- This topic has 26 odpovedí, 5 hlasov, and was last updated pred 20 years, 2 months by
.
-
Príspevky
-
Najvyššou hodnotou ľudstva je život a všeobecným záujmom vyspelej spoločnosti je budovať systém takých zdravotníckych zariadení, v ktorých človek v zdravotnej tiesni nájde účinnú pomoc.
Nástup veľkej techniky do diagnostických a liečebných procesov síce posunul hranice medicínskych možností, ale i zvýšil ich ekonomickú náročnosť . Zvýšený tok finančných prostriedkov zmenil charitatívny profil zdravotníctva v atraktívny biznis. V zdravotníckych systémoch sa začali objavovať „čierne diery“, kde unikali finančné prostriedky.
Nasledovali modely ekonomickej transformácie s jediným cieľom – zastaviť vystupňovanú ekonomickú náročnosť rezortu. Úspešnosť biznisu je podmienená znížením výdavkov a zvýšením príjmov, výsledkom čoho je zisk. V zdravotníctve neregulovaný biznis začal ohrozovať dosahovanú úroveň poskytovania zdravotníckej starostlivosti a tým i pacientov. Začali sa hľadať mechanizmy ohraničenia pôsobnosti biznisu, jedným z nich je budovanie systému kvality.
V ambulantnej sfére základným indikátorom kvality je odborná kompetencia, posudzovaná štatistickým vyhodnocovaním úspešnosti odborných výkonov, potvrdzovaná dôverou pacientov.
Nemocnica predstavuje zložitý medicínsky komplex, v ktorom dominuje tímová práca , ktorá sa jednoduchými indikátormi kvality ani štatistikami posudzovať nedá. Vo vyspelých štátoch existujú špeciálne inštitúcie, fóra, pracovné skupiny, ktoré sa zaoberajú budovaním nemocničného systému kvality a hľadaním objektívnych ukazovateľov kvality práce multidisciplinárnych celkov s rôznorodými pacientami. Nie je to jednoduché. V súčasnosti existuje veľa expertných projektov posudzujúcich „kvalitu“ výberu indikátorov kvality nemocničného systému.
Je dobré, že sa v našom transformačnom procese konečne ráta i s budovaním systému kvality v nemocniciach. Ale takýto systém sa nedá modelovať administratívne, teoretickým výberom z existujúcich projektov v zahraničí. Náš systém kvality by sa mal modelovať priamo v zariadeniach, s kvalifikovanou analýzou každej etapy. Pre vytvorenie základného projektu je potrebné zjednotiť sa v definovaní kvality nemocničnej starostlivosti, posúdiť súčasný stav a stanoviť postupnosť krokov. Na projekte sa musí dohodnúť zriaďovateľ, poskytovateľ i poisťovňa.
KVALITA
Kvalitu zdravotníckej starostlivosti v nemocniciach môžeme definovať ako spoľahlivú, ekonomicky racionálnu a odborne kompetentnú diagnostiku a liečbu hospitalizovaných pacientov s trvalou elimináciou stresových vzťahov medzi pacientom, potrebnými diagnostickými a liečebnými výkonmi a personálom, ktorý ich indikuje a uskutočňuje.
Z uvedeného vyplýva, že základnými indikátormi kvality sú dôvera pacienta a dobrý diagnostický a liečebný výsledok.
Základným predpokladom kvality je dobrá organizácia práce.Bude pokračovanie…
No skvele. V zakone o poskytovateloch hovorime, ze su povinni budovat system kvality. Nic viacej, pretoze nemame jasne standardy kvality. Som rad, ze MH zacina o otom pisat, sam som zvedavy na reakcie
Prečítal som a súhlasím. Sú to vety, ktoré sú pravdivé . O kvalitu sa treba snažiť, a zrejme ťažko nastane v nastavení objektívnych kritérií kvality niekedy „optimálny stav „- a už vôbec si neviem prestaviť, že nedokonalé inštitúciei (poisťovne, SLK, ministerstvo – by toto nastavenie „kvalitne “ zvládlo)
Skôr treba nastaviť cestou odborných spoločností a komory v spolupráci s posťovňami určité :“minimálne kritéria kvality “ – pod ktoré sa nebude dať podliezť – toto by sa zvládnuť dalo..
