Nemocničný systém kvality

[Anton Hanusin]

Pokiaľ nie je akreditácia nemocnice zákonnou podmienkou pre udelenie povolenia na poskytovanie ZS tak sa nič nedeje

tak si viem predstaviť postup, kedy nemocnica, ktorá systém zavedie, požiada o akreditáciu v EU a keď ju získa, tak jej management bude udeľovať akreditácie ostatným

Nuž a ak to bude zákonná podmienka a „tej“ nemocnici sa to podarí, možno bude istú chvíľu jediná, ktorá bude na Slovensku smieť liečiť. 😀

[rodan]

Nuž a ak to bude zákonná podmienka a „tej“ nemocnici sa to podarí, možno bude istú chvíľu jediná, ktorá bude na Slovensku smieť liečiť. 😀

[-X
To nie, budú môcť liečiť aj ostantné, ale určite by sa to malo odraziť v platbách od poisťovní. Pretože poisťovňa ako objednávateľ určité príde na to, že zaplatiť viac za kvalitný výkon znamená v podstate ušetriť . Napríklad tým, že sa skráti doba hospitalizácie, zníži riziko recidívy atď. A akreditačné pracovisko by mala vlastne sama finacovať, pretože to bude v budúcnosti šetriť predovšetkym jej náklady. Aspoň si tak myslím #-o

[Mata Harri]

@rodan wrote:

To nie, budú môcť liečiť aj ostantné, ale určite by sa to malo odraziť v platbách od poisťovní. Pretože poisťovňa ako objednávateľ určité príde na to, že zaplatiť viac za kvalitný výkon znamená v podstate ušetriť . Napríklad tým, že sa skráti doba hospitalizácie, zníži riziko recidívy atď. A akreditačné pracovisko by mala vlastne sama finacovať, pretože to bude v budúcnosti šetriť predovšetkym jej náklady. Aspoň si tak myslím

Poisťovňa dokáže efektívne znižovať náklady i bez kvality. Vo vyspelých štátoch, čo sa dá, sa lieči doma, u nás, čo sa lieči doma a niečo stojí, poisťovňa ženie do nemocnice. A keď sa to nedá, tak hodí drahé lieky ako pripočítateľné položky k ambulantným výkonom. Lieky musí nakúpiť nemocničná lekáreň z finančných prostriedkov, ktoré nemocnica zarobila na hospitalizáciach. U nás je to 5 mil Sk mesačne a to je tretina nákladov na lieky.

[Mata Harri]

To: minister zdravotníctva

Vážený pán minister, prečítala som si úlohy hmotnej zainteresovanosti pre riaditeľov nemocníc na rok 2004 a hodnotenie parametrov kvality. Som milo prekvapená, že Vami navrhované sú v absolutnom súlade s tým, čo som tu hore popísala. Asi používame rovnaké zdroje odborných informácií 😀

Pripravovala som ich dlhší čas a v nemocnici sa na ich zavedení intenzívne pracuje už niekoľko mesiacov. Zvládnuť personál a prinútiť ich k medicínskej i organizačnej disciplíne je proces náročný na trpezlivosť, dôraznosť a koncepčnosť . Formálna deklarácia nemá zmysel. Som zvedavá na výsledky z iných nemocníc. Z kontaktov , ktoré mám s kolegami iných nemocníc, takýto projekt nikde nebeží.

[imported_Rudolf Zajac]

To MH. Kriteria robili mladi, Peter Pazo, a Hena Madarova.

[Mata Harri]

@Rudolf Zajac wrote:

To MH. Kriteria robili mladi, Peter Pazo, a Hena Madarova.

