Do parlamentu poslala vláda dve, nie veľmi významné novely zákonov 580/2004 a 581 (O zdravotnom poistení a O zdravotných poisťovniach a úrade). Pôvodne tam nebolo nič také, čo by prinútilo zem prestať sa otáčať okolo svojej pozdĺžnej osi, okrem maličkosti. Išlo o návrh, aby poskytovateľom všetkého typu a foriem zdravotnej starostlivosti mohol Úrad pre dohľad a iní dávať až desaťnásobne vyššie pokuty. V covidových časoch je to podľa insitných politikov na ministerstve asi najlepší spôsob, ako udržať a podporiť zdravotníkov v boji s vírusom. Ako keby predkladateľ nevedel, že nebyť ich hrdinstva a nasadenia, bolo by už dávno zdravotníctvo skolabovalo. Pretože okrem samotného vírusu zjavne jeho šíreniu napomáha aj vláda, menovite jej najvýznamnejší člen tým, že mení svoje rozhodnutia rýchlejšie ako kedysi isté, ako hovorieval knieža Schwarzenberg, „pověterné holky“ svojich klientov na Krížnej ulici v Bratislave. Pokuty nakoniec schválené neboli, po mohutnej kritike ich stiahli na zdravotníckom výbore. Všetko by bolo v poriadku, keby sa do týchto zákonov takpovediac potichu nedostali onakvejšie veci. Stručne povedané, zdravotné poisťovne dostanú z ministerstva rozpis nákladov, ktoré môžu minúť na jednotlivé druhy zdravotnej starostlivosti, na lieky, na laboratóriá, na zobrazovacie vyšetrenia atď. Tieto určené náklady poisťovne nesmú prekročiť. Ak by ich však nedokázali minúť, prebytok oproti určeným peniazom musia vložiť do novovytvoreného fondu solidarity. Len tak na okraj, aspoň názov toho fondu mohli dať iný. Totiž do fondu solidarity sme ako iskričky a pionieri dávali po korunkách na záchranu Kuby, Konga a podobných krajín, do ktorých vtedajší Sovieti exportovali socializmus. Z tohto fondu ich poisťovne môžu minúť nasledujúce dva roky podľa nejakých, opäť štátom určených pravidiel. Ak ich ani potom nedokážu minúť, musia ich vrátiť štátu. Určenie percenta úhrad na jednotlivé segmenty sa bude robiť pre každú poisťovňu zvlášť, pretože sa bude prihliadať na odlišné zloženie poistného kmeňa. Tento nezmysel je o to krikľavejší, že štát zodpovedá za prerozdeľovanie vybraného poistného a dnes naozaj platí, že na každého poistenca, jedno v ktorej poisťovni je, sú pripravené rovnaké zdroje na poistenca a jeho potrebu. Ďalej okrem iných bude mať ministerstvo aj kompetenciu regulovať ceny (doteraz až na pár boli deregulované) a stanovovať úhradové mechanizmy. Takže ministerstvo povie, za čo a ako sa platí a aj koľko. Keď si k tomu pripočítame ďalšiu maličkosť, že v podstate bolo zrušené ročné zúčtovanie za poistencov štátu, pretože štát teraz hodí jeden balík peňazí na celý rok a ten musí slúžiť na všetkých jej poistencov, nech ich bude hocikoľko. A že ich bude čoraz viac, pretože rastie nezamestnanosť a platia sa všelijaké covidové poplatky a príplatky, je úplne jasné. Takže sa pokojne môže stať, že za poistenca štátu nebudú už ani tie 3,2 % z priemernej mzdy, ktoré boli v roku 2020 a čo bolo naozaj hanebné. Tragikomické je na tom to, že kompetencie, ktoré si ministerstvo nabralo, nemôže úspešne použiť. Má síce vzniknúť nejaký riadiaci výbor, ale kto okrem zdravotných poisťovní aspoň tuší, aké náklady do ktorého segmentu sú optimálne. Ministerskí úradníci? V novele sa píše: „Riadiaci výbor pre úhradové mechanizmy a reguláciu cien má 9 členov, ktorých vymenúva a odvoláva minister zdravotníctva, z toho má troch členov na návrh zdravotných poisťovní a troch členov na návrh združení zastupujúcich poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti v ústavnej zdravotnej starostlivosti.“ Za ambulantný sektor? Nikto. Za SVaLZ? Nikto. Za sestry? Nikto. Takže dnes sa poisťovňa už nemôže dohodnúť napríklad so špecializovanou ambulantnou starostlivosťou na výhodnejších cenách pre nich aj pre seba, ak preberú časť zbytočných hospitalizácií do jednodňovej medicíny, pretože o tom rozhodne nejaký úradník. Dokonca, ak poisťovňa minie viac na ambulancie, ako jej dovolia, a menej na hospitalizácie, ako jej nakážu, bude mať dva problémy. Stále platí rovnica, výnosy mínus náklady sú zisk. Ak komukoľvek, a aj poisťovni, obmedzíte alebo zrušíte možnosť používať efektívne nástroje nákupu starostlivosti a určíte mu všetky parametre nákupu vrátane ceny a objemu, tak neurobíte nič iné, iba v podstate zakážete tvoriť zisk. Navyše, ak by nedajbože ušetril, tak to musí vrátiť cez nejaký fond solidarity. Zákaz zisku už skúsila Ficova vláda a neuspela, pretože Ústavný súd odmietol zákaz zisku a vyhlásil ho za protiústavný. A to tam nesedeli žiadni milovníci zdravotných poisťovní. Nič iné sa nemôže stať ani teraz, ide o flagrantné porušenie Ústavy. K tomu, či zdravotné poisťovne majú alebo nemajú vytvárať zisk, už bolo povedané veľa. Ficovi sa podarilo demagogicky vymyslieť, že je nemorálne vytvárať zisk z verejných financií na úkor pacientov. No možno aj áno. Ale iba vtedy, ak to platí iba pre jeden subjekt? Vari lieky predávajú firmy bez zisku? Alebo rožky, alebo elektrinu, alebo čokoľvek? V širšom význame sa z verejných financií stavajú aj diaľnice a už našiel niekto dodávateľa, ktorý by to robil za pekné oči, teda bez zisku? Sú takí, ale na Kube, vo Venezuele a pod. Za 16 rokov od schválenia šestice reformných zákonov im ešte nik nenasadil takúto antireformnú ranu. Zničili hlavnú funkciu nákupcu, ktorou musí byť efektívny nákup zdravotnej starostlivosti. Nie je umením búrať, umením je konštruovať. Súčasný vrcholový manažment na MZ pravdepodobne túži po štátnom zdravotníctve. Jeden preto, že tomu naozaj vôbec nerozumie, druhá preto, že tomu možno rozumie, ale je nestabilná a ukazuje, že vie iba ničiť. Tí dvaja ďalší sa venujú buď kšeftom, alebo nik nevie, čo tam vlastne robia, sú tam v týchto veciach iba do počtu. Inak to, čo predviedli, je podobné tomu, ako keby ste vykastrovali nádherného plemenného býka, pretože potom z neho nebude nič iné iba obyčajný vôl.
Zdroj:
Zdravotnícke noviny č. 44 (10. 12. 2020)