Veď zamyslime sa , kto je kvalitný lekár?. Dá sa kvalita objektívne zmerať nejakou štatistikou? Možno áno, ale bude to iste nedokonalé. Veď medicína je aj umenie ( a umenie sa ťažko dá štatisticky zhodnotiť…)
Ale ako povedal klasik “ Snaženie sa o dokonalosť – už dokonalosť znamená…“@emed wrote:
Prečítal som a súhlasím. Sú to vety, ktoré sú pravdivé . O kvalitu sa treba snažiť, a zrejme ťažko nastane v nastavení objektívnych kritérií kvality niekedy „optimálny stav „- a už vôbec si neviem prestaviť, že nedokonalé inštitúciei (poisťovne, SLK, ministerstvo – by toto nastavenie „kvalitne “ zvládlo)
Skôr treba nastaviť cestou odborných spoločností a komory v spolupráci s posťovňami určité :“minimálne kritéria kvality “ – pod ktoré sa nebude dať podliezť – toto by sa zvládnuť dalo..
Veď zamyslime sa , kto je kvalitný lekár?. Dá sa kvalita objektívne zmerať nejakou štatistikou? Možno áno, ale bude to iste nedokonalé. Veď medicína je aj umenie ( a umenie sa ťažko dá štatisticky zhodnotiť…)
Ale ako povedal klasik “ Snaženie sa o dokonalosť – už dokonalosť znamená…“Pracujem na systéme kvality pre našu nemocnicu, verím, že fórum mi ho zoponuje. V nemocničnom systéme mi ide o kvalitu práce zariadenia ako celku. Ak hodnotenie kvality lekára je zložité, tak hodnotenie kvality nemocničného komplexu je ešte zložitejšie. Poznám dobre našu nemocnicu a čítam, čo sa robí vo svete. Existuje veľa pekných projektov, z ktorých môžem využiť podnetné myšlienky, ale náš projekt musí byť šitý na mieru. Musí obsahovať v našich podmienkach realizovateľné prvky, ináč by bol zbytočným administratívnym dokumentom.
Komory, to je ich hôlavna uloha aspon v mojich ociach. Kvalita, celozivotne vzdelavanie, etika. Mali by si vytvarat odoborne sekcie, tie by mali velmi intenzivne pracovat na dohlade a na kvalite, nehovoriac o vzdelavani. Hovoril mi riaditel jednej nemocnice zo severu SK, ze je tesne pred ISO, ale ISO je system manazmentu a nie kvality zdrav. star., na to su ine kriteria. Sam cakam na BBco z toho bude.
DÔVERA PACIENTA
Vo väčšine vyspelých štátov si pacient môže vybrať zdravotné zariadenie, ktorému dôveruje. Vo Švajčiarsku napr. každé transplantačné centrum má svoj „waiting list“ a čakateľ na transplantáciu napr. obličiek si môže vybrať centrum, v ktorom chce byť transplantovaný. Rovnako si môže vybrať, v ktorom zariadení chce podstúpiť elektívny chirurgický výkon. V USA je zoznam čakateľov indikátorom kvality zariadenia.
V nemocniciach sa veľmi často využívajú dotazníkové akcie, v ktorých pacienti a ich príbuzní hodnotia úroveň zdravotnej starostlivosti, personál, prostredie a porovnávajú so skúsenosťami z iných zariadení. Nemocnice si pestujú klientelu, ktorá im zaisťuje renomé a finančnú bonifikáciu.
U nás sa dôvere pacienta nepripisuje význam, dlhodobo je potláčaná rajonizáciou, zmluvnými limitmi počtu hospitalizovaných, dokonca bude potláčaná i zákonnou cestou, keď poisťovne budú pacientovi určovať, kde má podstúpiť elektívny výkon.
V USA i v niektorých európskych štátoch sa pacient zaujíma o to, či jeho poisťovňa má podpísanú zmluvu s poskytovateľom, ktorého si vybral, pretože vie, že jeho poisťovňa uzatvára zmluvy so zariadeniami s garantovabnou kvalitou.
V našej nemocnici 60 % hospitalizovaných sú pacienti z iných okresov a krajov, pre mnohých z nich sme zariadením, v ktorom sa vyriešil problém inde neriešiteľný. Dôvera pacientov nám paradoxne robí problémy. Ekonomické.
