Ceny sú v zdravotníctve veľkou dilemou.
Najliberálnejšiu formu cien si môže dovoliť výroba spotrebných výrobkov, tam to závisí od dopytu, resp. predajnosti. Vysoké ceny môžu niekedy odrážať snobstvo, nie sú vždy vyjadrením kvality. Vo výrobe produktivita, náklady a predajnosť determinujú veľkosť zisku.
Ceny služieb závisia od bohatstva jedincov, nákladov a spoločenskej potreby. Bohatstvo jedincov zvyšuje liberálnosť cien i zisk, Náklady a spoločenská potreba účinkujú represívne. Produktivita zvyšuje zisk iba u liberalizovaných cien. U regulovaných cien spôsobuje devalváciu ceny.
Zdravotníctvo síce zaraďujeme medzi služby, ale ekonomickými vzťahmi sa od služieb výrazne odlišuje. Cena života sa ekonomicky nedá určiť, ide o absolútnu hodnotu, spoločenská potreba je stopercentná. Ekonomická cena a zisk u výkonov sú limitované bohatstvom spoločnosti a determinované nákladmi.
Teoreticky pri neveľkom bohatstve spoločnosti môže zisk klesnúť na 0 a cena sa bude rovnať nákladom.Vznikol by paradox, že život je síce najcennejší zo všetkého, čo máme, ale jeho záchrana nemá cenu. Zdanlivo tu vypisujem nezmysly. V reáli ceny niektorých výkonov nekryjú ani náklady.