Zdravotnícke devínbanky

Šagátovo ministerstvo predložilo ďalší zmätočný materiál

Problémy zdravotníctva už dlho otravujú život občanom. Keby nebolo akútnych hrozieb, ktoré zobudili verejnosť – hlavne hrozba, že za lieky sa bude musieť v lekárňach platiť – ministerstvu zdravotníctva by sa zrejme i naďalej „prepáčila“ jeho totálna neschopnosť riešiť problémy vlastného rezortu.

Všetko zlé je na niečo dobré, povedali si zrejme na ministerstve a ihneď predložili materiál do vlády, ktorý – ako ináč – rieši oddlženie zdravotníckych zariadení jediným systémom, aký ovládajú: zo štátneho rozpočtu, teda z daní občanov, vo výške 10 miliárd korún. Už v tomto roku dostane zdravotníctvo 2,9 miliardy a takto postupne za päť rokov údajne vyriešia takzvaný starý dlh.

Dlh, ktorý zdravotníctvo vykazuje, je obrovský. V DF sme opakovane upozorňovali, že jeho neriešenie zhoršuje situáciu a že sa mal už dávno riešiť systémovými krokmi.

Ide dnes o systémové riešenie? Ide naozaj o riešenie dlhu vo finančnej sfére voči dodávateľom a v morálnej sfére voči občanom a zdravotníckym pracovníkom? Uvedený materiál o oddlžení zdravotníctva mal svojho predchodcu o dva mesiace staršieho z tej istej dielne. Je veľmi podobný schválenému – navrhoval riešiť dlh takisto na úkor štátneho rozpočtu, ale cestou konsolidačnej banky. Rozdiel medzi nimi je však 4,2 miliardy korún. Aby bolo čitateľovi jasné, o čom je reč, uvedieme len päť čísiel. Ide o fakturované výkony poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a príjmy a výdavky za roky 1995-1999 všetkých zdravotných poisťovní.

Materiál

z marca/apríla z júna 2000

Fakturované výkony v mil. Sk 206 085 195 197

Celkové príjmy poisťovní v mil. Sk 197 924 195 443

Celkové výdavky poisťovní v mil. Sk 193 287 186 595

Rozdiel príjmy – výdavky v mil. Sk 4 637 8 848

Vykazovaný dlh poisťovní mil. Sk 12 798 13 285

Je zrejme, že podľa druhého schváleného materiálu ostalo poisťovniam o 4,2 miliardy viac, ako to isté ministerstvo tvrdilo pred dvoma mesiacmi. Ale – a teraz pozor – v oboch materiáloch vykazujú poisťovne takmer rovnaký dlh vo výške okolo 13 miliárd korún. Toto je šokujúce zistenie.

Navyše – bude potrebné rekonštruovať možné reálne príjmy poisťovní. Nezdá sa, že nimi udávané príjmy sú reálne čísla. Dá sa totiž pomerne dobre rekonštruovať príjem poisťovní, pokiaľ poznáme čísla priemernej mzdy v danom roku, počet nezamestnaných a výšku transferov zo štátneho rozpočtu za poistencov.

Zaťažovať štátny rozpočet, ktorý len ťažko odoláva tlakom poľnohospodárov, sociálnej sféry, či prejedať príjmy z privatizácie, je zlozvyk nesmierne rozšírený v našej krajine. Ak tu niekto žiada na zdravotníctvo enormné prostriedky, presahujúce obdobie jednej vlády pri takto zostavených argumentoch, potom to len umocňuje dlhotrvajúci pocit, že tí, čo riadia naše zdravotníctvo, nie sú tí, čo sedia na ministerstve. Materiál nedáva absolútne nijaký návod, ako ďalej brániť bezuzdnému šafáreniu v rezorte. Obsahuje len frázy o „pripravenosti zainteresovať občana na zdraví“, „reštrukturalizovať sieť poskytovateľov“, čím sa ušetrí 595 miliónov slovenských korún ročne, nehľadiac na to, že päť poisťovní ako pokračovanie pôvodných trinástich spotrebuje na svoju ročnú prevádzku okolo 1,8 miliárd slovenských korún.

Vyvrcholením materiálu, ktorého „cena“ je 10 miliárd zo štátneho rozpočtu, je nasledovný citát: „Súčasnú situáciu totiž už začínajú využívať veľké nadnárodné distribučné firmy liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu, ktoré skupujú pohľadávky lekární a menších distribučných firiem voči zdravotným poisťovniam a veľkým štátnym nemocniciam. Ich konanie prináša so sebou riziko, že v krátkom čase môže dôjsť k nečakaným zmenám vlastníckych vzťahov v oblasti zabezpečovania zdravotnej starostlivosti, ktoré by výrazne ohrozili Ústavou slovenskej republiky zaručované práva jej občanov na bezplatnú zdravotnú starostlivosť.“ No a aby to bolo jasné, ako je to naozaj, o pár riadkov nižšie sa hovorí opak, znova citát: „6,8 mld. Sk by si mali hradiť priamo občania.“ Naša ústava v interpretácii ministerstva a poisťovní znesie naozaj veľa. Účelové vydieranie ústavou a zdravím národa je jediná metóda, ktorú si naši vrcholoví zdravotníci osvojili dokonale.

Problém dlhu v zdravotníctve je taký vážny, že dokonca aj premiér sa rozhodol do veci vstúpiť a robiť „rozhodcu“ medzi ministerstvom a veriteľmi. Nič proti tomu, je to záslužná činnosť. Ale aby mohol kvalifikovane pôsobiť, musel by svojou autoritou rozhodnúť aspoň o tom, že je okamžite a bezpodmienečne potrebné vykonať regulárny audit všetkých ešte existujúcich poisťovní nezávislými medzinárodne renomovanými audítorskými firmami. Aby bolo jasné, koľko je vlastne dlhu, kto komu v systéme dlhuje a kto akou mierou dlh zapríčinil. Mal by tiež rozhodnúť o personálnom audite na Ministerstve zdravotníctva SR, ktoré nesie plnú zodpovednosť za situáciu a jej neriešenie. Mal by rozhodnúť o tom, že sa oboznámi s postojom veriteľov, či naozaj chcú päťročné splátkové kalendáre splácania dlhu, navyše faktúrované na 70 až 80 percent, bez úroku, bez kompenzácie kurzových strát. Mal by sa oboznámiť s koncepciou decentralizácie Ministerstva zdravotníctva SR, ktorá samozrejme detailne rieši najmä to, kde aký štátny úradník bude sedieť. Táto koncepcia obhajuje ponechať sedem fakultných nemocníc, osem nemocníc III typu, päť najlepších nemocníc II typu, šesť psychiatrických nemocníc a dve liečebne, dvanásť vysokošpecializovaných odborných ústavov a podobne vo vlastníctve štátu, teda naďalej na úrovni štátnych podnikov so všetkým socializmom, ktoré toto vlastníctvo prináša a ktoré dostalo zdravotníctvo tam, kde je.

Nakoniec, nie v neposlednom rade, by mal premiér rozhodnúť o tom, že pošle ministra zdravotníctva na školenie. Hoci do Albánska.

Rudolf Zajac (1951) je lekár a manažér, Peter Pažitný (1976) je analytik M.E.S.A. 10.