Už druhý mesiac u nás beží anonymná dotazníková akcia, kde pacient odpovedá na otázky – prečo si vybral naše zariadenie, ako hodnotí odbornú prácu i prístup personálu, aké vidí nedostatky, aké má skúsenosti s inými zariadeniami. Je to veľmi užitočná akcia, napr. ako prevencia pred sťažnosťami, pomáha vedeniu odhaľovať nedostatky a ich riešiť, má priaznivý psychologický dopad na prácu personálu, ktorý chce byť pochválený, tak sa usiluje.
Nabudúce
PACIENT A NEMOCNIČNÉ PROSTREDIEPACIENT A NEMOCNIČNÉ PROSTREDIE
V zdravotníckych zariadeniach vyspelých štátov je pacient dominantnou postavou, potrebám pacientov sa prispôsobuje prevádzka i prostredie nemocnice.
V našich nemocniciach sa nerešpektujú ani základné ľudské práva, pacient stráca vlastnú identitu, je šikanovaný množstvom nezmyselných zákazov, stáva sa z neho tuctový inteligentný živočích, identifikovateľný rodným číslom a diagnózou.
Nesmie klásť priveľa otázok a nesmie sa báť. Pri otázke – ako sa máte – personál očakáva vymenovanie fyzických ťažkostí, ktoré hneď rutinne rieši. Pri odpovedi – mám strach, neviem si nájsť miesto, bojím sa – zneistie a potichu označí pacienta za psychopata, asociála, alebo aspoň za čudného, či nespolupracujúceho.
Vo väčšine nemocníc sa fyzikálne vyšetrenie a získavanie anamnestických údajov odohráva na izbe za pozorného sledovania a počúvania ostatných pacientov, ktorí nechcene musia prežívať okrem vlastných problémov i problémy cudzie. V snahe mať čo najnižšie prevádzkové náklady, stále prevažujú viacposteľové izby s obmedzenými priestormi a tak nie je zriedkavosťou, že na jednej posteli pacient obeduje, na druhej defekuje a na tretej zomiera. Kontakt s rodinou je obmedzený zákazom návštev, kontinuálna prítomnosť rodiny pri posteli chorého je neprípustná.
Je trestuhodné nechať pacienta hladovať, pretože dokáže jesť iba po lyžičkách a na to personál nemá čas, alebo smädiť z podobných dôvodov, s dekubitami, imobilného a nedovoliť rodine sa o neho postarať. V USA u hospitalizovaného pacienta môže byť príbuzný, ktorý pomáha v ošetrovaní, je to nesmierne užitočné s efektívnym odrazom na rýchlejšej rekonvalescencii a nižšej frekvencii výskytu „hospitalizačných „ komplikácií.
Najčastejším odôvodnením zákazu návštev je tzv. prevencia pred infekciami. Táto predstava je medicínsky dávno prekonaná, pacienta neohrozujú bežné patogény vyskytujúce sa v domácom prostredí, ale polyrezistentné nemocničné kmene. Potvrdzujú to i naše 14 ročné skúsenosti s domácou parent. výživou, pri ktorej tunelizovaný subklaviálny katéter udržíme v domácom prostredí bez infekcie niekoľko rokov.
Ďalším nežiadúcim javom udomácneným v našich nemocniciach je vyčerpanosť chorého pre nedostatok spánku, kedy prvé dni pacient nespí pre vlastné zdravotné problémy a keď ich prekoná, tak nespí pre zdravotné problémy suseda, o čo sa postará i personál, profesionálne zdatný ale bezohľadne hlučný.
Komfortné prostredie patrí medzi dôležité indikátory kvality nemocničného zariadenia. Odstránenie kasárenského režimu v našich nemocniciach si vyžiada zmenu filozofie vzťahov a prístupov personálu k pacientom a to bude náročnejšie, ako profesionálne zabezpečenie diagnostiky a liečby.
Pokračovanie
Toto so zdravotníctvom súvisí len sprostredkovane, ale aj tam je školený zdravotný personál.
