Uhorková sezóna a plač na cudzom hrobe

Situácii, keď nie je veľmi o čom písať, sa hovorí uhorková sezóna. Darom z neba je pre novinárov rozruch, ktorý spôsobila tlačová konferencia strany SaS. Na nej tzv. tímlíderka pre zdravotníctvo, poslankyňa a členka zdravotníckeho výboru J. Cigániková a ekonomický expert strany a bývalý minister školstva E. Jurzyca prezentovali návrh strany, ako chcú riešiť odchody absolventov medicíny do zahraničia. Samozrejme, štúdium medicíny je bezplatné, tí nevďační beťári študujú za naše peniaze, aby potom utiekli pre vlastné veľké peniaze. Zjednodušene povedané, ich návrh hovorí, že absolvent medicíny, ktorý po škole odíde do zahraničia a nevráti sa do piatich rokov, nech štúdium dodatočne zaplatí. Bude zriadený virtuálny účet, predpokladaná cena štúdia je 13 000 eur. Aké jednoduché. Návrh, ktorý zaznel akože revolučne vyrieši problém. Nevšímajme si niektoré nezmysly, napríklad cenu štúdia, ktorú, zdá sa, vyveštili zo sklenej gule. Cena, ktorú u nás platia zahraniční študenti za ročník, je veľmi podobná tej, ktorú deklarovali za celé štúdium. Toto však nie je také podstatné. Dôležité je, že už pri letmom pohľade nájdeme niektoré príčiny odchodu našich absolventov, a nielen medikov, ale aj farmaceutov, sestier do zahraničia. Jednou, i keď nie jedinou, príčinou odchodu do zahraničia sú oveľa lepšie platové a životné podmienky. Pobyt na zahraničnom pracovisku môže byť prínosný, ale nie po skončení školy. Dôležité pre profesijné vzdelávanie lekárov a sestier je, aby už vedeli čo-to z odboru, teda aby mali aspoň atestáciu. V inom prostredí spoznajú iné medicínske postupy. Kľúčové však u lekárov nie je, koľko ich po skončení školy odchádza do zahraničia, ale koľko sa dokáže zamestnať u nás doma. Údajne z 500 absolventov každý rok 200 odchádza a 300 akože ostáva doma. Ale ani tých 300 nevieme zamestnať, stačí jednoduchá anketa, koľkých nových absolventov prijali nemocnice. Ďalším faktorom sú mzdy, nakoniec u sestier je ešte viac ako u lekárov dôležité, aby mali primerané pracovné zaradenie a postavenie vrátane platu. Problémom je, že lekári ich stále vidia skôr ako „vynášačky mís“, a nie ako partnerov do tímu. Výmysly typu praktická sestra znevažujú celý sesterský stav. Pravdou je, že takmer nikto dobrovoľne neodchádza do zahraničia, dokonca ani do Čiech, kde nie je jazyková bariéra. Robiť v inojazyčnej cudzine znamená osvojiť si jazyk, napríklad v nemčine je potrebné ovládať jazyk na úrovni B2, a to nie je ľahké.
Otázkou je, ako u nás dosiahnuť dôstojné platové ocenenie lekárov aj sestier. Určite nie plošnými platmi, tobôž platovým automatom podľa odborárskeho vzorca „každému rovnako“ a podľa veku, ale diferencovanými mzdami, podľa kvality a náročnosti. Bolo by dôležité motivovať lekárov tak, aby sa po atestácii hrnuli do ambulantnej praxe a tam si zarobili podstatne viac ako v nemocnici. Niečo také, ako vidíme v Nemecku, Holandsku alebo vo Švajčiarsku. Navyše, ak by sme im umožnili, aby mali pracovné prepojenie s nemocnicou, čo je nesmierne dôležité pre všetky klinické disciplíny, vytvorili by sa základy stabilizácie stavu. Napríklad lekár so špecializáciou gynekológia a pôrodníctvo v ten deň, keď odíde do súkromnej praxe, užn eoperuje a neodvádza pôrody. Príde o fortieľ aj o skúsenosti. V západnej Európe vidíme enormnú snahu lekárov ihneď po atestácii odísť do praxe, u nás naopak, po skončení školy, ak sa dostane do nemocnice, chce sa tam „zabetónovať“ do konca života. Takýchto a mnoho iných opatrení je potrebné vykonať oveľa viac, nie iba dvanásť rokov kamuflovať, že vláda niečo pre zdravotníctvo robí. Ak dnes deklaruje, že bude potrebovať ďalších dvanásť, aby niečo zmenila, je to iba smiešne. Zbytočne nás o tom začal presviedčať premiér Pellegrini.
Vráťme sa však k téme. Štúdium medicíny nepatrí pod rezort zdravotníctva, to by malo byť každému jasné. V tom sa experti SaS poriadne kopli. U pani poslankyne sa netreba veľmi čudovať, jej horlivosť predbehla znalosti, avšak exminister školstva by mal aspoň tušiť, že problém akéhokoľvek vzdelávania patrí do iného rezortu. Alebo že plakať na hrobe rezortu zdravotníctva je niečo také, ako keby rezort poľnohospodárstva chcel ovplyvňovať menovú politiku agregátu M2. Opakovane som zažil dekanov lekárskych fakúlt, ktorí chceli to či ono. A tak trochu vážne aj veselo som im hovorieval, že plačú na cudzom hrobe, že majú ísť síce na Stromovú ulicu, no nie k nám, ale na jej začiatok. Dekani snívajú o kampusoch pre medikov. Problémom je, že nie je jediný dôvod, aby sa tomu venoval rezort zdravotníctva. Podobne, ako sa napríklad odbornostiam na technických školách nevenuje ministerstvo priemyslu. Na celej historke je ešte jedna pre mňa chutná vec. Ako štvorjediný Tomáš Szalay toto podporil. Štvorjediný preto, že raz je lekárom VUC, inokedy poradcom MZ, potom zas HPI, think thank, dnes už iba s jednou osobou, a inokedy ako riaditeľ HPI, ktorý šéfuje sám sebe. Tým prekonal, čo sa týka formy, aj Svätú Trojicu, Ducha však nie.
V rámci letnej uhorkovej sezóny pani poslankyňa ešte raz rozbúrila mediálnu hladinu. Urobila si selfie na operačnej sále pri nejakej operácii a vidieť aj operačnú ranu. Pani poslankyňa bola na nejakej stáži, aby trochu poznala zdravotníctvo zvnútra. Je to, samozrejme, z jej strany hlúposť, lebo boli porušené zákony a takmer všetky práva pacienta, avšak nie poslankyňou, ale tými, čo jej to umožnili. Poviete si, za dobrotu na žobrotu, a v tomto prípade je to trochu tak, i keď nepochybujem, že nakoniec, kým sa Úrad pre dohľad rozhýbe, bude už všetko v súlade so zákonom vrátane súhlasov. Táto príhoda totiž ukazuje ako sa dodržujú zákony na ochranu práv pacientov a etický kódex.
Leto aj uhorková sezóna sú v polovici. Bolo by dobré, keby štafetu prevzal niekto iný. Napríklad koaliční zdravotníci.

MUDr. Rudolf Zajac
exminister zdravotníctva

Zdroj: Zdravotnícke noviny 29/2018, (7. 8. 2018)

Leave A Reply

Navigate