- Toto téma obsahuje 26 odpovedí, 7 hlasov, a bola naposledny upravená pred 20 rokmi, 11 mesiacmi od
.
-
Príspevky
-
@radovan wrote:
Nemal som túto tému začínať predčasne. O niekoľko rokov bude táto diskusia na smiech – iná ako elektronická forma nemá budúcnosť. Koniec.
To áno,dnes je bežné že lietadlo unesie 300 ľudí a voľakedy bol vrchol techniky keď unieslo 3.
@radovan wrote:
@radovan wrote:
Ak by sa to tu skutočne myslelo s reformou normálne a išlo by nám o poriadok a efektívne využívanie prostriedkov ako aj o bezpečnosť pacienta – riešením by mal byť jedine nejaký „healthnet“ (intranet).
Ja vidím istý rozdiel medzi „intranetom“ a „internetom“. Prosím, aby si to diskutujúci doštudovali. Mrzí ma, že sme trocha zničili M.H. diskusiu o dokumentácii, moja vina … Nemal som túto tému začínať predčasne. O niekoľko rokov bude táto diskusia na smiech – iná ako elektronická forma nemá budúcnosť. Koniec.
Note added to proof: sledujte dianie napr. v Dánsku.
U nás sa ešte dlho bude viesť boj medzi starými maniérami a pokrokom, spracovanie dát elektronicky je rýchle, napomáha transparentnosti akcií, ale to dnes stále nie je žiadúce.
Vrátim sa k pôvodnej diskusii.: Vie mi niekto vysvetliť účelnosť zákazu vydania dokumentácie, keď napr. ošetrujúci lekár ju potrebuje k zhodnoteniu stavu polymorbídneho pacienta? A podľa zákona, komu má oddelenie poslať prepúšťaciu správu, keď pacient nemá úradne overenú vizitku svojho lekára i s adresou? Môže nám predsa nadiktovať hocikoho. Doteraz sme prepúšťacie správy posielali na adresu pacienta.Moja snaha o vedenie kvalitnej dokumentácie mi pripadá ako boj jedného pána na starom koni s veternými mlynmi.
Vieme že existuje
– elektronická dokumentácia ambulancií, nemocníc, poisťovní….
– písaná – kartotéka pacienta obsahuje nálezy PAS, ŠAS, prepúšťacie právy a toto všetko je premiešavané vyšetreniami SVALZ
Ja som si otvoril niečo ako aktualizovateľný výpis z kartotéky v mieste anamnestických údajov. Ale na zvádnutie celého by som potreboval ešte sekretárku, pretože zaťaženie administratívnou prácou na obvodoch je neuveriteľné.
Ročne urobím cca 12000 nových zápisov do kartoték mojich klientov.
Týždenne mi pribudne cca 40-80 SVALZ nálezov, zopár prepúšťacích správ a nedokážem odhadnúť počet konzil. vyšetrení v ŠAS.
Je to veľmi rôznorodý materiál na prehľadné uloženie.
Poznám problematiku prepúšťacej správy z nemocníc- pacient – ktorý prejde hospitalizáciou napr – interné- dekompenzácia – OAIM – možno ešte nejaká chir. intervencia – Interné odd.
Dostaneme niekedy 2 až 3 prep. správy. V podstate sa tiež jedná len o výpis z dokumentácie kartotéky na odd. – ale zhrnutie často zaberie viac než 30 min práce oddelenského lekára. Rád by som tu zdôraznil toto časové zaťaženie. Napriek snahe, nie vždy sa podarí zhrnúť všetky aspekty pobytu. V prípade opakovanej hospitalizácie asi často pošleme dokumentačnú sestru aby vyhľadala starú dokumentáciu – nespoľaneme sa ani na vlastnú niekoľko rokov starú prepúšťaciu správu.
Dokonalá kartotéka výpis z dokumentácie je zatiaľ naším zbožným želaním.