Citácia:
„Je trestuhodné nechať pacienta hladovať, pretože dokáže jesť iba po lyžičkách a na to personál nemá čas, alebo smädiť z podobných dôvodov, s dekubitami, imobilného a nedovoliť rodine sa o neho postarať.“To v súčasnosti štandard v domovoch dôchodcoch. Zažil som prípad, keď sestrička v DD vzala spred pacientky plný tanier nedotknutého jedla s poznámkou „Zas vám nechutilo?“. Keď sme následne ponúkli pacientke z donesených zásob, doslova hltavo jedla z toho, čo sme jej lyžičkami podávali. Nikto z personálu, ani ošetrujúca lekárka, si nevšimol, že nevládze zdvihnúť ruky a preto nie je schopná sama sa najesť. Detto s tekutinami – nevládala udržať pohár s minerálkou. Keď sme ju previezli do zdravotníckeho zariadenia, kde jej okamžite nasadili infúzne roztoky, rozdiel medzi príjmom a vylučovaním (ureou) v prvý deň bol 3,5 litra !! Už ju nezachránili. Nestihli to. Nazval som to legalizovaná vražda.
Je to obdobné. Je trestuhodné, ak personál sa o pacienta nepostará a nedovolí, aby to urobili príbuzní. Niekedy i preto, aby im „nevideli do kuchyne“. Alebo pod zámienkou, že im prekážajú v práci. Je to vec organizácie práce a schopnosti komunikácie. Zažila som v službe tragický prípad vysokoškoláčky, ktorú rodičia priviezli na JIS s fulminantne prebiehajúcou akútnou hepatitídou. Staral sa o ňu tím 8 lekárov a 3 sestry, rodina sa striedala pri nej nepretržite, pomáhali, otec bol novinár, sedel v mojej pracovni. Vysvetľovala som mu každý výkon, prečo sa musí urobiť i závažnosť stavu. Progredoval ikterus, upadla do kómy, rozvinula sa DIC, s masívnym difúznym krvácaním do GIT. Zohnali sme AT III, dostávala plazmu, krv, robili sme hemoperfúziu, zomrela do 48 hod. Rodina bola šokovaná, ich dcéra predtým bola zdravá, toto nečakali.
Po pohrebe otec prišiel sa poďakovať. Za možnosť byť pri nej. Konštatoval, že keby pri tom neboli, stále by mal pochybnosti, či sa pre ňu nedalo urobiť viac, takto videl, že sme urobili ,čo bolo v našich silách.ORGANIZÁCIA PRÁCE A ODBORNÁ DISCIPLÍNA
Základným predpokladom odbornej kompetentnosti je kvalitné pre a postgraduálne vzdelanie, permanentne doplňované o nové poznatky. Samotná odborná erudícia, dokonca ani vynikajúca však nezaručuje kvalitnú nemocničnú starostlivosť. Tá je výsledkom tréningu, schopností a skúseností, dostupnosti potrebného diagnostického, terapeutického a ošetrovateľského supportu a ich koordinovaného využitia, modifikovaní iatrogénnymi vplyvmi prostredia , časovým faktorom a biologickou rezervou. Tréning minimalizuje problémy a zvyšuje profesionalitu, schopnosti a skúsenosti optimalizujú výber z existujúcich možností a vedú k vypracovaniu guidelines, koordinácia postupov sa dosiahne dobrou organizáciou práce s pracovnou a odbornou disciplínou.
DOBRÁ ORGANIZÁCIA PRÁCE , PRACOVNÁ A ODBORNÁ DISCIPLÍNA SÚ BEZPODMIENEČNÝMI UKAZOVATEĽMI KVALITY VČASNEJ, EKONOMICKY RACIONÁLNEJ A MEDICÍNSKY ÚČINNEJ NEMOCNIČNEJ STAROSTLIVOSTI.
