K Matta Hari:,,…Keby som bola vedúcim pracovníkom VšZP, tak by som požadovala vypracovaný manuál prevencie a likvidácie nosokomiálnych nákaz a jeho realizáciu. Chýbanie takého manuálu by mi potvrdzovalo podozrenie ich nekontrolovaného výskytu a to by poisťovňa nemala ekonomicky podporovať“.
K p.ministrovi:,,Je tu malý rozdiel, lieky sa robia dobre / ak viete čo chcete/ lebo su na makro úrovni.Mikroúroveň umožňuje ďaleko rýchlejšie efekty, ale musí ich vykonať manazment mikroúrovne…je našou úlohou vytvarať podmienky a tie sú v nových zákonoch… Len to strašne dlho trvá…“.
Domievam sa,že otázky nozokomiálnych infekcií v nemocnici majú byť v prvom rade v pozornosti menežmentu tejto nemocnice a nie zdravotnej poisťovne.Otázka do diskusie:ako efektívne a či vôbec (kde ako) pracujú komisie pre nozokomiálne infekcie v nemocniciach v SR…?
Je vhodné,ak sa monitorovanie a regulácia nákladov na lieky a súčasne aj kvality farmakoterapie robia nielen na makroúrovni,ale aj na mikroúrovni.Predstava,že na to stačí mať dobré zákony(makroúroveň) je naivná.Vo všetkých civilizovaných krajinách tieto sa riadia nielen zákonmi (tieto sú najvýzmanejšie) a zdravotnými poisťovňami,ale aj ďalšími kontrolnými mechanizmami-aj takými ako sú naše komisie pre racionálnu farmakoterapiu a liekovú politiku a komisie pre antiinfekčnú liečbu a ATB- politiku na úrovni krajov-krajskými… (VÚC?),okresov-okresnými (?) a nemocníc-ústavnými.Čo s neštátnymi PZS,ktorí stále patria do pôsobnosti regionálnych ústavných komisií?Tu treba veľa vecí novelizovať.
Netreba podceňovať možností takej komisie.Viem uviesť aj dobré príklady výsledkov činnosti takej komisie.Z pohľadu činnosti revízneho lekára stačí, keď uvediem postupné znížovanie % medziročného nárastu nákladov na lieky v ambulantnej starostlivosti u nás po prijatí regionálnych
opatrení od r.1999 až po rok 2002:35-33-12 a 8 %,teda v rokoch keď ani jeden nový zákon,kategorizácia liečiv atď. nedoniesla žiadny efekt (=nasledujúci pokles nákladov) patrný v naších podmienkach (za tým si stojím).Nebola z toho ani ,,malá medaila“.Vývoj v SR išiel niekde úplne inde.
Problémom č.1 je však nefunkčnosť týchto komisií v nemocniciach a neplnenie Opatrenia č.14/1997 MZ SR-odborného usmernenia.V r.2003 zo 110 komisii podľa vyjadrenia samotných komisií len 15 z 87 komisii (17%) vykonávalo kontroly účelnej farmakoterapie,len 22 komisií (25%) sledovalo samostatne farmakoterapiu ATB,len 7 komisií (8%) spolupracovalo na okresnej úrovni a len 33 komisií (38%) spolupracovalo so zdravotnými poisťovňami…Podľa mojích súseností prevažne išlo asi len o spoluprácu a ,,spoluprácu“s VšZP,nie s inými zdravotnými poisťovňami.
Pri tom zdravotné poisťovne sú nositeľmi informácií o nákladoch na lieky a o liekoch (sme ,,žabou sediacou na prameni?“).Komisie nemajú základné údaje o liekoch predpisovaných nielen na recepty ak im ich nedodajú ZP…
Máme nemocnicu,kde komisia pravidelne zasadá,ale aj iné nemocnice.
Ak riaditeľ nemocnice nepozve revízneho lekára na komisiu za niekoľko mesiacov či rokov…Nápravu nemôžeme požadovať od zdravotných poisťovní.