Posledné dni sme sledovali boj prvého muža republiky o život. Nebojoval len s chorobou čreva, ale aj s chorobou ďaleko horšou. So spupnosťou.
Nie je teraz podstatné, čo je medicínskou podstatou jeho choroby. Nie je dokonca ani podstatné, že ide o prezidenta republiky. Národ sa zľakol. Nielen nezvládnuteľnej choroby, banálne začínajúcej, ale hlavne preto, že si hlboko uvedomil, kam až vedie spupnosť a kam ho táto spupnosť môže priviesť. Všetci sme si položili otázku, čo bude s bežným, keď nevieme ošetriť prvého.
Pre zdravotníkov, ako ich poznám, je typická pokora a úcta. Je to úcta pred chorobami, s ktorými denne bojujú, a nie vždy víťazia. Je to pokora, s ktorou prijímajú svoj údel podpriemerne platených odborníkov, zavretých v štátom zle riadených a zle vybavených nemocniciach. Je to pokora, ktorá dovolí, aby ich profesia bola denne ponižovaná už celé desaťročia. Je to pokora, ktorá drží na uzde ich takmer márnu snahu o zlepšenie svojho postavenia.
Je to aj pokora zle platených sestier, ktoré trpezlivo pomáhajú pacientom, vynášajú ich exkrementy, utierajú im pot a usilujú sa im uľahčiť život, ako je to len možné. Potom pokorne bojujú so svojím platom, skôr almužnou, aby z neho vyšli do ďalšej výplaty, aby deti mali trochu ovocia a nejaké oblečenie.
Spupnosť má iné vlastnosti. Nenazýva veci pravým menom. Európskeho odborníka nazýva provinčným. Hnisavé rany nazýva dobre sa hojacimi. Štvorhodinovú operáciu vydáva za zlepšenie stavu. Čakanie na vrátnici nazýva normálnym. Zbavovanie sa zodpovednosti nazýva problémom iného rezortu. Dokonca spupne vyhlási svoje presvedčenie o tom, že základ zlepšenia stavu bol daný už tu v Bratislave. Svoje organizačné a aj ľudské zlyhanie nazýva excelentným výkonom.
Spupnosť nemá zrkadlo, má plechový žalúdok, a nevidí to, čo každý iný. Spupnosť neuznáva, že spravuje naše peniaze, tvári sa, akoby tie peniaze ona sama dávala. Spupnosť nediskutuje, ale diktuje. Názory spupnosti sú jediné, ktoré ona sama akceptuje a vyžíva sa v ich presadzovaní. Podľa spupnosti je svetová organizácia sledujúca kvalitu poskytovaných zdravotníckych služieb nevierohodná, lebo nemá také informácie ako samo jej veličenstvo.
Pokora nakoniec vždy porazí spupnosť. Skôr či neskôr ju vyženie na smetisko dejín. Altruizmus, obetavosť, uvedomenie si vlastnej dôstojnosti, to sú devízy i zbrane, ktoré nakoniec zvíťazia. Nech sa spupnosť akokoľvek spupne tvári.
Rudolf Zajac
Autor (1951) je lekár a manažér.
Zdroj:
Domino fórum 27/2000