Tréning –
Sviatočne vykonávané operačné a inštrumentálne výkony stresujú personál a ohrozujú pacienta. V odbornej literatúre sa uvádza, že profesionálne zdatný chirurg musí urobiť minimálne 150 operačných výkonov ročne, chirurgické pracovisko, ktoré ročne urobí menej ako 50 operačných výkonov daného typu, robí ich s vysokým rizikom komplikácií. POČET OPERAČNÝCH VÝKONOV ROČNE NA 1 CHIRURGA SA POKLADÁ ZA INDIKÁTOR KVALITY CHIRURGICKEJ STAROSTLIVOSTI.Skúsenosti-
Individuálne skúsenosti rastú úmerne s dĺžkou praxe a počtom a spektrom prípadov. Schopnosti sú dané. Pokial nepresiahnu rámec individuálnosti, ich využitie je obmedzené. V systéme kvality sú využívané k tvorbe manuálov, guidelines, protokolov, ktorými sa odstraňuje polypragmázia, nekontrolovaný rozptyl vyšetrení a empirická liečba.Manuály, guidelines, protokoly
Manuálmi sa štandardizujú multidisciplinárne využívané postupy, guidelines a protokolmi sa štandardizuje a koordinuje multidisciplinárna starostlivosť u medicínsky determinovaných stavov.
Používanie nemocničných manuálov, guidelines a protokolov ako spôsob riešenia organizačných a medicínskych problémov nemocničnej starostlivosti potvrdzujú kvalifikovaný spôsob managementu nemocnice a sú silnými nepriamymi ukazovateľmi kvality.Sú nevyhnutné pre prevenciu a minimalizáciu iatrogénnych komplikácií typu nosokomiálnych infekcií, sekundárnej infekcie operačných rán, vzniku dekubitov a pooperačných pneumónií, malnutrície a dehydratácie. Medzi najdôležitejšie patria zásady a protokoly výberu a liečby ATB. POKLES INDEXU EMPIRICKÉHO / CIELENÉHO PODÁVANIA ATB A POKLES VÝSKYTU VYMENOVANÝCH KOMPLIKÁCIÍ PATRÍ MEDZI PRIAME UKAZOVATELE KVALITY.
Časový faktor
Dobre vypracované guidelines s profesionálnym tréningom sa uplatňujú najmä v starostlivosti o akútne stavy. PREPRACOVANÁ A NEPRETRŽITE MONITOROVANÁ RÝCHLOSŤ A KOORDINÁCIA VÝKONOV ZÁCHRANNEJ SLUŽBY S VČASNOU RESUSCITAČNOU A INTENZÍVNOU STAROSTLIVOSŤOU (DO 6 HOD) PATRIA MEDZI NAJVÝZNAMNEJŠIE INDIKÁTORY KVALITY NEMOCNIČNÉHO ZARIADENIA.Dostupnosť
Je často používaným indikátorom kvality nemocničnej starostlivosti. Určuje ho rýchlosť obmeny zoznamu čakateľov na elektívne výkony.
Pokračovanie
Indikátory kvality diagnostiky a liečby
Sú predmetom odborných štúdií a platia pre definované stavy v definovaných podmienkach. Používajú sa pri hodnotení kvality konkrétnych odborných programov . Ak napr. chceme posúdiť kvalitu transplantačného programu (obličiek) na Slovensku, tak budeme sledovať % primárneho zlyhania štepu, frekvenciu rejekcií, dížku prežívania štepu.
Medzi ďalšie najčastejšie používané patrí % neplánovaných reoperácií, % včasných a neplánovaných (do 5 dní) rehospitalizácií, priemerná doba hospitalizácie,% úmrtí a pod. Za indikátory kvality ich však môžeme považovať iba pri hodnotení dokázateľne rovnocenných skupín pacientov.
Čiže pacientov v rovnakom klinickom stave, s rovnakým ochorením, štádiom, pokročilosťou, závažnosťou (TISS, APACHE, GLASGOW atd).Závery
Budovanie efektívneho systému kvality v nemocniciach je visitkou kvalifikovaného managementu nemocnice a je nevyhnutný pre optimálne fungovanie nemocnice ako celku. V EU nemocnice s vybudovaným a funkčným systémom kvality sú lepšie finančne ohodnotené, získavajú lepšie kontrakty od poisťovní.
Som zvedavá, či na Slovensku to bude tiež tak.
Dovoľujem si pochybovať o účelnosti zaradenia percenta mortality medzi indikátory. Nie je to vhodné z viacerých dôvodov. Predovšetkým to môže viesť k neochote liečiť pacienta, u ktorého je vysoká pravdepodobnosť exitácie. Ak to preženiem, tak Barnard by sa asi nikdy neodvážil k transplantácii, pretože riziko exitácie už v priebehu operačného výkonu bolo vysoké. Kľudne mohol nechať Washkanskeho zomrieť doma, len aby si nepokazil štatistiky. A z domácej dielne najčerstvejší príklad úmrtia 26 ročnej rodičky, ktorú zdravotnícke zariadenie v kritickom stave transportovalo do Rooseveltovej nemocnice, kde zomrela. Komu by pokazila ukazovateľ kvality, ak by tam bola zahrnutá aj mortalita?
