité zdravotnícke výkony budú poskytovať vysoko špecializované zariadenia

* opatrenia v oblasti tvorby cien a opatrenia na zabránenie nehospodárnosti v predpisovaní a spotrebe liekov

* presun právomocí a povinností na nižšie orgány štátnej správy a orgány miestnej samosprávy

* prihliadanie na diferencované potreby regiónov, podpora aktívnej spoluúčasti stavovských a profesijných organizácií a zdravotných poisťovní

* regióny budú predstavovať relatívne samostatnú jednotku

* rovnoprávne postavenie štátnych i neštátnych zdravotníckych zariadení

* úpravy postavenia zdravotníckych zariadení, ktoré v nich umožnia vznik inštitucionálnej samosprávy a vznik noriem pre neziskové zdravotnícke zariadenia

* novelizácia hospodárskych predpisov, aby vyvinuli tlak na zdravotnícke zariadenia k ekonomickému správaniu sa

* viaczdrojové financovanie zdravotníctva

* postupné zvyšovanie podielu financií z HDP pre zdravotníctvo na úroveň krajín EÚ

* vznik zvýhodnených bankových úverových liniek

* podpora regulovanej súťaže medzi zdravotníckymi zariadeniami

* vytvorenie fondu na financovanie zvlášť finančne náročnej zdravotnej starostlivosti

* každému občanovi v systéme povinného základného zdravotného poistenia rovnako dostupná a kvalitná zdravotnú starostlivosť

* prechod na osobné účty – zvýši sa efektívnosť zdravotného poistenia

* povinné zdravotné poistenie pri zachovaní plurality zdravotných poisťovní

* účinnejší systém kontroly finančných tokov v zdravotných poisťovniach

* zmena ohodnotenia práce zdravotníckych pracovníkov a diferencovaný prístup k odmeňovaniu podľa schopností a výkonnosti

* podmienky na lepšie profesionálne a ekonomické ohodnotenie pracovne a odborne kvalitných pracovníkov zdravotníctva

* systém pregraduálneho a postgraduálneho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, ktorého výsledok bude porovnateľný s úrovňou odbornej prípravy v členských štátoch EÚ

* podpora vzniku zmluvného zdravotného poistenia, pripoistenia a rozvoj doplnkového zdravotného poistenia

Tento vládny program nie je vtipom – aj keď to tak vyzerá. Jeho plnenie bolo zúfalo slabé, veľa krokov oboch aktérov (ktorí si postupne vymenili stoličky) bolo voči nemu dokonca v dokonalom rozpore. Za hlavný neriešený problém možno považovať pretrvávanie neefektívnej alokácie verejných zdrojov do systému. Výsledky (anti)reformy tandemu Šagát– Kováč sa prejavujú nasledovne:

Nevhodná štruktúra siete

Sieť je rozdelená podľa stupňa vybavenosti poskytovateľa. Hierarchické financovanie od lekárov primárnej ambulantnej starostlivosti až po vysoko špecializované ústavy a fakultné nemocnice nerešpektovalo naozaj poskytnuté služby, ale kopírovalo vykazované náklady. Naďalej pretrváva nerovnomerné rozdelenie poskytovateľov v sieti, nedostatok lekárov v teréne a prebytok celých komplexov nemocníc vrátane nadbytku pracovníkov.

Nemotivačné prostredie bez konkurencie

Poskytovatelia sú naďalej odmeňovaní za svoju existenciu, a nie za prácu. Pevná sieť s malou flexibilitou a dominanciou často zbytočnej ústavnej starostlivosti garantuje existenciu poskytovateľov, bez ohľadu na počet pacientov, diagnóz, spôsobu a kvality poskytnutých služieb. Samozrejme, nemotivuje poskytovateľov uchádzať sa o pacienta. Pacient nemá reálny slobodný výber, je „pridelený do rajónu“ príslušného lekára či nemocnice.

Zneužívanie systému a korupcia

Výsledkom nefungovania systému je korupcia. Pacienti si neformálnymi úhradami zabezpečujú, aby im služba bola naozaj poskytnutá. Ministerstvo, poisťovne, parlament, poskytovatelia a distribútori sa rôznymi formami zúčastňujú korupcie. Ešte aj odhadovaný rozsah tejto korupcie 15 miliárd ročne (Pažitný, Zajac: Stratégia reformy zdravotníctva, 2001) sa javí ako podcenený.

Absolútna neschopnosť

Je to však veľmi umiernené a tolerantné hodnotenie: inak by sa plnenie programového vyhlásenia vlády dalo nazvať vari iba absolútnou neschopnosťou, spojenou s hrabivosťou. Zdravotníctvo urobilo vrabčí krok dopredu. Jediný rozdiel medzi rokmi 1998 a 2002 spočíva vo výške dlhu, ktorý napriek masívnemu oddlžovaniu zdrojmi z privatizácie mesačne narastá o 800 miliónov korún. Ku dňu odovzdania vlády bude výška dlhu okolo 30 miliárd korún.

Rudolf Zajac

Autor je lekár a manažér, nezávislý expert ANO pre zdravotníctvo. www.reformazdravotnictva.sk