Preto si myslím, že čipové karty a aj zosieťovanie zdravotníckych zariadení bude nevyhnutným krokom v budúcnosti. Naväčší problém vidím, že bude veľmi ťažké zjednotiť sa vo formáte elektronickej kartotéky. Od takej kartotéky vyžadujeme prehľadnosť, veľkú kapacitu, rýchlu obsluhu. Ochrana dát…
V súčastnej dobe však zákaz vydávania kartotéky nie je dobré riešenie – je to hlavne v neprospech pacienta- napriek možnej straty časti dokumentov.K niektorým diagnózam prispejú nenápadné opisy problémov pacienta, keď sa o ochorení nevedelo, ich dynamika. ktoré v danej chvíli neboli dôležité. Dnes milovníci PC dokážu chrliť dg bez toho, aby videli pacienta. Poskladajú ich z nálezov SVALZ. Je to zrejme civilizačný problém, preto v niektorých štátoch medzi indikátory kvality patrí čas strávený lekárom u lôžka pacienta.
Zákaz výdaja dokumentácie z titulu zabránenia strát vychádza z prílišnej dramatizácie ojedinelých prípadov a to za cenu ohrozenia väčšiny pacientov. Je to daň počiatočného elánu kontrolného útvaru. Ako ilustráciu uvediem príhodu, ktorá sa u nás stala dávnejšie. Začínajúci posudkár usvedčil lekára, že prehliadol kostnú TBC a roky ju liečil ako degeneratívne ochorenie. Keď došlo k preskúmaniu prípadu, tak sa zistilo, že niekoľko rokov dozadu pacient mal urobený rtg kostí, kde známky TBC prehliadol dotyčný posudkár, ktorý vtedy pracoval na rtg. Podotýkam, že rtg nález nebol jednoznačný a k správnemu záveru prispelo až retrospektívne hodnotenie, keď už bola známa dg. Rovnako nebola jednoznačná klinika.31 ročná pacientka, matka 2 detí sa dostala na JIS pre septický stav spojený s bolesťami brucha s nálezom miliárneho rozsevu drobných abscesov v pečeni a slezine. Z anamnézy a dokumentácie sme zistili, že podobný septický stav sa opakoval už v minulosti a pre abdominálnu symptomatológiu viedol vždy k akútnej laparotómii, absolvovala resekciu žal. Bilroth II (?), apendektomiu, cholecystektomiu, 4x parciálnu resekciu tenkého čreva a 2 diagnostické laparotómie, pac. bola 2x v Prahe vyšetrená špičkovými odborníkmi.
Opakovane boli urobené všetky potrebné vyšetrenia, vrátane histologických a endoskopických, vždy s nálezom nešpecifických zápalových zmien. Dramatický septický stav po ATB ustúpil, pac ožila, bola bez najmenších ťažkostí. Popísaný akútny stav sa počas 2 ročného sledovania zopakoval 9x.
Zorganizovali sme veľké konsílium lekárov z rtg , CT, angio (MR vtedy v republike nebolo), patológov, chirurgov, gastroenterológov, mikrobiológov, hematológov, na ktorom sme detailne prebrali chronológiu symptómov a nálezov, vylkúčili sme Crohna, Styla, Hodgkina, sebapoškodzovanie, infikovanú slepú kľučku čreva, polyarteritis nodosa, všetky raritné dg.
Až retrospektívne zhodnotenie dynamiky nenápadných ťažkostí v medziobdobiach, cyklicky sa opakujúci septický stav bez pozitívnych hemokultúr (260 odberov), s recidivujúcimi abscesmi v pečeni a slezine, ktoré po ATB zmizli, vyslovili sme podozrenie, že pacientka má infikovanú mesenterickú cystu, ktorá sa naplní, praskne, čo spôsobí lokálny rozsev baktérií a abscesy, ktorú CT po prasknutí neodhalí. Po 11 oper. výkonoch vďaka zrastom pac. nemusí mať peritonitídu, proces môže byť ohraničený.
Pac. sme urobili CT cca mesiac po akútnom stave, keď bola bez ťažkostí, kde naše podozrenie sa potvrdilo, podrobila sa ďalšiemu operačnému zákroku, pri ktorom sme stáli všetci a sledovali ako dnes prof. PK trpezlivo oddeľuje kľučky čreva zo zrastov a asi po hodine narazil na konvolut, z ktorého pri otvorení vytieklo pol litra hnisu.