Ani ostatné ukazovatele nie sú celkom bez kazu. Čím väčšia nemocnica, tým väčšia porovnávacia báza. V menšej nemocnici jeden exces výrazným spôsobom ovplyvní štatistiky. Okrem toho porovnávacia báza v malej nemocnici bude mať inú štruktúru náročnosti jednotlivých výkonov. Pri súčasnej tendencii posielať zložitejšie prípady do väčších nemocníc by sa to stalo súborom neporovnateľných čísel. Práve v týchto prípadoch sa zvyšuje podiel reoperácií a rehospitalizácii u prijímacieho zariadenia. Tým však uvedené ukazovatele nechcem (po určitej modifikácii) vylúčiť zo sledovania.
Myslím, že efektívnejším ukazovateľom by bol podiel prevzatých pacientov z iných zariadení. Ten býva v priamej korelácii s reálne dosahovanou kvalitou. Na druhej strane uvažovať s negativistickým podielom odoslaných pacientov na celkovom počte odliečených by mohol mať za následok kŕčovitú snahu liečiť pacienta aj v prípadoch, keď úspešnosť liečby v inom zariadení by mohla byť podstatne vyššia.
V budúcnosti sa asi nevyhneme tomu, že niektorí lekári špecialisti nebudú liečiť len vo svojej materskej nemocnic, ale budú pozývaní aj do iných nemocníc, či už na konzultáciu alebo aj na priamy výkon (resp. riadenie výkonu). A práve takéto prípady budú svedectvom kvality zariadenia, ktoré dokázalo do špecialistu investovať v tom dobrom zmysle a dokázalo si ho aj udržať.
Mechanizmus hľadania ukazovateľov kvality je a bude dlhodobá záležitosť. Postupne sa k nim dopracujeme. Ale nebude to už zajtra. Skôr postupnými krokmi a testovaním jednotlivých navrhovaných ukazovateľov.@rodan wrote:
Dovoľujem si pochybovať o účelnosti zaradenia percenta mortality medzi indikátory. Ani ostatné ukazovatele nie sú celkom bez kazu. Čím väčšia nemocnica, tým väčšia porovnávacia báza. V menšej nemocnici jeden exces výrazným spôsobom ovplyvní štatistiky. Okrem toho porovnávacia báza v malej nemocnici bude mať inú štruktúru náročnosti jednotlivých výkonov. Pri súčasnej tendencii posielať zložitejšie prípady do väčších nemocníc by sa to stalo súborom neporovnateľných čísel. Práve v týchto prípadoch sa zvyšuje podiel reoperácií a rehospitalizácii u prijímacieho zariadenia. Tým však uvedené ukazovatele nechcem (po určitej modifikácii) vylúčiť zo sledovania.
Myslím, že efektívnejším ukazovateľom by bol podiel prevzatých pacientov z iných zariadení. Ten býva v priamej korelácii s reálne dosahovanou kvalitou.
Mechanizmus hľadania ukazovateľov kvality je a bude dlhodobá záležitosť. Postupne sa k nim dopracujeme. Ale nebude to už zajtra. Skôr postupnými krokmi a testovaním jednotlivých navrhovaných ukazovateľov.Súhlasím. Asi som dostatočne nezdôraznila obmedzenosť použitia medicínskych indikátorov, tak som to opravila, aby nebolo pochýb.
Vo svete sa indikátormi kvality nemocničnej starostlivosti zaoberajú od začiatku 90. rokov min. storočia, závery dostupných štúdií sú veľmi triezve. VšZP vypracovala niekoľko indexov a prehlásila ich za indikátory kvality. V sprievodnom texte uvádza _ ….. my si myslíme, že…. Použili chybnú metodiku, indexy neodskúšali a už nimi hodnotia jednotlivé oddelenia nemocníc.V našej nemocnici systém kvality absentoval, začal sa budovať až v poslednom období, projekt je postavený na protokoloch, manuáloch, dohodnutých algoritmoch. Cieľom je dosiahnúť medicínsku disciplínu. Som odporcom reštrikčných limitov, postavených na báze – každému rovnomerne uberiem- škodia tam, kde sa ubrať nedá a rozhadzuje sa tam, kde možno ubrať viac, alebo všetko. Uprednostňujem zmenu systému, s jasnými pravidlami, disciplínou a permanentnou kontrolou.
