Zákazom pravdy ani opice nedosiahli, aby si sami nezničili svoj svet
Dosť často dostávam otázku, týkajúcu sa pôsobenia súkromných investorov v zdravotníctve. Musíme sa trochu vrátiť do histórie. Čo sa týka vlastníctva, zdravotníctvo prestalo byť čisto štátne niekedy v druhej polovici 90. rokov. Išlo o odštátnenie činností, týkalo sa to najmä všeobecných lekárov obidvoch zameraní a špecializovaných ambulancií. Potom sa privatizovali najmä polikliniky. V rokoch 2000 až 2002 sa v rámci decentralizácie odovzdali mestám a krajom nemocnice, alebo sa odštátnili vznikom neziskových nemocníc. V rámci reformy sme podporovali súkromné vlastníctvo, menej už vznik neziskových organizácií.
Pragmatické dôvody
Reformné zákony predpokladali vstup investorov do celého zdravotníctva, na zdravotnícky trh. Viedli nás k tomu dva hlavné dôvody. Prvý bol pragmatický, pretože iba súkromné zdroje sú tie, ktoré máme navyše. Platí, že čisté financovanie z verejných zdrojov nie je reálne a ani možné. Dnes v systéme máme vyše 20 percent súkromných zdrojov, najmä od fyzických osôb pacientov.
Legálne súkromné zdroje sú najmä za doplatky na lieky, ktoré sú čiastočne hradené z verejného zdravotného poistenia alebo za plnú úhradu pri OTC liekoch. Ďalej sú to úhrady za poskytnú zdravotnú starostlivosť, ktorá nie je hradená z verejného zdravotného poistenia, ako sú napríklad interrupcie, korekčná dermatológia a podobne. K súkromným zdrojom nepochybne patrí aj korupcia. Odhaduje sa, že ide o ďalších 15 percent súkromných zdrojov. Okrem týchto rámcov sú zdroje od inštitucionálnych investorov, akými sú napríklad Agel, Penta, ZaMED a veľa iných. Ich motivácia je jasná – chcú na zdravotníckom trhu dosiahnuť zisk a zhodnotiť tak investíciu do systému.
A to je súčasne druhý argument. Môžeme hovoriť, čo chceme, trh je tu a je naozaj silne prítomný. Vytvárajú ho dodávatelia liekov, špeciálneho zdravotníckeho materiálu, prístrojov, potravín, energií, komunikačné firmy, teda všetko, čo sa do nemocníc dodáva, lepšie povedané predáva. Ide o klasický trh s konkurenciou dodávateľov, v drvivej väčšine s prevahou ponuky nad dopytom.
Nestrkajme hlavu do piesku
Často počúvame od predstaviteľov „strany a štátu“, ale aj napríklad od LOZ, že tvorba zisku u poskytovateľov je scestná a nesprávna. Pri tom scestná je myšlienka, ako ponechať v tvrdom trhovom prostredí napríklad nemocnice bez možnosti tvoriť zisk.
Strkať hlavu do piesku pred faktom, že na zdravotníckom trhu je okrem konkurencie dodávateľov aj veľ ká konkurencia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti všetkých druhov a typov a dokonca, napriek politickému tlaku a deformáciám, aj konkurencia zdravotných poisťovní, je veľmi krátkozraké a škodlivé. Pripomína to hlavný motív z filmu Planéta opíc, v ktorom opice síce vládli svetu aj ľuďom, ale platila dogma o tom, že sa nedá lietať. Samozrejme, že sa dalo a zákazom pravdy opice nedosiahli, aby si sami nezničili svoj svet. Tak ako predtým ľudia. Ibaže toto bolo vo filme, nie na Slovensku.
Trh je veľmi citlivý na rôzne, často nekvalifikované zásahy. Aby správne fungoval, musia byť jasné pravidlá, ktoré by mali zabezpečovať realizovateľné a vymožiteľné zákony. Realizovateľné preto, lebo často vidíme doslova legislatívne zmätky, kam patria napríklad takzvané gumové ustanovenia paragrafov, umožňujúce rôzne výklady. Aj posledná novela zákona 577/2004 o rozsahu (hradenej) zdravotnej starostlivosti, ktorou sa sledoval zákaz uprednostňovania pacientov v ambulanciách, je veľmi nejednoznačná. Množstvo výkladov nejasných noviel zákonov, ktoré robí ministerstvo zdravotníctva, je v rozpore s ústavou, pretože zákony môžu vykladať iba súdy. Nevykonateľné zákony, napríklad zákaz zisku, iba zvyšujú chaos. Nič na tom nemení fakt, že nakoniec bol zákaz zisku v rozpore s ústavou. Súčasťou jasných pravidiel musí byť aj definovanie práv a povinností a najmä postup v prípade ich porušenia. Trh je citlivý na rovnakú šancu pre všetkých účastníkov, akékoľvek zvýhodňovanie jedných vedie k poškodzovaniu iných.
