Asi pred rokom som potrebovala niečo obhájiť na našej JIS smerom k vedeniu NsP, tak som zalovila v Medline, ako sú vo svete usporiadané JIS, aké sú trendy.
Menšie nemocnice majú akúsi univerzálnu JIS, ktorá slúži pre emergentné situácie, odtiaľ sa pacient prekladá vyššie. Čím väčšia nemocnica, tým má viac druhov JIS. Najčastejšie sa vyskytujú JIS s prevahou ventilácie, koronárne a chirurgicko internistické. Na veľkých klinikách, či centrách sú špecializované JIS – napr. trauma centrum – JIS, transplantačné JIS, hematologické atd.
Zaujalo ma ešte iné delenie – JIS s prevahou potreby prístrojovej techniky (95 %)- ventilačné, koronárne a JIS s prevahou konzervatívy a špeciálneho ošetrovateľstva (5 – 25 % techniky) – chirurgicko internistické.
V USA som videla centrálnu universálnu JIS, ktorej šéfovala profesionálna managerka, tam boli sklenené boxy, rôzne vybavenie, monitorovanie. Časť mala koronárka, vedľa dialyzační, potom trauma, chirurgia, atd. O pacientov z príslušného odboru sa starali JIS doktori z odboru – JIS tramy managovali JIS traumatológovia, JIS chirurgických – JIS chirurgovia atd. Jednotky mali stabilní usporiadanie, ale okrajové lôžka sa podľa potreby prelínali medzi JIS. Ak bolo viac traumy, tak použili i susedné chirurgické postele, ak viac sa transplantovalo, tak použili i internistické postele atd.
Výhodou bolo, že nemuseli mať veľa voľných postelí, že si vzájomne poskytovali konziliárne služby, že centrálne koncentrovaná technika sa podľa potreby používala všetkými. Pritom nešlo o polyšpecializovaných intenzivistov s univerzálnymi postupmi. Managerka sa starala o financie, o funkčnosť techniky, o to, aby boli tí čo majú byť v práci, tam boli, o lieky, ŠZM.
V boxoch s pacientom mohli byť i členovia rodiny, krmili ho, ošetrovali ho, pomáhali pri toalete.