Po opakovaných resekciách tenkého čreva sa časom objavil sy krátkeho čreva a pacientka ako prvá na Slovensku bola na domácej parenterálnej výžive, na nej prežila bez väčších problémov 14 rokov.Sú to pekné kazuistiky, ale neviem si predstaviť, že by ste riešenie vyčítali z karty obvodného lekára.
V takýchto komplikovaných prípadoch sa zvykne zvolávať konzílium a bolo by dobré pozývať naň aj praktického lekára.@Dr. Poradovský Juraj wrote:
Sú to pekné kazuistiky, ale neviem si predstaviť, že by ste riešenie vyčítali z karty obvodného lekára.
V takýchto komplikovaných prípadoch sa zvykne zvolávať konzílium a bolo by dobré pozývať naň aj praktického lekára.V karte obvodného lekára boli sústredené všetky prepúšťacie správy, pacientka bola hospitalizovaná opakovane v okresnej nemocnici, v Thomayerovej nemocnici a v nemocnici na Vinohradech v Prahe, opakovane u nás na infekčnom, chirurgickom a internom oddelení. V správach boli dokumentované vyšetrenia, ich hodnotenie, niektoré sa robili opakovane, porovnávali sa nálezy, priebeh hospitalizácie, liečba. Bez dokumentácie by sme nedokázali chronologicky zoskupiť nálezy, posúdiť dynamiku zmien, mali by sme iba čerstvé nálezy a tie by nás k základnej dg. nedoviedli.
Na strane jednej tvrdíme, akí sme chudobní , na strane druhen plytváme. S hrôzou zisťujem, ako vyšetrujem u toho istého pacienta tie isté lab . vyšetrenia – ako mal robené pred týždňom, ako existujú pacienti, ktorí majú pasiu obchádzať špecialistov tej istej odbornosti a nechať sa u nich stále odznova vyšetrovať… Kolkí z pacientov nevedia zodpovedať u špecialistu -aké lieky užívajú , etc… a to všetko v ére , kde na “ prťavý USB kľúč “ vieme napchať viac ako 300 mega… Ale kým napadne poisťovne ( veď kolko by tým ušetrili ) , že na poisteneckú kartičku si dajú vlisovať nejaký čip s elektr .údajmi pacienta… tak dovtedy privítam, ak mi pacient donesie na prvé vyšetrenie celú zdravotnú kartu ( mnohí obvoďáci mu ju celú posielajú).. tých pár minút jej prelistovania mi poskytne veľmi cenný obraz o pacientovi… Nemôžme hospodárovi zakázať orať s volským záprahom, kým mu nedáme traktor..
Mslim, ze je tiu vela vnutornych rotporov. na jednej strane chcete dukumentaciu, na druhej strane horujete za elektronizaciu, ale aby ste pozadovali od lekara PAS nalez to nie. Nakoniec jeho nalez je pre Vas povinny, on musi napisat preco chce vysetrenei SAS. Ak tak neurobi, dajte podnet na Urad, len uz preboha vecne nevyplakavajte.
@Rudolf Zajac wrote:
Mslim, ze je tiu vela vnutornych rotporov. na jednej strane chcete dukumentaciu, na druhej strane horujete za elektronizaciu, ale aby ste pozadovali od lekara PAS nalez to nie. Nakoniec jeho nalez je pre Vas povinny, on musi napisat preco chce vysetrenei SAS. Ak tak neurobi, dajte podnet na Urad, len uz preboha vecne nevyplakavajte.
Ak praktický lekár pošle pacienta na konkrétne vyšetrenie tak zvyčajne napíše, prečo to chce, niekedy i zavolá a vyšetrenie dohodne. Ale ak príjmeme polymorbídneho pacienta v sepse, v kome a pod, a pýtame si dokumentáciu, tak by nám ju mal prepožičať. Zákazy nie sú dobrou výchovnou metódou.
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.