Túžba po moci
Stanovenie minimálnej siete nemocničných poskytovateľov spôsobom, že sa do nej dostali vládnym rozhodnutím iba štátne nemocnice bez toho, že by okrem ich vlastnenia štátom bolo použité akékoľvek iné kritérium, nepochybne výrazne deformovalo trh a porušilo jednu z hlavných zásad že hospodárska súťaž má byť čestná.
Dvakrát to platí v prípade, ak ten, kto má právo navrhovať a schvaľovať zákony a nariadenia, súčasne vlastní dominantných účastníkov trhu, akým nepochybne je najväčšia poisťovňa a najväčšie nemocnice. Predpokladali sme, že súkromné investície budú mať možnosť vstupovať do systému tak, že vzniknú hybridní poskytovatelia. Mám na mysli transformáciu štátnych zariadení na štátne akciové spoločnosti s tým, že by súkromné subjekty v prípade záujmu mohli zvyšovať základne imanie spoločnosti až do určitej výšky. Nešlo by teda o odpredaj akcii, ak chcete o privatizáciu, ale o niečo podobné, ako
eurami, súkromní investori do projektu nepôjdu. „Chcem garantovať, že projekt nebude mať žiadnu platbu za dostupnosť a bude sa splácať len z verejného zdravotného poistenia. To bude jedna z hlavných podmienok v rámci súťažného dialógu. Nemocnica nebude mať lepšie finančné podmienky ako iné, nebude nijako zvýhodňovaná,“ tvrdil poslancom minister.
Nula za dostupnosť
Podľa I. Poprockého bude zámerom ministerstva v súťažnom dialógu dosiahnuť nastavenie, ktoré platbu za dostupnosť zníži na nulu. V. Čislák v parlamente ubezpečoval poslancov, že „prevádzkovateľ univerzitnej nemocnice bude pre štát stopercentne transparentný“. Ako tiež zdôraznil, „ministerstvo odmieta, že ide o súkromnú nemocnicu. Štát bude nemocnicu priamo vlastniť, bude mať keď vláda chce predať svoje akcie Slovak Telecomu. Toto zvýšenie by prinieslo nové zdroje priamo do nemocníc. Vo vzácnej zhode terajšia vláda a LOZ opakovane vyhlásili boj proti transformácii na štátne akciové spoločnosti. Výsledok? Každý, kto má oči, vidí, že štátne nemocnice majú naozaj finančné problémy, vysokú mieru zadlženosti, zabrzdenú inováciu. Že sa na tom boji podieľa vždy aj LOZ, iba ukazuje, že nejde o pravicové odbory, ktoré by skôr prislúchali strednému stavu, ale o spiatočnícky spolok akéhosi kváziľavicového typu s neuhasenou túžbou po moci v totálne centralizovanom, najlepšie štátnom zdravotníctve.
Skončiť s démonizáciou
Po divokých 90. rokoch a zásadných reformách z rokoch 2002 – 2006 sa prakticky stratila možnosť rýchlo zbohatnúť. Samozrejme s výnimkou firiem, spriaznených so súčasnou mocou. Tie ešte môžu ako tak legálne a rýchlo bohatnúť, neplatí to však úplne. Napríklad firmy údajného mecenáša strany Smer-SD Juraja Širokého okrem tých, ktoré má s Pentou, viac-menej krachujú. Takže dnes viac platí, že aj inštitucionálny investor, ak chce investovať, musí hľadať dlhodobé projekty, kde je nádej na tvorbu dlhodobého zisku. Kde inde ako v zdravotníctve, ktoré disponuje ročne sumou 3 – 3,5 mld. eur? Agel a iní dnes patria k významným hráčom na trhu, Penta dokonca k najväčším súkromným poskytovateľom všetkých služieb od liekov cez ambulantný sektor a nemocnice až po zdravotné poistenie.
Samozrejme, súkromní investori sú draví, dokonale dokážu využívať zákony a možno ešte viac diery v nich. Každý voľný priestor vyplnia ako plyn. To všetko sú ich prirodzené vlastnosti, ktoré im naozaj nemožno vyčítať, naopak. Navyše, ak napríklad Penta uzavrie systém poskytovania zdravotnej starostlivosti tým, že vybuduje nejakým spôsobom, či už cez PPP projekt, alebo plnou vlastnou investíciou, vlastnú koncovú nemocnicu, stane sa veľkým súkromným podnikateľom, ba až skoro hegemónom na zdravotníckom trhu. Aktivity Penty nevyplývajú z nejakých humanitárnych dôvodov či z charity, jednoducho chcú zarobiť. Prečo by teda nemali zarábať štátni poskytovatelia? Prečo sú nemocnice Penty a Agelu ziskové a štátne stratové? Ak bude R. Fico naďalej snívať svoj sen o unitárnom poistnom systéme, bude musieť ponúknuť Pente extrémne zaujímavú cenu. Komu to prospeje? Pacientovi určite nie… Bez pochyby lepším nápadom by bolo konečne prestať s démonizáciou súkromných poskytovateľov, pretože sú v systéme mimoriadne dôležití.
MUDr. Rudolf Zajac,
exminister zdravotníctva
Zdroj:
Zdravotnícke noviny 29/2015