Som zvedavá na vyhodnotenie. K vyhodnoteniu plnenia hmotnej zainteresovanosti riaditeľov za prvý štvrťrok mám výhrady k metodike i k interpretácii výsledkov.
1. Kladný hospodársky výsledok, dosiahnutý u de novo vzniknutých zariadení nie je dôkazom efektívnejšieho využívania finančných prostriedkov. Tajomstvo úspešnej bilancie spočíva v získaní vyšších paušálov a preplatení ŠZM. 😆

2. Samotná obložnosť nie je prediktorom efektivity
3. Poradie zariadení ukazuje, že špicou neefektívnosti je záchranná služba a koncové nemocnice. 🙄

[imported_Rudolf Zajac]

Samozrejme, ze nove zariadenia maju vyhodu. Ale nas toto tak velmi nezaujimalo. Zaujimaju nas porovnatelne nemocnice a dynamika. Tam sa ukazuju tiez velke rozdiely, napriklad v raste fixnych nakladov a podobne. Ukazuje sa, ze podobna nemocnica moze dosiahnut takpovediac velmi nepodobne vysledky. Obloznost je péomocne kriterium, pretoze na pocet posteli je viazanych pocet lekarov, sestier a podobne. Velka prezamestnanost vyrazne zhorsuje tieto vysledky, myslim, ze to je jasne. Pokila nam nemocnice dodaju vcas svoje dalsie vysledky, bude mozne porovnavat I stv. s II a nemocnice medzi esbou, to uz bude mat vacsiu vypovednu hodnotu.

[Mata Harri]

@Rudolf Zajac wrote:

Samozrejme, ze nove zariadenia maju vyhodu. Ale nas toto tak velmi nezaujimalo. Zaujimaju nas porovnatelne nemocnice a dynamika. Tam sa ukazuju tiez velke rozdiely, napriklad v raste fixnych nakladov a podobne. Ukazuje sa, ze podobna nemocnica moze dosiahnut takpovediac velmi nepodobne vysledky. Obloznost je péomocne kriterium, pretoze na pocet posteli je viazanych pocet lekarov, sestier a podobne. Velka prezamestnanost vyrazne zhorsuje tieto vysledky, myslim, ze to je jasne. Pokila nam nemocnice dodaju vcas svoje dalsie vysledky, bude mozne porovnavat I stv. s II a nemocnice medzi esbou, to uz bude mat vacsiu vypovednu hodnotu.

Obložnosť nie je dobrým indikátorom hodnotenia efektívneho využitia posteľového fondu, ani indikátorom vyťaženosti personálu, naopak môže byť indikátorom rigidity systému. V Rooseveltke posudzujeme efektivitu využitia postelí i personálu cestou hodnotenia obratu pacientov a priemerného hospitalizačného času. V súlade s trendmi v EU usilujeme o zvýšenie obratu pacientov a skrátenie priemerného hospitalizačného času. T.č. dosahujeme 17 – 25 prijatých pac / lekára / mesiac, priem. oš. čas 7 dní. Mesačne odliečime 2700 pacientov, to je 18 900 hospitalizačných dní, na 1000 postelí to tvorí obložnosť 63 %. Keby sme predlžili priem. oš. čas na 9 dní, obložnosť by bola 81 %. V inej 1000 posteľovej nemocnici dosiahnu obložnosť 69 % pri prijatí 2000 pacientov a priemernej hosp. čase 10 dní. Sú výkonnejší? Je rozdiel, či sa na 1 posteli ročne otočí 36 pacientov, alebo 25, alebo 20, pri rovnakej obložnosti.Vysoký obrat pacientov zabezpečuje optimálnu výkonnosť personálu. U chirurgických odborov tiež sledujeme počet operačných výkonov / počet hospitalizovaných. Ak chirurgické obory neoperujú, tak nemožno hovoriť o ich dobrej výkonnosti. Dynamický vývoj zaisťuje obrat a nie obsadenie postelí. Najviac práce je s pacientom prvých 48 hodín. Ak sa dlho otáľa so stanovením diagnózy a liečby, narastá riziko komplikácií. Aká je priemerná doba hospitalizácie na Slovensku ? A obrat pacientov na lekára, alebo na posteľ?