MEDICÍNSKU (ODBORNÚ) DISCIPLÍNU A VČASNOSŤ KOMPETENTNÝCH VÝKONOV POKLADÁM ZA ESENCIÁLNE UKAZOVATELE SYSTÉMU KVALITY, BEZ NICH SA ŽIADEN PRVOK KVALITY NEDÁ DLHODOBO UDRŽAŤ.
A až keď bude fungovať systém, môžem ho zdokonaľovať.
Dovoľujem si pochybovať o účelnosti zaradenia percenta mortality medzi indikátory.
Myslím, že Mata Hari to myslela inak – a to ako mortalitu vztiahnutú na skóre (písal som o tom v inej téme – napr. Pacient s istým APACHE má riziko úmrtia 20% – ak nám umrie viac ako 20% takýchto- teda pacientov s týmto skóre a rizikom úmrtia – čosi nie je v poriadku a vice versa)
To o čom píšete vy, je skôr problém konfidencie skórovacieho systému, na tému ošetrovania pacienta s vysokým rizikom úmrtia resp. moribundného sa tu už diskutovalo asi pred trištvrte rokom – v zásade ale žiaden skórovací systém nie je 100%dôveryhodný a pokiaľ viem, tak nikdy nevýjde riziko úmrtia 100% -teda i malé percento nádeje nás zaväzuje liečbu poskytnúť. Skórovacie systémy majú slúžiť práve na porovnávanie porovnateľných kohort pacientov. Ja osobne APACHE vyrátavam až pri prepúšťaní pacienta aby som predišiel ovplyvneniu. Zaujímave sú však skórovacie systémy, ktoré umožňujú dynamicky posudzovať stav pacienta a včas zasiahnuť – napr. SOFA pre MOD.Ani ostatné ukazovatele nie sú celkom bez kazu. Čím väčšia nemocnica, tým väčšia porovnávacia báza. V menšej nemocnici jeden exces výrazným spôsobom ovplyvní štatistiky
Na toto sú, myslím, vyvinuté štatistické metódy, ktoré dokážu tento modifikátor eliminovať, ale je pravda – čím väčšia skupina tým presnejšie výsledky
Okrem toho porovnávacia báza v malej nemocnici bude mať inú štruktúru náročnosti jednotlivých výkonov. Pri súčasnej tendencii posielať zložitejšie prípady do väčších nemocníc by sa to stalo súborom neporovnateľných čísel.
Nuž ale dúfam, že k tomu to bude smerovať – t.j. k akreditácii pre určité výkony a tým aj k príjmu porovnateľného spektra pacientov a teda aj k možnosti porovnania porovnateľných pracovísk. Ak si pracovisko, ktoré nie je akreditované napr. pre umelú pľúcnu ventiláciu ponechá takého pacienta a jeho outcome bude zlý, nuž v štatistike sa ukáže, že je menej kvalitným poskytovateľom.
Hlavná idea teda je: POROVNÁVAŤ POROVNATEĽNÉ – porovnateľné skupiny pacientov získame skórovaním.Na úvodnej stránke MZ je obrázok – čo neviete o EU a tam článok – čo neviete o manažovaní kvality zdrav. zariadení, kde sa píše , že zdrav. zariadenia sú povinné zaviesť systém kvality a musí mať akreditáciu.
Fajn. Ale kto bude dávať akreditáciu?
Poisťovňa si stanovila nejaké ukazovatele kvality – bez akreditácie. Ju nezaujíma, či máme zavedený nejaký systém.
Ak chceme postupovať seriózne, tak si viem predstaviť postup, kedy nemocnica, ktorá systém zavedie, požiada o akreditáciu v EU a keď ju získa, tak jej management bude udeľovať akreditácie ostatným.. Ale nie zadarmo 😀
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.