Vysoký obrat pacientov s najkratším možným hospitalizačným časom je dobrou prevenciou dekubitov, nosokomiálnych infekcií, šetrí nám prevádzkové náklady na posteľ a udržiava dobrú výkonnosť personálu.
Zásadne nenechávame pacientov zbytočne ležať v nemocnici cez víkend, i keď je to na úkor obložnosti. Bolo by zlé, keby sme sa museli prispôsobovať slovenskej štatistike a spomaliť obrat a výkonnosť, aby sme dosiahli neefektívnu obložnosť.

[imported_Rudolf Zajac]

Podla mna vzdy dama ma mat posledne slovo, ale:
Ak platime metodou podobnou case mix, tak potom kolko case, tolko peniazov, je obloznost kriterium, pretoze logiika veci je co najviac „vytazovat“ oddelenie, neplati sa za lozkoden, ani za plnu postel, ale za pripad aj ked je to mix. Vsetko ostatne co MH pise je pravda, az na to, ze nas to jestz MZ to nezauýjima, pretoze tie nemocnivce budu musiet prezit. Uvidite v novych zakonoch, ako sa neoplati/oplati.

[Mata Harri]

@Rudolf Zajac wrote:

Vsetko ostatne co MH pise je pravda, az na to, ze nas to jestz MZ to nezaujima, pretoze tie nemocnivce budu musiet prezit. Uvidite v novych zakonoch, ako sa neoplati/oplati.

Akože to MZ nezaujíma, keď to použilo ako kritérium hodnotenia riaditeľov? Chcela som upozorniť, že sólo hodnotenie obložnosti nemožno používať ako indikátor efektivity.

V kritériach na druhý kvartál sa objavili i ošetrovateľské postupy. veľa rokov hájim tézu, že ošetrovateľský tím je samostatný, má svoje pracovné algoritmy a na liečebnom výsledku sa podieľa rozhodujúcim spôsobom. Lekár naordinuje liečebný postup, na sestrách záleží, ako ho zrealizujú.

K schéme ošetrovateľského postupu i k sesterskej dokumentácii mám viaceré výhrady, je skôr byrokratický ako užitočný, sú v ňom zbytočnosti, chýbajú podstatné ošetrovateľské postupy, ktoré sú pre pacienta najdôležitejšie.

Doteraz sme dostávali varovné listy z MZ, že postup sa musí dodržať, ale v uvedených kritériach je daná možnosť modifikácie, alebo použitia vlastných postupov. Ak je to myslené vážne, tak uprednostníme postupy z vlastnej dielne.

[imported_Rudolf Zajac]

Obloznost ako krioterium nas nezaujima, zaujima nas ako paranetr, ktory az v korelaciui s fixnymi a variabilnymi nakladmi ukazuje na efektivitu. Samotna oblosznpost je nezmysel. Prezeniem priklad: Nech mam na posteliach iba zdravych, nech vyplacam, mzdy, energie a budem uspesny / neplatim lieky a SZM lebo mam zdravych/

[Mata Harri]

@Rudolf Zajac wrote:

Obloznost ako krioterium nas nezaujima, zaujima nas ako paranetr, ktory az v korelaciui s fixnymi a variabilnymi nakladmi ukazuje na efektivitu. Samotna oblosznpost je nezmysel. Prezeniem priklad: Nech mam na posteliach iba zdravych, nech vyplacam, mzdy, energie a budem uspesny / neplatim lieky a SZM lebo mam zdravych/

Veď práve. Korelácia samotnej obložnosti s fixnými a variabilnými nákladmi z hľadiska efektivity bude zavádzajúca. Najvyššie náklady na pacienta sú prvé 2 dni. Je rozdiel, či pri rovnakej obložnosti otočím na jednej posteli za mesiac 2 alebo 5 pacientov. V prípade 5 bude posteľový fond využitý efektívnejšie, ale variabilné náklady vyššie. Vo svete sa produktivita práce personálu posudzuje z počtu odliečených pacientov a nie z počtu obsadených postelí.

V našej nemocnici pred 2 rokmi na 1 lekárske miesto bolo 12 odliečených pacientov mesačne, dnes je to 20 pacientov. priemerný hospitalizačný čas je kratší, obložnosť nezmenená.

[Autor]

Príspevky